Disproporcia na trhu práce (1.)

Schopnosť zamestnať sa a udržať si zamestnanie sa spája na jednej strane s kvalifikačnou úrovňou a osobnostnou pripravenosťou ľudských zdrojov a na strane druhej s potrebami národného hospodárstva spojenými s tvorbou pracovných miest. Treba poukázať na to, že nestačí formulovať iba požiadavky na odborné a osobnostné predpoklady, ale je vhodné uvažovať aj o limitoch týkajúcich sa počtov absolventov jednotlivých škôl. Dôkazom sú vysoké počty kvalifikovaných absolventov, ktoré napĺňajú rady nezamestnaných.

Napriek tomu, že máme dokonale rozpracované metódy a postupy analýzy práce, hodnotenia pracovných činností a z toho vyplývajúce požiadavky na ľudské zdroje, často sa nezaoberáme potrebami zamestnávateľov a ich názormi na kvalifikačné, odborné a ďalšie požiadavky pre výkon na pracovnom mieste a na stav zamestnancov, ktorí sú potrební na zabezpečenie jednotlivých činností. Výsledkom je, že ...

...zamestnávatelia na jednej strane nedokážu obsadiť voľné pracovné miesta kvalifikovanými ľudskými zdrojmi a na druhej strane niektorých skupín kvalifikovaných, dokonca vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov je prebytok a nenachádzajú pracovné uplatnenie.

Pozn.: Disproporcie na trhu práce sú súčasťou riešenia grantového projektu VEGA1/0466/11 „Krízový manažment podniku“.

Ľudské zdroje sú významné aktívum a to nielen z pohľadu podnikového, ale aj z pohľadu národohospodárskeho. Dôvodom pre spracovanie tejto problematiky bola skutočnosť, že súčasným vážnym ekonomicko-spoločenským problémom je nízka uplatniteľnosť istých skupín osôb na trhu práce (Lisý, K., 2007).

Individuálne charakteristiky dlhodobo nezamestnaných sú často opísateľné ako kumulácie viacerých handicapov (nižšia úroveň vzdelania, žiadna alebo nedostatočná prax, zhoršený zdravotný stav a pod.), ktoré sa obdobím pracovnej nečinnosti stále prehlbujú. Problémom je, že stále početnejšiu skupinu nezamestnaných tvoria absolventi škôl, čo spôsobuje vážne sociálno-psychologické problémy.

Narastá počet osôb, ktoré ešte nikde nepracovali a nemali možnosť vytvoriť si žiadne pracovné návyky, získavať pracovné skúsenosti, obohacovať a rozvíjať vedomosti získané vo formálnom vzdelávaní o praktické zručnosti. Dlhším obdobím pracovnej nečinnosti sa mnoho absolventov škôl zaraďuje do skupiny nezamestnateľných osôb.

Zamestnávatelia potrebujú ľudské zdroje, ktoré sú kvalifikačne a osobnostne pripravené tak, aby umožňovali kvalitný výkon jednotlivých typov prác, aby ich predchádzajúca odborná príprava umožňovala rýchle prispôsobenie sa novým potrebám a úlohám, čo kladie vysoké požiadavky na prípravu vzdelávacích aktivít a to tak vo formálnom, ako aj v ďalšom vz