Vít Hejný - pedagóg, didaktik, matematik, dôstojník v SNP

V Turčianskom sv. Martine učil na obchodnej akadémii a angažoval sa v kultúre. Písal, režíroval divadelné hry, uverejňoval divadelné recenzie. V roku 1930 sa v Martine zosobášil s herečkou Naďou Pietrovou. Tu zažil udalosti roku 1938, zánik Československa, aj niekoľko rokov Slovenského štátu. Za protifašistické postoje bol preložený do Nitry. Ako dôstojník sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Za účasť v SNP bol prepustený zo štátnej služby a v neprítomnosti odsúdený na smrť. Po potlačení povstania sa ukrýval v horách. Neskôr ho Nemci chytili a zo Zvolena plánovali odviezť do Nemecka.Vďaka pomoci železničiara na tamojšej stanici sa im to nepodarilo a až do prechodu frontovej línie sa ukrýval v evanjelickomkostolev dedine Háj pri Turčianskych Tepliciach.

Po skončení 2. svetovej vojny dostal miesto v odbore školského filmu na Ministerstve školstva a osvety v Prahe. Začal písať diela Sociologická metóda a Metodika matematiky. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 na vlastnú žiadosť zvolil návrat do Martina. Jeho manželka Naďa začala v meste pôsobiť ako herečka divadla Slovenského národného povstania. Hejný sa vrátil na obchodnú akadémiu a pokračoval v učení matematiky a nadviazal aj na divadelnú činnosť. V ochotníckych divadelných súboroch spolupracoval s mladým hercom Jozefom Krónerom. Niekoľko divadelných hier nacvičil so študentským divadelným súborom. V roku 1952 bol označený za nežiadúcu osobu avysťahovaný z Martina do neďalekej dediny Bystrička. Príbuzenstvo rodiny s ministrom za Demokratickú stranu Ivanom Pietorom pozíciu celej rodiny v očiach režimu komplikovalo.

Hejného prioritou však ostávali pedagogické otázky. Okrem zdokonaľovania učenia matematiky riešil i psychologický aspekt vyučovania. Podľa jeho zásady mali žiaci disponovať úplnou slobodou. Praktickú realizáciu zásad preberal s podporovateľmi na posedeniach - „pedagogických piatkoch“. Hejný apeloval na lepšiu komunikáciu so žiakmi, na rozprávanie sa o ich starostiach i radostiach. Rovnako tvrdil, že výchovu a vyučovanie nemožno od seba oddeliť. Bol aj publikačne tvorivý. Zaoberal sa napríklad ľudským poznaním, skúmal faktory ovplyvňujúce duševný život. Závery prakticky realizoval vo vyučovacom procese. Tvoril vlastné didaktické vyučovacie metódy. Učiteľ v jeho ponímaní sprevádza žiakov riešením konkrétnej problémovej úlohy. Žiaci sa stávajú zodpovednými pri hľadaní týchto riešení. Pre lepšie výchovné vplývanie vyvinul tzv. projekčný dotazník, ktorého cieľom bolo zistiť, ako žiaci premýšľajú. Rozvinul niekoľko zásad, napr. výchova k práci, výchova k mravnosti, výchova vôľových vlastností. Za dôležitú považuje učiteľovu osobnosť vo vzťahu k žiakovi, ale aj spôsob, akým učiteľ žiakom predáva informácie. Vyššie uvedené sa premietalo aj do učenia matematiky. Cieľom bolo nájsť v žiakoch lásku k matematike. Za použitia metódy matematického konštruktivizmu si žiaci matematiku mali tvoriť vo svojej mysli. V rámci procesu riešenia žiak získava sebou vytvorené poznatky, ktoré zaraďuje do už vybudovaného systému vedomostí, zručností, zdôrazňuje stimuláciu žiaka k získavaniu poznatkov. Potom si žiak poznatky utriedi do tzv. izolovaných modelov. Tieto sa spájajú do univerzálnych skúseností a vzniká objav. Ďalšou časťou v procese matematického poznávania je vybudovanie abstraktnej znalosti, t. j. stavu, kedy dieťa napr. chápe, čo sa pod číslom päť skrýva bez nutnosti počítania na prstoch. Poslednou časťou je kryštalizácia poznatku, kedy poznatok vstupuje do vzťahu s inými poznatkami, môže systém poznatkov zmeniť a pod.

Politické okolnosti striedavo zlepšovali a zhoršovali život rodiny Víta Hejného. Minister národnej obrany Alexej Čepička pri jednej z návštev ocenil prácu Nade Hejnej a rodina tak dostala byt patriaci divadlu SNP v Martine. V roku 1961 bol Hejný obvinený z politických klamstiev a prepustený z obchodnej akadémie. Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil a na škole vyučoval matematiku až do dôchodku. Na sklonku života so synom Milanom hľadali cestu, ako zvýšiť záujem žiakov o matematiku. V auguste 1975 to skúsili prostredníctvom táborov pre mladých matematikov. Prvý ročník tábora mal úspech, druhého ročníka sa Vít Hejný už nedožil. Zomrel 26. mája 1976. Je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine.

PhDr. Adam Bielesz, Ústav pamäti národa

www.upn.gov.sk