Recenzia knihy Niny Kozárovej - Metóda pojmového mapovania ako prostriedok hodnotenia v edukačnom procese

Pedagogická teória, no najmä prax víta všetko úsilie smerujúce k zlepšeniu edukácie, ktorá nedosahuje také výsledky ako by bolo žiaduce. Žiaľ, a to trvá viac rokov, v reálnom edukačnom procese mnohé možné inovácie nie sú náležite docenené z hľadiska možného prínosu pre zvyšovanie efektívnosti edukácie. Recenzovaná publikácia je jednou z tých, ktorá má ambíciu prispieť k zvyšovaniu kvality edukácie.

Vyššie uvedený „úvod“ posudku som nenapísal náhodne. Chcem ním podčiarknuť význam recenzovanej publikácie pre edukačnú prax v školách. Autorka v ňom opisuje a z viacerých stránok analyzuje pojmové mapovanie, ktoré je bezpochyby prínosom pre učenie sa žiakov.

Pojmové štruktúry – 1. kapitola - sa venuje problematike pojmov, resp. pojmom ako kľúčovým aspektom vyučovania, vytváraniu pojmov v učení sa žiaka atď. Celá táto časť je spracovaná tak, aby si čitateľ uvedomoval význam a najmä proces vytvárania pojmov. Nemám v úmysle podrobne opisovať celú túto časť. Namiesto toho zdôrazním, že autorka vysvetlila podstatu vytvárania pojmov, ich viaceré aspekty s dopadom na učenie sa žiakov. Zdôrazňuje, že celý tento proces nie je len „kódovanie“  jednotlivej postupnosti ako proces získavania vedomostí, ale je aj podstatou kritického myslenia. Podčiarkujem, a to platí pre celú publikáciu, že autorka pri spracúvaní využíva veľa literatúry, analyzuje ju a komparuje názory jednotlivých autorov z čoho následne vyvodzuje závery pre edukáciu. V uvedenej kapitole sa autorka venuje aj prekonceptom – miskoncepciám. Aj keď je táto oblasť už roky zdôrazňovaná, hoci sme ju nenazývali prekoncepty – učiteľom bolo oddávna odporúčané vychádzať z poznania, názor, skúseností detí a pod. Už Komenský žiadal „učiť z bukov, z dubov, z neba, zo zeme“, podobne Rousseau prekoncepty – pomenované ako skúsenosti a zážitky odporúčal, samozrejme, aj ďalší pedagógovia. Prečo ešte aj dnes vyjadrujeme nespokojnosť  s tým, že v školách dostatočne nevyužívame prekoncepty? Zrejme je to značný vplyv, no najmä jednoduchosť vyučovania podľa Herbarta, zásluhou čoho sme stále v zajatí transmisívneho vyučovania. To v publikácii akcentuje aj autorka.

Druhá kapitola Kognícia a kognitívny vývoj, v ktorej o. i. opisuje pohľady kognitívnej vedy na procesy učenia pričom vychádza z názorov Piageta, Brunera, Vygotského a ďalších. Kapitola je, najmä pre učiteľov veľmi podnetná, pretože vysvetľuje, že učenie sa nie je len ukladanie videného, počutého a pod., do mozgu, ale je to zložitejší proces,ktorý v pôraxi neraz nedoceňujeme. Vysvetľujúco a výstižne opisuje kognitívne aspekty edukácie a s tým súvisiace aspekty – metakognícia, konštruktivistické vyučovanie. Osobitne kladne hodnotím podkapitolu „Konštruktivistické vyučovanie“, v ktorej autorka dáva priame námety ako pristupovať ku konštrukvizmu v reálnej edukácii. Samozrejme, uvedenou poznámkou neznižujem ani vysvetlenie metakognície a jej podstaty. Dodávam k tomu osobný pohľad – „metakognície je v školách ako šafránu“- azda aj preto dosť často kritizujeme učenie sa žiakov, pritom kritika ba mala byť adresovaná učiteľom.

