Spolupráca pedagogického asistenta s učiteľom v triede

Pedagogický asistent (ďalej len „asistent“) je neoddeliteľnou súčasťou inkluzívneho vzdelávania. Jeho úlohou je vytvárať podmienky pre rozvíjanie vzdelávacieho potenciálu žiakov v škole. Je súčasťou tímu učiteľov, tvorí prepojenie medzi učiteľmi a odbornými pracovníkmi. Definíciu pojmu nájdeme napr. vo vyhláškach, metodických príručkách.¹ Ide o ďalšieho človeka v triede, ktorého môže učiteľ vnímať ako potenciálnu hrozbu či hodnotiteľa. Tento pocit môže vniesť do triedy neprimerané napätie, čo môže vyústiť do kompetenčného boja o moc. Asistent má pomáhať učiteľovi v triede pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“) tým, že učiteľovi poskytuje viac času pre prácu s deťmi, vytvára pre učiteľa priestor k podpore žiakov a umožňuje učiteľovi venovať pozornosť ostatným deťom v triede (Kaleja, Zezulková, 2016).

Ak pedagogický asistent správne plní svoju funkciu, žiak sa postupne osamostatňuje a potreba využívať asistenta pri vyučovaní sa znižuje.

Prijímanie kandidáta na pozíciu pedagogického asistenta

Pozícia pedagogického asistenta je jednou z najmladších profesií. Nastupujú do nej ľudia, ktorí nemajú dosť skúseností a musia si dopĺňať vzdelanie. Úspešný začiatok práce asistenta je daný už pri jeho prijímaní na pozíciu. Pri pohovore by mal byť prítomný vedúci zamestnanec školy, ale aj člen školského podporného tímu, učiteľ, resp. učitelia, v ktorých triedach bude asistent pôsobiť. Podľa Uzlovej (2010) by sa prijímacia komisia mala zaujímať o to, či je budúci asistent kompatibilný so žiakom a bude mu vedieť poskytnúť pomoc a podporu a s učiteľom.

Základné otázky, ktoré by mali odznieť sú:

• Aká je motivácia uchádzača o pozíciu asistenta?
• Aké má psychické a fyzické predpoklady pre túto pozíciu?
• Aké má praktické skúsenosti a zručnosti?
• Aké sú jeho časové a priestorové možnosti?
• Aký je jeho zdravotný stav?

Pýtať sa treba aj na predstavy uchádzača, pretože jeho očakávania a predstavy môžu vo výraznej miere ovplyvniť spoluprácu s rodičom, učiteľom aj žiakom.

Obr. 1: Kompetenčný model asistenta učiteľa, predpoklady plnenia profesie (Korpan, Sheffield, Verwoord, 2015).

Kompetencie asistenta možno rozdeliť do týchto oblastí:

1. Oblasť vedomostí/znalostí - príprava na prácu asistenta (osvojiť si spôsoby učenia, reflektovať hodnoty a ciele profesie); vyhľadávanie špecifických kurzov podporujúcich rozširovanie znalostí v špecifickej oblasti (celoživotné vzdelávanie); zlepšovanie zručností a spôsobilostí učiť; zlepšovanie porozumenia procesu učenia a vyučovanie a spôsobov a možností ich realizovania.
2. Oblasť zručností - príprava na učenie (pripravovanie sa na hodiny, robenie si plánov, poskytovanie a prijímanie spätnej väzby, rozvíjanie schopností asistovať pri skupinovej práci s deťmi, efektívne komunikovať, pýtať sa adekvátne a efektívne); získavať informácie o napĺňaní výziev v profesii (správne manažovanie času, stanovenie priorít, manažovanie triedy pod vedením učiteľa, riešenie konfliktov).
3. Oblasť sociálnych kompetencií - efektívna interpersonálna komunikácia (poznať, ktoré otázky treba klásť), poskytovať a získavať podporu od ostatných učiteľov a rodičov pre prácu s dieťaťom; byť profesionálom – úroveň reziliencie a sefl-efficacy v profesii, vedieť manažovať čas medzi súkromím a zamestnaním (Korpan, Sheffield, & Verwood, 2015).

Vykonávať profesiu asistenta je náročné po fyzickej aj psychickej stránke. Dôležitý je kladný vzťah k deťom, aj k znevýhodneným. Asistent je tým, kto sa stáva primárnym vzorom a nesie zodpovednosť nielen za vzdelanie, ale aj za výchovu. Dôležitou súčasťou predpokladov pre výkon povolania asistenta by mali byť:

• komunikatívnosť, zodpovednosť, spravodlivosť, kreativita, láskavosť, optimizmus, emocionálna inteligencia, zmysel pre humor, kooperatívnosť a schopnosť pracovať v tíme, schopnosť flexibilne zareagovať.

