Osobný rozvoj lídra v kontexte digitálnej transformácie školy

„Spôsob, akým si zarábame na obživu, naše zamestnanie a jeho odmeňovanie má obrovský vplyv na náš život, pretože ten môže byť vďaka nim rovnako zaujímavý a uspokojujúci, ako jednotvárny a plný úzkosti. Už len z toho dôvodu by mal každý, kto má rozhodovacie právomoci na nejakom pracovisku, zvážiť túto otázku: Ako prispievam k ľudskej životnej pohode a šťastiu?“ (Csikszentmihalyi, 2017, s.12)

Hlavné znaky digitálnej transformácie školy

Digitálna transformácia školy je dobrou cestou k skvalitneniu vzdelávania žiakov, pri ktorom sa aktívnym učením rozvíjajú žiacke zručnosti a spôsobilosti. Transformačný proces vychádza z vízie a plánu premeny školy. Znamená to pomenovať východiskový a želaný cieľový stav a naplánovať kroky, ako realizovať transformáciu na digitálnu školu.

V decembri 2020 sme v rámci vzdelávania riaditeľov a digitálnych koordinátorov (IT akadémia 2020, tvorba vízie digitálnej školy) uskutočnili prieskum medzi aktérmi školskej komunity: žiakmi, učiteľmi a vedením školy – SELFIE. Na základe prieskumu sme vypracovali zadanie Digitalizácia našej školy – Súčasný stav/stav o 4 roky. Výsledky kvantifikovali úroveň, na ktorej sa škola nachádza z pohľadu všetkých troch skupín. Najvyšší stupeň transformácie, ku ktorému by sme chceli dospieť v oblasti líderských kompetencií, je stav, kedy vedenie školy je spolupracujúcim tímom vzájomne sa dopĺňajúcim svojimi individuálnymi zručnosťami, cielene vedie kolektív a vytvára priestor pre realizáciu sa každého učiteľa a žiaka. Ponúka priestor pre spoluprácu rodičom a partnerom.

Efektívne nastavenie riadenia procesov a organizácie školy je súčasťou digitálnej transformácie školy. Štandardom je využívanie školských informačných systémov.

K ďalším dôležitým znakom školy digitálnej excelencie patria tieto:

• Škola vstupuje do spolupráce a sietí, ktoré sú dlhodobé, stabilné, je aktívnou súčasťou danej siete. Rozšírenie sietí o profesijné združenia zamestnávateľov, občianske združenia a ďalších aktérov vo vzdelávaní vytvára priestor na podporu inovácie vzdelávania. Budovanie profesijnej komunity je podporené digitálnymi technológiami.
• Väčšina učiteľov preferuje konštruktivistický prístup k vzdelávaniu. Sú facilitátormi a sprievodcami. Žiaci sú vnímaní ako osobnosti, vo vzdelávaní sa pracuje s ich silnými aj slabými stránkami, žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú inkluzívne začlenení do tried. Personalizácia vzdelávania je intenzívne podporovaná digitálnymi technológiami.
• Školské kurikulum je postavené tak, aby cielene a systematicky rozvíjalo informatické, matematické, jazykové myslenie, kompetencie žiakov a ich mäkké zručnosti naprieč všetkými predmetmi. Žiaci sú aktívni vo vlastnom učení aj v učení spolužiakov. Na všetkých premetoch je bežné bádanie, práca s otvoreným prístupom k informáciám, formatívne hodnotenie (vrátane sebahodnotenia a rovesníckeho hodnotenia). Žiaci sú reálni spolutvorcovia vzdelávacieho obsahu, preberajú zodpovednosť za vlastné učenie. Pri práci s počítačom a internetom aktívne využívajú rozvíjané digitálne kompetencie, ktoré uplatňujú pri práci s informáciami a digitálnym obsahom, v digitálnej komunikácii a spolupráci. Vytváraním digitálneho obsahu vrátanie reflektovania autorských práv a licencií dokážu riešiť technické problémy a využívať digitálne technológie, uvedomujú si riziká a dodržujú zásady bezpečnosti.
• Škola má nastavené procesy, zdroje a personál, aby v prípade krízovej situácie dokázala zabezpečiť fungovanie vzdelávania. Bežné fungovanie školy je relatívne odolné voči rôznym krízam. Učitelia používajú kvalitné digitálne zdroje, ktoré vedia prispôsobiť aktuálnej situácii, prispôsobenia zdieľajú s kolegami.
• Usporiadanie tried je flexibilné, hybridne sa prelínajú s virtuálnym vzdelávacím prostredím. Fyzické vzdelávacie prostredie vytvára vhodné podmienky na aktívne žiacke učenie, ktoré je charakteristické skupinovou prácou, prácou na projektoch, medzipredmetovosťou a pod. (Škola digitálnej excelencie – Rubriky, ITA, 2020).

Východiská leadershipu