Aktuálne problémy komunikácie v školskom prostredí

Spoločenská komunikácia sa riadi istými pravidlami, ktoré sú určené právomocou ich účastníkov. Vyplýva to vo všeobecnosti z kultúrnej interakcie ako aj z podmienok školy, alebo inej pedagogickej inštitúcie, v ktorej sa komunikácia realizuje, pričom plní svoje špecifické funkcie. Vzťah učiteľ žiak, ich vzájomná komunikácia je základným prostriedkom a podmienkou realizácie výchovy a vzdelania prostredníctvom verbálnych-slovných a nonverbálnych-neslovných prejavov. Prostredníctvom komunikácie učiteľ realizuje edukačné ciele, prináša do školy vyučovací obsah a realizuje vyučovacie metódy a formy. Výchovno-vzdelávací cieľ, obsah, metódy vystupujú vo vyučovaní sprostredkovane, v podobe verbálnych a nonverbálnych prejavov učiteľa a žiaka,ale aj v podobe textu učebníc ako aj iných učebných prostriedkov.

Komunikácia v dnešnej škole sa líši od komunikácie škôl v minulosti. Komunikačné tendencie predchádzajúcej doby boli limitované rovinou úcty, rešpektu, taktu, dôstojnosti, nonvulgarizmov, slušnosti. Dnes deti prichádzajú do škôl s komunikačnými vzormi získanými mnohokrát z opakovaných expozícií médií, ktoré nie práve najpozitívnejšie ovplyvňujú úroveň a hodnotu komunikácie. V psychologicko-pedagogickej poradenskej praxi zisťujeme, že deti sú recipientmi večerných „talk show“ rôznych druhov a televíznych programov a zámerný rozmer dvojzmyselnosti, sarkazmu, bagatelizácie, zosmiešňovania, útočnosti, vulgarity, sexuálnych narážok, mobingovej a bossingovej benevolencie inšpiruje deti k opakovaniu týchto vzorov či priam ideálov. Deti predškolského a školského veku nie sú schopné rozpoznať v najjemnejších jazykových odtieňoch tento zámer a aplikujú ho priamo v rovine komunikácie s inými, čo pôsobí mnohokrát ako spoločensky neprístojné a neadekvátne komunikácie v danej interakcii. Tieto vzory sa postupne stávajú návykmi a následne zdrojom konfliktov a tenzných situácii, nakoľko neprinášajú pozitívny, ale práve, naopak, kontraproduktívny spoločensko-komunikačný efekt.

Deti už v predškolskom veku je dôležité viesť k správnym komunikačným návykom, ktoré sú zhrnuté v určitých pravidlách.

Komunikačná interakcia predstavuje zvláštny druh sociálnych pravidiel. Tie určujú prijateľné a neprijateľné činnosti účastníkov komunikácie. Najvšeobecnejšie sú akceptované základné pravidlá, ktoré platia pre veľkú časť spoločenskej komunikácie, a ktoré si dieťa musí osvojiť. Deti treba viesť k tomu, že niektoré prvky sú v komunikácii neprípustné a ich dôležitosť treba rešpektovať:

• Nie je dovolené skákanie do reči. Sústavné prerušovanie hovoru iného vedie k rozbitiu komunikácie. Nie je prípustný paralelný hovor dvoch ľudí, keďže je pri ňom sťažená alebo znemožnená percepcia informácií.
• Komunikanti musia mať priestor pre pravidelné striedanie sa v roli hovoriaceho a príjemcu. Keďže paralelný hovor nie je prípustný, je potrebná deľba v dialógu. Keď hovorí jeden partner, druhý počúva, následne sa situácia mení a taktom je, keď si ani jeden z hovoriacich si neuzurpuje extra väčšie časové právo.