Disproporcia na trhu práce

(dokončenie z predchádzajúceho čísla)

Vzdelávanie a uplatniteľnosť na trhu práce

Požiadavky na zamestnancov možno sledovať cez výsledky štatistických ukazovateľov, alebo priamo realizovať monitorovací prieskum za účelom získavania prvotných podkladov potrebných pre návrhy variant riešenia, ktoré by nasmerovali ľudské zdroje na vzdelávanie v študijných odboroch, ktoré by po ich ukončení na rôznych úrovniach vzdelávania vytvárali podmienky zamestnateľnosti.

Vzdelávacia politika je významná vtedy, ak je v súlade, zohráva významnú úlohu štát a na globálnej úrovni sú to medzinárodné inštitúcie (UNESCO, OECD, Svetová banka, EU a pod.). Systémové nástroje by mali byť také, aby vytvárali skutočne edukačné prostredie a pôsobili motivačne na jedincov a na rozmanité sociálne skupiny.

Aktuálnou snahou Európskych vzdelávacích systémov je pomoc občanom v aktívnom využívaní možností a pohnútok pre prevzatie zodpovednosti za vlastný rozvoj a efektívne napĺňanie pracovných a osobných cieľov. Zámerom je budovať vlastné portfólio kompetencií reprezentovaných potrebnými vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami a spôsobilosťami, ktoré umožňujú aktívny sebarozvoj a profesijnú sebarealizáciu.

Vo vzťahu k plneniu pracovných úloh na pracovisku, pri výkone pracovných činností sa prejavujú vplyvy tak vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú osobnosť človeka vstupujúceho do pracovného procesu sekundárne a jeho vlastný osobný potenciál, ktorý má primárny vplyv. Osobný potenciál jedinca predstavuje určitý individuálny fond vedomostí, zručností, schopností, psychickej energie, vlastností, postojov a potrieb, ktoré určujú jeho psychickú kapacitu a celkovú výkonnosť.

Rozvoj vlastného potenciálu je zámerom rozvoja vzdelávacích aktivít v rámci formálneho počiatočného vzdelávania alebo ďalšieho vzdelávania dospelých.

Vonkajšie prostredie (Franke, J., Kühlmann, M. T., 1990) ovplyvňuje výkon práce a je charakterizované ako objektívny determinant pracovnej činnosti.

Objektívne podmienky pracovnej činnosti sú spojené:

• s prostredím v širšom zmysle slova, kam možno zaradiť politickú, ekonomickú, kultúrnu vyspelosť spoločnosti, spoločensko-ekonomické vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi a stimulačné aspekty práce a pod.,
• s pracovným prostredím (s prostredím v užšom zmysle slova) – fyzikálne podmienky pracovného prostredia, pracovné nástroje, pomôcky, ochranné pracovné prostriedky, sociálno-psychologická atmosféra na pracovisku, podmienky vyplývajúce z organizácie práce a iné.

Osobný potenciál zamestnanca predstavuje subjektívne podmienky výkonu pracovnej činnosti. Okrem vrodených dispozícií je značne ovplyvňovaný pôsobením výchovno-vzdelávacích aktivít. Je tvorený pripravenosťou v rôznych smeroch:

• Odborná pripravenosť – súhrn vedomostí, zručností a schopností na výkon danej práce/funkcie.
• Výkonová pripravenosť – je určená psychickou a fyzickou zdatnosťou zamestnanca, jeho odolnosťou voči rušivým vplyvom vyskytujúcim sa v pracovnej činnosti – únava, monotónnosť, stres, frustrácia, psychická záťaž.
• Osobnostná pripravenosť – tvorí ju súbor osobnostných vlastností a schopností zamestnanca, kvalita psychických procesov (vnímanie, pozornosť – vysoká ko