Vzťah pedagogického asistenta a učiteľa

Vzťah asistenta a učiteľa predurčuje spôsoby a výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu. Ak je ich spolupráca dobrá, asistent sa stáva neoddeliteľnou súčasťou triedy a poskytuje pomoc nielen dieťaťu so ŠVVP, ale aj ostatným deťom. Narušenie vzťahu medzi nimi, jeho dysfunkčnosť vedie k narušeniu výchovno-vzdelávacieho procesu.

Učiteľ je v oblasti vzdelávania odborníkom a asistent vytvára pre žiakov podmienky vhodné pre ich vzdelávanie.

Dôležitou súčasťou korektného a efektívneho fungovania vzťahu je stanovenie pravidiel na začiatku práce. Podľa Nemca, Šimáčkovej, Laurenčíkovej a Hájkovej (2014) by mala byť nastavená spolupráca tak, aby všetci zúčastnení vedeli, aká je ich rola. Asistent by mal mať možnosť podieľať sa na príprave na vyučovania, obaja by mali byť schopní akceptovať a zosúladiť metódy a prístupy k učeniu. Asistent by mal byť schopný akceptovať názory a rozhodnutia učiteľa a zároveň mu poskytovať spätnú väzbu na dianie v triede, ktoré vníma z iného uhlu pohľadu ako učiteľ.

Webster et al. (2010) zistili, že pre prácu na vyučovaní je veľmi dôležitá úzka spolupráca a efektívna komunikácia medzi učiteľom a jeho asistentom. Ich výskum poukazoval na odlišnosti v zameraní práce. Učiteľ pracoval s kolektívom žiakov a asistent individuálne so žiakom so ŠVVP alebo s malou skupinkou žiakov. Výskum poukázal na nedostatky v oblasti ich spoločnej prípravy a absenciu času na spoločnú prípravu a poskytovanie spätnej väzby. Bartoňová, Pipeková a Vítková (2008) vo výskume zameranom na spoluprácu učiteľa a asistenta zistili, že asistenti za najviac problémovú oblasť považujú komunikáciu s ostatnými pedagogickými zamestnancami školy. Učiteľ v triede zodpovedá za priebeh vyučovania a výsledky žiakov v triede. Asistent vedie výučbu len na základe dohovoru s učiteľom, a to opakovacou formou alebo vo výchovných predmetoch. Asistent nemá preberať so žiakom nové učivo.Hlavnou náplňou jeho práce je individuálna práca so žiakmi so ŠVVP alebo so skupinkou žiakov s nejakým znevýhodnením.

Učiteľ aj asistent musia uvedomovať nebezpečenstvo izolácie alebo stigmatizácie žiaka, ak je táto individuálna podpora príliš zdôrazňovaná.

Výskum Webstera et al. (2010) poukázal na to, že ak žiak so ŠVVP trávi väčšinu vyučovania s menej kvalifikovaným asistentom, môže vykazovať horšie výsledky v porovnaní s tým, keby asistenta nemal a bol by vzdelávaný kvalifikovanejším učiteľom. Nižšia kvalifikovanosť asistenta, jeho nedostatočné vzdelanie, schopnosti a zručnosti môžu viesť k prílišnému zameraniu sa na plnenie úloh a nie na osvojovanie si učiva. Nedostatočná efektívna komunikácia medzi učiteľom a asistentom a minimálna alebo žiadna príprava učiteľa pre kooperáciu s asistentom, príp. jej obmedzenie na zadávanie úloh pre žiaka, môže viesť k improvizovaniu učiteľa na vyučovacom predmete, čo znižuje efektivitu vyučovania pre všetkých zúčastnených.

Neměc et al (2014) si vo výskume kládli otázku – Čo zmeniť na práci pedagogického asistenta?

Výskumu sa zúčastnili učitelia, žiaci aj asistenti v školách. Zistili, že všetky zúčastnené skupiny respondentov by prijali vyšší úväzok asistenta a súčasne aj vyjasnenie uplatnenia a kompetencií. Vyšší úväzok by mal byť využitý na spoločnú prípravu s učiteľom (nepriamu pedagogickú činnosť), sprevádzanie žiakov so zdravotným postihnutím na mimoškolské aktivity (krúžky v škole, ŠKD), facilitáciu žiakov so sociálnym znevýhodnením (posilnenie komunikácie medzi rodinami žiakov a školu). Asistentom chýba partnerský prístup zo strany pedagóga a učitelia by privítali jasné vymedzenie roly asistenta vo výučbe.Obe zúčastnené strany by radi získali viac priestoru pre komunikáciu o potrebách žiaka a spoločnú prípravu. Asistent môže byť požiadaný, aby sa venoval aj iným žiakom, alebo dohliadal na plynulý chod vyučovania. Jeho práca je založená vo veľkej miere na situačnom charaktere hodiny a dohovore s pedagógom.

