Niektoré pohľady na duálne vzdelávanie

Pojem duálne vzdelávanie znamená, že vzdelávanie, teda príprava na budúce povolanie, na budúcu profesiu, sa realizuje na dvoch miestach – v škole a aj v podniku. Škola žiakovi, učňovi, poskytuje potrebné teoretické vedomosti a podnik sa orientuje na to, aby učiaci sa získal potrebné praktické zručnosti.

Medzi teoretickým a odborno-praktickým vyučovaním nemôže a nesmie byť priepasť, ale naopak, musí tu byť dôsledná vzájomná symbióza, dopĺňanie a vzájomné prepájanie sa teórie a praxe.

To musí prispieť k zabezpečovaniu skutočne vysoko odbornej prípravy odborníkov príslušnej profesie. Aj táto požiadavka, vysoká odbornosť, je jednou z tých, ktorá rezonuje pri potrebe zmien v príprave budúcich vysokokvalifikovaných robotníckych profesií.

Príprava učňovského dorastu do roku 1989

V tejto súvislosti treba spomenúť aj prípravu učňovského dorastu u nás do roku 1989. Samozrejme, dnes sa už nenájde vinník. Vinníci, ktorí spôsobili, že dobre prepracovaný a zabehnutý systém vzdelávania a prípravy učňovskej mládeže na povolanie, takpovediac, sa rozpadol. Až dnes si uvedomujeme, čoho sme sa vzdali, čo sme stratili, čo sme mohli ďalej budovať a postupne zdokonaľovať. Nečudo, že v súvislosti s duálnym vzdelávaním mnohí hovoria „o plači nad rozliatym mliekom“, „o objavovaní Ameriky“, „o objavovaní teplej vody“. Nazdávame sa, že tento reflexívny, aj keď nie celkom lichotivý pohľad, patrí pri tejto téme spomenúť. Inak by sme mohli byť aj kritizovaní, že nevnímame veci a javy komplexnejšie, ale jednostranne. Treba povedať aj to, že školstvo ako také nemalo ani silu, ani moc a možno aj odvahu postaviť sa v čase oných zmien na obranu dobrého. Nebudeme sa púšťať do politicko-filozofických a podobných úvah, pretože imperatív súčasnosti a budúcnosti nám velí – sústrediť sa na kvalitnú prípravu budúcich odborníkov svojich profesií, lebo len to nám pomôže, resp. zabezpečí obstáť v silnejúcej svetovej konkurencii, len to nám pomôže zvyšovať zamestnanosť a progresivitu hospodárstva. Realitou je, že v súčasnosti v našej republike určité profesie chýbajú, napr. geológia, geotechnika, hutník, nástrojár, klampiar, lakovník, ale napr. aj elektromechanik, polygraf, kominár a pod. Celkom sa uvádza 37 profesií (Miklasová, A., 2014).

Ak sme „kritickou optikou“ nazreli na to, čo sme si spôsobili v minulosti, potom sa „optikou súčasnosti“ patrí nazrieť na dnešok a aj na budúcnosť. Určite to, čo bolo dobré, možno aj výborné pred 25 rokmi, by dnes už akiste neobstálo. Inou stránkou však je, že to mohlo byť východiskom dobrých zmien. Nie sme odborníci v oblasti futurológie, aby sme opisovali a „predpovedali“ budúcnosť zmien v jednotlivých odvetviach priemyslu. Vieme však, že veda a technika napredujú užasne rýchlym tempom. Preto dnes opisované duálne vzdelávanie musí poskytovať nielen dobré vedomosti a zručnosti (čo možno v minulosti stačilo), ale oveľa viac. Ako samozrejmosť nám dnes pripadá, ak hovoríme o mnohých kompetenciách, napr. kompetencie ďalšieho vzdelávania, a to aj za účelom zmeny profesie. Mnohé profesie si vyžadujú napr. rýchle rozhodovacie kompetencie. Kým v minulosti v mnohých profesiách bol pracovník odkázaný sám na seba, dnes pracovníci vstupujú do mnohých sociálnych vzťahov, a teda aj sociálne vzťahy a komunikatívne kompetencie sa stávajú významnou súčasťou ich profesijnej prípravy. Pojem kariérny rast sa ešte v nedávnej minulosti vzťahoval predovšetkým na rôzne úradnícke, učiteľské a podobné