Mentálne reprezentácie – je názov 3. kapitoly. Je to oblasť, ktorej sa autorka venuje dlhodobejšie, čo má, samozrejme, kladný vplyv na jej prenikanie do podstaty tejto stránky edukácie. Súčasťou kapitoly sú dve kľúčové podkapitoly – pojmové mapovanie, modely hodnotenia pojmovej mapy. Kapitola je spracovaná prehľadne, obsahuje viacej tabuliek, ktoré aj vizuálne približujú viaceré aspekty pojmového mapovania. Na rukopise, a to nielen v tejto časti, oceňujem, že autorka neostáva len pri dokladovaní názoru citáciami, ale na príslušných miestach uvádza potrebu dotvárania samotnej teórie, ktorá môže mať potom vplyv na jednoznačnejšie vnímanie tej-ktorej oblasti aj samotnými učiteľmi. Celá kapitola je veľmi podrobne rozpracovaná do viacerých edukačných súvislostí – prínos pre kogníciu žiaka, pre rozvoj samostatnosti a aktivity, pre aktivizáciu doterajších vedomostí žiaka, vzrast vedomostnej úrovne žiakov atď. Konštatujem, že kapitola je spracovaná vyčerpávajúco, zrozumiteľne a určite osloví aj učiteľov v praxi, ktorým ponúka viac námetov na realizáciu, resp. využívanie pojmových máp v edukácii. Osobne zastávam názor, že práve pôsobenie na učiteľov je podstatné. Nedá mi, aby som aj v tejto časti publikácie nevyzdvihol prácu autorky s literatúrou.

Štvrtá kapitola je empirického zamerania. Autorka v nej podrobne opisuje a následne analyzuje svoje skúmania, ktoré realizovala na gymnáziu. V uvedenej kapitole pretavuje predchádzajúcu teóriu do realizácie výskumu pričom vychádza jednak z možností a potrieb hodnotenia žiakov inak ako doposiaľ (vychádza pritom z opísaných prístupov), ale hlavne sa zaoberá vzťahmi medzi školskou úspešnosťou a mentálnou reprezentáciou. Iba v krátkosti poznamenám, že ide skutočne nielen o zaujímavú, ale aj náročnú oblasť. Opísaný výskum, zistené výsledky i ich interpretácia v tejto kapitole sa zameriavajú, povedané slovami autorky: „...overiť, či môžeme žiakom vytvorenú pojmovú mapu použiť ako efektívnu metódu hodnotenia ich vzdelávacích výsledkov.“ vedená kapitola vyúsťuje do opisu viacerých súvislostí medzi hodnotením a dosahovanými výsledkami. V uvedenej časti autorka opisuje, resp. dáva námety – odporúčania pre pedagogickú prax. Nielen v tejto, ale aj v ostatných kapitolách sú mnohé odporúčania pre reálnu edukačnú prax.

Inšpirujúce pre učiteľov sú aj odporúčania autorky. Sú spracované na základe vlastných edukačných aktivít autorky. Je ich celkovo dvanásť, napr. vytváranie pracovných listov žiakmi, zaraďovať úlohy na rozvoj kritického myslenia, podporovať subjektívne štruktúrovanie učiva, učiť žiakov rôznym stratégiám spracovani informácií a pod.

Pre úplnosť a predstavu o publikácii dodám, že obsahuje 16 príloh - ukážok pojmových máp, ktoré dokumentujú aktivitu a tvorivosť žiakov. Spracované pojmové mapy sú cenný zdrojom poznávania žiaka z hľadiska rozvoja kognície, ale aj ďalších súvisiacich aspektov, napr. reálnosť a objektivita hodnotenia vedomostí žiakov.

PaedDr. Nina Kozárova, PhD., je našim čitateľom známa ako autorka viacerých článkov zameraných na možnosti zlepšovania edukácie. Spracovala monografiu, ktorou opätovne potvrdila svoj záujem o zvyšovanie kvality edukácie vo vzťahu ku kognícii a súvisiacim aspektom. Monografiu považujem za vyčerpávajúco spracovanú, akcentujúcu a prezentujúcu súčasnosť poznania v danej oblasti. Monografia má logickú výstavbu, nadväznosť medzi jednotlivými kapitolami, v neposlednom rade poznamenám, že autorka preukázala v ňom poznanie množstva literatúry, s ktorou tvorivo pracuje.