Profesiadays – veľtrh práce a „stratení“ študenti

Dôvodom ich sklamania bolo, že v školách používame opačnú logiku. Školský systém je postavený na krokovej postupnosti polrokov a stupňov. Popri testovaniach na základnej a strednej škole a vytyčovaní si čiastkových cieľov, popri písomkách, polročných hodnoteniach, záverečných testovaniach a maturite sa priebežne zabúdame pýtať: „Kým chceš byť? Čím chceš byť? Čo by si v živote chcel? Čo ťa baví? Kde sú tvoje príležitosti? Kde máš obmedzenia?“ Namiesto toho motivujeme žiaka k virtuálnym jednotkám, k zvučne dobrej strednej škole, k aspoň „nejakej“ vysokej škole. Aj keď je to zo strany rodičov a učiteľov myslené dobre, nestačí to. Medzi zamestnávateľmi vystavujúcimi na veľtrhu sa ukázalo, že chcú výnimočných ľudí, nie priemerných. A ak aj chcú priemerných, tak iba na priemerné pracovné miesta s priemerným platom pre priemerných ľudí. Na pozície, pri ktorých je úplne jedno, kto ich vykonáva, pretože dôležitý je štandard výkonu.

Kde je teda problém? Rovnako dôležité ako pozorovať výsledok, je hľadať a identifikovať momenty, ktoré zapríčiňujú stav vytvárajúci z absolventov rizikovú skupinu z hľadiska zamestnanosti. Už pri príprave „Zóny remesla“ a sekcie pre absolventov sa ukázalo pár zážitkov, ktoré môžu slúžiť ako dôvod na zamyslenie.

Zaujímavým momentom bola ponuka pre stredné odborné školy bezplatne vystavovať výsledky činnosti, ukážky prác a pod. Tým, že sa počas roka koná množstvo prezentačných akcií, búrz stredných škôl a dní otvorených dverí, mnohí riaditelia túto možnosť nevyužili. Ďalším hendikepom bolo, že sa akcia konala v Bratislave, čo bolo pre mnohé školy mimo rádius ich potenciálnych budúcich žiakov. Celá prezentačná činnosť stredných odborných škôl sa podľa slov riaditeľov sústreďuje na nábor nových žiakov. Z hľadiska nastavenia financovania je to pochopiteľné, zabúda sa však na výchovu a dušu remesla. Odborné školstvo potrebuje osvetu ako soľ, ale nie až pri ôsmakoch, či deviatakoch. Navyše sa sústreďuje energia na prezentáciu