Šikanovanie a kyberškanovanie (1.)

Problematika šikanovania je v súčasnosti veľmi aktuálna a závažná. Ide o poruchu vzťahov v skupine, ktorá má systémový charakter. Je veľmi náročné rozpoznať u žiakov šikanovanie a obzvlášť citlivé je jeho riešenie. Neraz sa stáva, že šikanovanie je bagatelizované samotnými rodičmi alebo pedagógmi a jeho riešenie nie je efektívne. Do popredia sa čoraz častejšie dostáva kyberšikanovanie ako nová forma agresie, ktorá je uskutočňovaná prostredníctvom elektronických médií. Samotný rozvoj moderných technológií prináša popri pozitívach aj množstvo negatív, ktoré môžu vyústiť až do kyberšikanovania. Pri analýze šikany si treba uvedomiť, že ide o veľmi závažný jav, pri ktorom dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody, vydieraniu a hrubému nátlaku, ktoré môžu mať rozličné podoby a formy. Najlepším a najefektívnejším spôsobom ako čeliť šikanovaniu, je predchádzať mu.

Šikanovanie je ubližovanie niekomu, kto sa nemôže alebo nedokáže brániť, ide o opakované konanie, pričom medzi agresorom a obeťou je osobný asymetrický vzťah moci (Říčan, M., 2010).

Rozlišujeme šikanu:

• priamu: násilie všetkého druhu (pôsobenie bolesti bitím, kopaním, bodaním a pod.), ponižujúca telesná manipulácia obnažovaním, poškodzovanie a bránenie osobných vecí, slovné útoky, zotročovanie a pod.,
• nepriamu: spočíva v sociálnej izolácii spolužiaka.

„Šikanovanie je opakované úmyselné ublíženie druhému (fyzické alebo psychické), či už jednotlivcom alebo skupinou žiakov, pričom je zjavný nepomer medzi útočníkom (útočníkmi) a obeťou. Napríklad bitie, strkanie, krádež peňazí a vecí, ohováranie, nadávky, vylúčenie zo spoločnosti ostatných a pod“ (Kopányiová, A. – Matula, Š., 2002).

Typy agresorov šikanovania (Kolář, M., 2011):

• Hrubý, primitívny, impulzívny so silným energetickým potenciálom, ktorý sa vyznačuje narušenými vzťahmi k autorite, problémovými vzťahmi medzi spolužiakmi, zapojením do rôznych partií a gangov. Šikanuje tvrdo a neľútostne, pričom vyžaduje absolútnu poslušnosť, šikanuje s cieľom zastrašiť ostatných.
• Veľmi slušný, uzavretý, narcisticky šľachetný, kultivovaný s dobrým vystupovaním so sadistickými tendenciami v sexuálnom zmysle. Má sklony k šikanovaniu bez svedkov pričom násilie a mučenie je cielené na obeť a vopred rafinovane premyslené.
• „Srandista“, optimistický typ agresora s výraznou sebadôverou, dobrodružný, zhovorčivý. Cieľom šikanovania je snaha o pobavenie seba, ale aj ostatných, pričom používa „humorné a vtipné“ prvky.

Najčastejšie uvádzané typy a formy agresie:

• Fyzická agresia a používanie zbraní – obeť je škrtená káblom, vystavená fackovaniu, kopaniu, opľúvaniu, bitiu, obeti ostrihajú vlasy a pod.
• Slovná agresia a zastrašovanie zbraňami – obeti sa vyhrážajú mučením, zastrašujú ju zbraňami, agresori urážajú rodičov obete, vtipkujú na úkor obete a pod.
• Krádeže, ničenie a manipulácia s vecami – agresori najčastejšie odcudzia obeti doklady, peniaze, oblečenie, prípadne ich zničia pred obeťou.
• Násilné a manipulatívne príkazy – obeť je nútená poslúchnuť agresora na slovo, aj keď ide o ponižujúce úkony a opakovanie rôznych výrokov a nadávok.
• Zraňovanie obete sociálnou izoláciou a „umeleckými výtvormi“ – spolužiaci obeť ignorujú, neodpovedajú na jej pozdrav, na prosbu nereagujú (Kolář, M., 2011).

Obeťou šikanovania je najčastejšie osoba, ktorá je určitým spôsobom „handicapovaná“. Môže ísť o osobu, ktorá je atypická svojim vzrastom, vystupovaním, správaním, výsledkami v škole a pod. Môže ňou byť aj osoba, ktorá je v skupine obľúbená, s dobrými výsledkami.

Medzi najčastejšie motívy, ktoré vedú agresorov k šikanovaniu patria motívy:

• upútania pozornosti,
• zabíjania nudy,
• „mengeleho“ – typ agresora, ktorý túžbu po poznaní a objasňovaní niečoho nového demonštruje na obeti,
• žiarlivosti – žiaci závidia dobrému žiakovi učiteľovu priazeň,
• „prevencie“ – bývalá obeť šikanovania sa v záujme predchádzania novému šikanovaniu v novom prostredí usiluje sama šikanovať,
• vykonania niečoho veľkého,
• prekonávania osamelosti – šikanovanie niekedy funguje ako núdzová forma vzťahu (Kolář, M. 2011).

Vo všeobecnosti možno povedať, že šikanovanie je opakovaná agresia alebo agresívne správanie (fyzickej alebo psychickej povahy) voči tej istej osobe s cieľom ponížiť alebo ublížiť jedincovi alebo skupine či už psychicky alebo fyzicky.

L. Kamarášová (2012) upozorňuje na právny aspekt šikanovania, kde podľa zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) v § 183 – obmedzovanie osobnej slobody, § 189 – vydieranie a § 190 – hrubý nátlak, sú uvedené skutkové podstaty trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti. V tomto smere treba konštatovať, že mnohí útočníci šikanovania