Psychózy – ich prejavy a rozmanitosti u učiteľov a žiakov

„Kto si myslí, že je dokonalý, dokonale sa mýli“ W. James

V súčasnosti sa psychické záťaže či priamo ochorenia vnímajú ako výsledok spolupôsobenia viacerých faktorov. Ide o biochemické procesy odohrávajúce sa v mozgu jedinca, ďalej o genetické faktory, spojené s predispozíciou a tiež o pôsobenie sociálnych faktorov – výchovy, školy, spoločenského a rodinného zázemia. Významný podiel na vzniku jednotlivých ochorení v rovine psychóz má široká plejáda dostupných a jurisdikčne nedostupných psychotropných alebo psychoaktívnych látok, ktoré pôsobia nielen na telesné funkcie,ale majú nepriaznivé účinky na centrálny a vegetatívny nervový systém. Pokiaľ ide o závažnosť a častosť výskytu, ešte aj v súčasnej dobe sa psychické ochorenia podceňujú, pričom sú častou príčinou zhoršenej školskej úspešnosti či všeobecne kvality života, ktorá zasahuje stále nižšie vývinové ročníky.

Psychóza z gr. psychosis psyche (myseľ) osis (chorobný stav) označuje chorobu mysle. Predstavuje všeobecný psychiatrický termín, ktorý je označením pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a správaniapsychicky zdravého jedinca. Ide o poruchy prežívania, ktoré na základe organického poškodenianepriaznivo ovplyvňujú stav jedinca. Navonok sa prejavujú špecifickými spôsobmi správania, ktoré bývajú neobvyklé a sú pomerne ľahko vnímateľné inými.

Ide o stavy, kedy sa žiak v škole neadekvátne správa, od najjednoduchších patologických prejavov mánie či depresie až po stavy halucinačné alebo prejavy spojené s paranoidnými príznakmi končiacimi sa izoláciu a schúlením sa do klbka pod školskou lavicou.

V školskej praxi je veľmi dôležité, aby učiteľ, ktorý postrehne tieto prejavy u detí, tieto nepodceňoval, nezanedbával, a ak si rodič nevšimne alebo nechce pripustiť, že sa u jeho dieťaťa tieto prvky objavujú, upozornil na to školského psychológa.

U jednotlivých typov ochorenia sa obraz prejavov líši. K najčastejším psychózam patria:

• mániodepresívna psychóza,
• schizofrénia,

ktoré sa môžu rozvíjať už v priebehu mladšieho aj staršieho školského veku.

Ide o poruchy prežívania, charakteristické poruchami kontaktu s realitou, poznamenané apatiou, prežívaním dezorientovanosti vo vzťahu k okoliu, s prvkami bludov (najmä grandiózne, velikášske alebo paranoidné bludy) s mikro a makro podobami halucinácií, často bizarnými presvedčeniami, extrémnou menlivosťou nálad, neovplyvniteľnosťou, absenciou empatie, ale aj naopak prílišnou dôverou k iným (naivitou). Entuziazmus a prehnaná ambicióznosť, ale aj pasivita, latentný útlm, zmeny osobnosti, paranoja, to sú najčastejšie prvky, ktoré sa objavujú u jedincov, u ktorých sa prejavujú symptómy psychózy. Jedinec tieto prejavy prežíva hlboko subjektívne, nekritickosť jeho prejavov spôsobuje problémy v sociálnom prostredí a v neadekvátnej interakcii s okolím. V psychotickej populácii sú mnohými štúdiami preukázané nadpriemerné kreatívne schopnosti. Pri niektorých formách psychóz ide o nadpriemerné IQ (inteligenčný kvocient), alebo podpriemerné EQ (emocionálny kvocient) a výsledne slabé sociálne zručnosti. Deti a dospelí sa v prostredí,v ktorom žijú, správajú neadekvátne k normám, ktoré sú prijaté spoločenskou väčšinou. Často a bez dôvodu nerešpektujú pokyny učiteľa, pre iných spolužiakov sú „čudní“, správajú sa buď odmietavo alebo naopak zasahujú do súkromia iným jedincom. Ich opisy udalosti sú neadekvátne prehnané, bizarné, extrémy v správaní, prudké zmeny nálady sú varovným signálom, že so žiakom nie je niečo v poriadku. Aj učiteľ v počiatočnom štádiu dokáže byť k sebe kritický a vie, že tento stav predstavuje pracovný diskomfort. Neskôr tieto prejavy vníma ako „normálne“, avšak okolie ich takto nevyhodnocuje. Napr. učiteľ sa začne hrabať počas hodiny v odpadkovom koši, povyhadzuje všetko z pracovného stola, zo svojej tašky, začne pred deťmi stolovať, neadekvátne si naprávať odev a realizuje podobné spoločensky nevhodné aktivity.

Psychózou označujeme taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a k sebe samému. Počas psychotického ochorenia dochádza v rôznej miere k zmene všetkých základných kvalít duševného života postihnutého. Zmeny v myslení, vnímaní a citoch dosahujú často takú intenzitu, že človek nedokáže odlíšiť realitu od intenzity prežívania.

Tieto prejavy sú v školách zjavne viditeľné, pretože učiteľ má možnosť bohatej komparácie medzi jednotlivými deťmi.

Mániodepresívna psychóza

Mániodepresívna psychóza, označovaná aj ako bipolárna afektívna porucha, je závažné mentálne ochorenie, prejavujúce sa častými a prudkými zmenami nálad.  Pri tejto poruche dochádza k striedaniu fázy mánie a ťažkej depresie, pričom obvykle sa tieto fázy striedajú viackrát za určité obdobie. 

Ochorenie býva komplikované aj zmiešanými fázami, kedy sú prítomné prejavy a symptómy oboch hraničných štádií. Niekedy dochádza k extrémnemu striedaniu mánie a depresie aj počas jedného dňa. Intenzita striedania s periodickými zmenami nálady sú prejavom vnútorného rozmeru nepohody osobnosti, pričom to ovplyvňuje vitalitu, psychické funkcie a celkové fungovanie organizmu z hľadiska viacerých fyziologických procesov. Žiak, ako aj učiteľ stráca adekvátnu kontrolu primeranosti. Veľa a rýchle rozpráva, odbočuje od témy, hlboko prežíva nepodstatné detaily, ktoré s danou problematikou rozhovoru vôbec nesúvisia, rýchle mení témy bez zjavnej nadväznosti, je nesústredený, nepamätá si predchádzajúce vyjadrenia, vstupuje do konfliktu, bojuje za akúsi imaginárnu pravdu, nepripúšťa si svoje chyby, je neadekvátne zapálený za aktivitu v danom okamihu, aj keď je akokoľvek nepodstatná a márna.

Mániodepresívna psychóza predstavuje vážne duševné ochorenie, kedy sa v cykloch striedajú hypomanické, manické, depresívne a zmiešané obdobia.

Chorobou trpí zhruba 2 % obyvateľstva a prvé známky sa objavujú už v predpubertálnom a pubertálnom veku. Práve dané obdobie je mnohokrát prekrývané bežnými vývinovými zmenami a mnohé prejavy rodičia aj učitelia vnímajú ako pubertálne osobitosti v správaní dieťaťa. Klasický vzdor, ktorý je pre pubertálny vek typický, v manickej fáze dosahuje výrazný rozmer, pričom ani reálnym dôkazom objektivity nemo