Pre prácu pedagogického asistenta v triede je veľmi potrebné, aby mal učiteľ premyslenú stratégiu vzdelávania a využitia asistenta na svojich hodinách.

Hlavné činnosti pedagogického asistenta

(1) Pomôcť pri výchove a vzdelávaní a pri komunikácii so žiakmi, zákonnými zástupcami a komunitou žiaka. Je veľmi dôležité, aby v rámci komunikácie so zákonnými zástupcami asistent nevystupoval v roli experta a nenadviazal alianciu s rodičom voči učiteľovi. Je dôležité, aby boli komunikované veci, ktoré sú výsledkom vzájomnej dohody s učiteľom.

(2) Pomôcť žiakom pri adaptácii sa v školskom prostredí. Asistent má možnosť pracovať so žiakom aj mimo triedu. Má zabezpečiť, aby žiak bol stále súčasťou kolektívu a má postupne ustupovať z role sprostredkovateľa medzi žiakom a kolektívom, povzbudzovať ho k priamym interakciám s ostatnými a ostatných smerom k nemu. Môže sa stať, že žiak získa presvedčenie, že asistent je jeho osobným asistentom. Na základe tohto presvedčenia môže žiarliť na ostatných spolužiakov, ktorí sa s asistentom rozprávajú cez prestávku a pod.

(3) Pomôcť žiakom pri výučbe, pri príprave na výučbu, nie zastúpiť ho, ani vykonávať činnosti za neho. Práca asistenta spočíva vo vedení žiaka k najvyššej možnej miere samostatnosti v škole, aj v živote. Blízkosť a intenzita vzťahu môže viesť k narušeniu alebo presunutiu hraníc profesionálneho vzťahu. To môže viesť k vytvoreniu závislého vzťahu medzi asistentom a žiakom.

(4) Pomôcť žiakom pri sebaobsluhe a pohybov počas vyučovania a akciách školy v nevyhnutnom prípade. Treba rešpektovať profesionalitu vzťahu a súčasne osamostatňovať čo najviac žiaka.

Úlohou asistenta je pomáhať učiteľovi napr. s výrobou kompenzačných pomôcok, prípravou učiva, úpravou triedy, aby vyhovovala požiadavkám žiakov atď. Asistent by mal veľmi úzko spolupracovať s triednym učiteľom. Aj tento typ spolupráce by mal byť tímového charakteru na základe vymedzenia si pracovných kompetencií. Triedny učiteľ by mal informovať asistenta o triednych akciách a podmienkach, v ktorých sa budú konať tak, aby asistent dokázal zhodnotiť individuálnu situáciu žiaka a pripraviť ho na akciu.

Kľúčové podmienky spolupráce učiteľa a asistenta:

• uvítanie prítomnosti, podpora asistenta v triede, spoločný pozitívny postoj, snaha začleniť žiaka so ŠVVP do školy,
• uvedomovanie si svojej roly, učiteľ podáva inštrukcie, asistent pomáha ich plneniu, tomu by mala predchádzať ich spoločná príprava a konzultácia približne 10 až 15 minút pred vyučovaním a aspoň 45 minút 1 x týždenne po vyučovaní (Němec et al., 2015),
• osobnostné predispozície, komunikačné schopnosti, ochota kooperovať, na zlepšenie kooperácie sa odporúčajú „náčuvy“ u kolegov, kurzy zefektívnenia spolupráce, mentoring a koučing,
• vzájomná informovanosť o výučbe, jej organizácii, tvorbe a realizácii individuálneho výchovno-vzdelávacieho plánu, spôsobe hodnotenia a klasifikácie,
• spoločná príprava pracovných materiálov, pomôcok, zadávaní domácich prác a pod.

Zásady efektívnej komunikácie medzi učiteľom, asistentom a rodičom – zhrnutie:

• stanovenie pravidelnosti, početnosti a spôsobu komunikácie – otvorenie vzájomného komunikačného kanálu,
• ocenenie a vyzdvihnutie pokrokov žiaka, rozhovor o ťažkostiach, hľadanie spôsobov riešenia a odstraňovania ťažkostí vo výchovno-vzdelávacom procese,
• zabrániť zvyšovaniu neistoty a úzkosti nejasnou komunikáciou, manipulovaním informáciami, ich zatajovaním pred akoukoľvek stranou,
• využívať komunikačné techniky, napr. zrkadlenie, zhrnutie, objasňovanie, parafrázovanie, povzbudzovanie na vyjasnenie situácie a udržanie efektívnej komunikácie.

Na zlepšenie a predídenie nefunkčnej spolupráce by mal pomôcť tzv. etický kódex asistenta, ktorý vychádza z Charty ľudských práv OSN a Zmluvy o právach dieťaťa. Pravidlá etického správania sa asistenta smerujú k piatim ďalším subjektom^2. Pravidlá špecificky orientované na pozíciu asistenta sú dobre rozpracované v Českej republike.

