Šikanovanie a kyberšikanovanie žiakov

Agresívne správanie je sociálnopatologickým javom, ktorý je komplexný a multikauzálny. Vyskytuje sa aj u žiakov základných a stredných škôl. Pri agresívnom správaní ide o porušenie a obmedzenie práv druhých – symbolické alebo reálne obmedzovanie, poškodzovanie a ničenie. Extrémnou formou agresívneho správania je šikanovanie. Šikanovanie definujú viacerí autori (P. Říčan, 1995, M. Kolář, 2001, P. Ondrejkovič, 2009 a ďalší). V definíciách nachádzame spoločné znaky. Podstata spočíva v tom, že ide o dlhodobé, opakované a úmyselné ubližovanie s cieľom získať prevahu. Charakteristickým znakom je nepomer síl. Ide o cielené a opakované násilie voči takému žiakovi alebo žiakom, ktorí sa nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie sa prejavuje v rôznych podobách. V škole k nemu dochádza najčastejšie cez prestávky, v šatniach, na WC, v priestoroch, kde nechodí učiteľ vykonávajúci dozor. Dieťa je šikanované aj na ceste do alebo zo školy.

Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach[1] definuje šikanovanie ako správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť. Podstatou je najmä úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky, agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov, prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou.

Šikanovanie sa môže prejaviť:

• v priamej forme, najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôli obete, odcudzením veci, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií alebo kyberšikanovaním,
• v nepriamej forme, najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám.

K šikanovaniu zaraďuje M. Kolář (2001) konkrétne typy a formy agresie a manipulácie:

• Fyzická agresia a používanie zbraní – obeť je škrtená káblom, bitá obuškom, tyčou, vystavená fackovaniu, kopaniu, chytená za nohy a rozťahovaná dovtedy, kým neurobí, čo sa od nej žiada, obeti sú strihané vlasy.
• Slovná agresia a zastrašovanie zbraňami – obeti sa vyhrážajú mučením, je zastrašovaná zbraňami, agresori urážajú rodičov obete, vtipkujú na jej úkor.
• Krádeže, ničenie a manipulácia s vecami – agresori berú obeti peniaze, ničia jej oblečenie, schovajú alebo ukradnú jej doklady.
• Násilné a manipulatívne príkazy – obeť je nútená piť moč, malinovku, do ktorej bolo napľuté, kľačať pred agresormi a prosiť ich o milosť, je nútená opakovať ponižujúce výroky, nacistické pozdravy a heslá.

Agresor a obeť

Rozlišujeme dve hlavnéskupiny aktérov - agresorov a obete. Agresor je ten, kto šikanuje. Sú to zdatní jedinci, aj keď sa stáva, že nedostatky fyzickej sily môžu byť vyvážené inteligenciou. Vyznačujú sa nadmernou potrebou moci a silnou túžbou dominovať, sú sebaistí a neúzkostliví.

M. Kolář (2001) uvádza tri typy agresorov – iniciátorov šikanovania:

1. Hrubý, primitívny, impulzívny, so silným energetickým potenciálom, ktorý má časté problémy s poslušnosťou, s narušeným vzťahom k autorite, niekedy zapojený do gangov, páchajúcich trestnú činnosť. Šikanuje masívne, tvrdo a neľútostne, vyžaduje absolútnu poslušnosť, používa šikanovanie cielene k zastrašovaniu ostatných.
2. Veľmi slušný, kultivovaný, uzavretý a zvýšene úzkostlivý, niekedy so sadistickými tendenciami v sexuálnom zmysle. Násilie a mučenie je cielené a rafinované, deje sa skôr skryte, bez prítomnosti svedkov.
3. „Srandista“, optimistický, dobrodružný,