Šikanovanie v školskom prostredí

Šikanovanie považujeme za jeden z najvypuklejších a najzávažnejších negatívnych javov v školskom prostredí. Počas praxe sme si mali možnosť všimnúť, že za posledných päť rokov výrazne klesla veková hranica agresorov aj obetí. Identifikácia šikanovania v školskom prostredí nie je jednoduchá a jeho výskyt je oveľa vyšší, ako si myslíme. Šikanovanie sa vždy odohráva v sociálnej skupine, preto sa môže vyskytnúť na akejkoľvek škole alebo v školskom zariadení. Podstatou šikanovania je, že žiak alebo skupina žiakov má úmysel ublížiť alebo zastrašiť iného žiaka, resp. žiakov, ktorí sa nevedia alebo nedokážu brániť.

Smernica č. 36/2018 z 1. septembra 2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach v čl. 1: „...upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov (ďalej len „žiak“), možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov v nadväznosti na zodpovednosť školy a školského zariadenia podľa § 144 ods. 1 písm. o) a § 153 ods. 1 zákona a na práva žiaka podľa § 144 ods. 1 písm. i) a k) školského zákona“. Smernica v čl. 2 v bodoch 1 a 4 definuje šikanovanie a kyberšikanovanie, ich podstatu, znaky, prejavy.

Šikanovanie je „správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka alebo b) úmyselný spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť“.

Kyberšikanovanie je „priama forma šikanovania, pri ktorej ide o zneužitie informačno-komunikačných technológií (najmä telefónu, tabletu, internetu a sociálnych sietí) na úmyselné ohrozenie, ublíženie alebo zastrašovanie, pričom sa často vyskytuje v spojení s inými formami šikanovania“.¹

Šikanovanie treba odlišovať od iných foriem nežiaduceho správania. Uvádzame základné znaky, ktorými sa toto správanie prejavuje:

• ZÁMERNOSŤ – jasný úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky, napr. bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných,
• OPAKOVANIE – jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje,
• NEPOMER SÍL – medzi útočníkom a obeťou (Kolář, 2001).

Šikanovanie je správanie, ktoré sa vyvíja. Ľahko sa dá pomýliť s doberaním si obete alebo s priateľskými posmeškami až po úplné ovládnutie obete.

Šikanovanie sa môže rozvinúť do piatich štádií:

1. OSTRAKIZMUS – mierne a prevažne psychické formy násilia, keď sa člen skupiny necíti príjemne.
2. FYZICKÁ  AGRESIA A ZVYŠOVANIE MANIPULÁCIE – ostrakizovaný žiak začne slúžiť ako ventil napätia pre ostatných žiakov.
3. VYTVORENIE JADRA – vytvorenie skupiny detí, ktoré začínajú spolupracovať a systematicky šikanovať najvhodnejšie obete; šikanovanie sa už neobmedzuje na ostrakizovaných alebo izolovaných členov, ale začínajú byť zastrašované aj ostatné deti.
4. PRIJATIE NORIEM AGRESOROV VÄČŠINOU DETÍ – dochádza k nemu po čase trvania šikanovania; dochádza k prijatiu roly obete ostatnými žiakmi, ktorí začínajú túto situáciu vnímať ako normálnu,
5. TOTALITA, RESP. DOKONALÉ ŠIKANOVANIE – žiadne dieťa obeť nepodporuje a dokonca sa prestáva vyskytovať aj vnútorný nesúhlas s daným správaním (Húsková, 2022).

V praxi sa stretávame s rôznymi typmi šikanovania. Najčastejšie deti šikanujú verbálne, pričom agresori pri šikanovaní používajú nadávky, posmešky, nevhodné ironické komentáre, sarkastické a ironické poznámky, sexuálne narážky. Pri spoločenskom šikanovaní agresori ubližujú obeti v súvislosti so sociálnym statusom, postavením, resp. rolou obete. Ubližujú obetiam vo vzťahoch v triede, a to najmä ignoranciou, neposkytovaním úloh počas choroby, neodzdravením, neodpísaním na správy. Agresori o obetiach šíria klamstvá, napr. o ich sexuálnej orientácii, nadmerných telesných pachoch, tehotenstve, nahovárajú ostatných členov kolektívu, aby sa s obeťou nekamarátili, nevybrali si ju do družstva na hodine telesnej výchovy, odsadli si od nej v lavici, vyrušovali ju počas odpovede, nespravodlivo obvinili, na verejnosti si z nej robili posmešky, ponižovali ju a pod.

Pri fyzickom šikanovaní ide o narušenie telesnej integrity bitím, sácaním, kopaním, potknutím, opľutím, strčením. Agresor používa neslušné fyzické gestá, odmieta obeť pustiť na WC, zamkne ju na záchode, nedovolí jej konzumovať desiatu, napiť sa, pridá do nápoja soľ, potravinárske farbivo, berie obeti veci, ničí jej oblečenie, školské pomôcky, zámerne jej schováva učebnice a zošity, aby obeť vyzerala ako nepripravená na vyučovanie.

Skúsenosť z praxe: Na školách sme najčastejšie riešili psychické šikanovanie. Pri identifikácii šikanovania a jeho riešení sme sa zamerali aj na iné faktory. Najľahšie identifikovateľné bolo fyzické šikanovanie. Fyzickí násilníci majú tendenciu byť väčší, silnejší a agresívnejší ako ich rovesníci. Pri verbálnom šikanovaní si agresor svoje obete vyberá podľa toho, ako vyzerajú, konajú, správajú sa. Častým cieľom sú deti so znevýhodneniami.

Verbálne šikanovanie je náročné identifikovať, pretože takmer vždy dochádza k útokom vtedy, keď nie sú nablízku dospelí. Pri zisťovaní útočníka ide často o slovo jednej osoby proti druhej.

Zákerným typom šikanovania je emocionálne šikanovanie, ktoré je pre rodičov a učiteľov takmer neviditeľné a je ťažko identifikovateľné. Je typom sociálnej manipulácie, keď sa agresor snaží ublížiť obeti sabotovaním ich spoločenského statusu. Agresori často ostrakizujú ostatných zo skupiny, šíria nepravdy, manipulujú so vzťahmi a situáciami. Ich cieľom je zvýšiť si svoj spoločenský status.

Kyberšikanovanie v školskom prostredí

Máme za to, že prevádzkovatelia sociálnych sietí nezvládli ich bezpečnosť. Sociálne siete poskytujú nekontrolovateľný priestor, ventiluje sa tu agresivita, frustrácia, nekontrolujú sa emócie. Úchylné a nebezpečné predstavy predátorov a agresorov môžu zaútočiť na ničím nechránené deti. To dáva kyberšikanovaniu zákernejšiu podo