Podľa nich asistent pedagóga:

• rešpektuje všetkých pedagógov, s ktorými spolupracuje ako tých, ktorí sú zodpovední za priebeh a výsledky výchovy a vzdelávania;
• tímovú výchovno-vzdelávaciu prácu chápe ako prirodzený rámec svojho pôsobenia;
• rešpektuje vedomosti, skúsenosti svojich kolegov a spolupracuje s nimi, čím zvyšuje kvalitu svojej práce;
• rešpektuje rozdiely v názoroch a praxi kolegov.

Kritické pripomienky vyjadruje na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Nezľahčuje, nezhadzuje prácu ostatných zamestnancov pred žiakmi, zákonnými zástupcami a inými ľuďmi; rešpektuje zásadu mlčanlivosti a nevynáša citlivé informácie z pracoviska.

Koncept sebaúčinnosti učiteľa a asistenta učiteľa

Zaoberať sa treba aj konceptom sebaúčinnosti učiteľa a asistenta. Vychádza z presvedčenia jednotlivca o jeho schopnosti kontrolovať udalosti, ovplyvňovať a usmerňovať svoj život. Self-efficacy je prepojená s motiváciou (Bandura, 1997). Koncept sebaúčinnosti učiteľa a asistenta slúži ako zdroj prevencie pred stresom a syndrómom vyhorenia, umožňuje vyjasnenie si kompetencií vo výchovno-vzdelávacom procese bez nutnosti teritoriálneho boja.

Zdrojmi self-efficacy (sebaúčinnosti) sú:

1. Priama skúsenosť – zážitok úspechu zvyšuje sebaúčinnosť. Ak učiteľ s asistentom zvládnu spolupracovať, pozitívna skúsenosť im pomôže prekonať nasledujúce problémy.
2. Nepriama skúsenosť – získavaná z pozorovania ostatných - poukazuje na potrebu koučingu, inštruktážnych videí, podporných skupín a zdieľaných skúseností v práci pedagóga a asistenta.
3. Sociálne presvedčovanie – vzájomný rešpekt a pozitívna spätná väzba vo vzťahu pedagóg a asistent, zo strany rodičov a vedenia upevňuje presvedčenie o účinnosti pôsobenia tímu vo výchovno-vzdelávacom procese.
4. Aktuálny fyzický a psychický stav.

Pracovné vnímanie sebaúčinnosti asistenta obsahuje v sebe mienku o sebe samom ako o pracovníkovi, pocity, ktoré sa viažu k vlastnému výkonu, vnímanú pracovnú pozíciu a rolu, rovnako ako osobnú skúsenosť a príbeh, ktorý sa vzťahuje k práci (Lazarová, Júva, 2010).

Pozornosť venujeme týmto oblastiam pracovného sebaponímania: pocit spolunáležitosti s profesijnou komunitou;schopnosť vyhodnocovania dodržiavania štandardov tejto profesie; uvedomovanie si vlastnej pozície v hierarchii;uvedomovanie si svojho uznania v skupine spolupracovníkov;rozpoznanie vlastných schopností, slabín a príležitostí pre sebarozvíjanie;povedomie o sebe a svojej práci do budúcnosti (Pravdová, 2014).

Pedagogickýasistent podporuje žiakov pri plánovaní a prezentovaní hodín a pomáha im učiť sa. Môže byť v jednej triede, môže sa premiestňovať podľa potreby medzi triedami.Náplň práce asistenta vyplýva z dohody s učiteľom. Zodpovedá za vykonávanie zadaných úloh, osvojovanie si učiva žiakom, adaptáciu žiaka na školské prostredie a jeho inklúziu. Spolupodieľa sa na vytváraní materiálov pre vyučovanie a kompenzačných pomôcok. Prostredníctvom konzultácií participuje na príprave vyučovania a manažovania výchovno-vzdelávacieho procesu pod vedením učiteľa. Zodpovedá za žiakov v rámci uložených povinností.

Povinnosti asistenta:

• spoluplánovanie hodín;
• prácu s malými skupinami alebo individuálnu činnosť so žiakom s IVVP;
• zlepšovanie procesu učenia sa žiaka;
• úprava prostredia triedy, aby vyhovovala individuálnym požiadavkám žiaka;
• aktívna spolupráca s učiteľmi a rodičmi.

Pedagogický asistent by mal disponovať profesionalitou, skúsenosťami s vyučovaním a prácou s deťmi, pozitívnym prístupom k deťom, komunikačnými a organizačnými zručnosťami,láskou k učeniu, zmyslom pre humor, ochotou vzdelávať sa a rozvíjať zručnosti.

LITERATÚRA: