Školstvo na stránkach denníka Pravda v roku 1945

Prvotným cieľom po skončení bojov bol čo najrýchlejší návrat života do bežných koľají vrátane skorého otvorenia škôl. Už 13. mája sa čitateľ mohol dozvedieť o začatí výučby na západnom Slovensku, o prípravách na zahájenie vyučovania [1].  O dva dni neskôr sa objavuje správa o prebiehajúcej výučbe v 26 školách po Bratislave a okolí [2]. Dôležitejšie však boli organizačné či politické zmeny v školstve. Dňa 18. mája priniesla Pravda reportáž zo zasadnutia Slovenskej národnej rady, ktorá opätovne prijala poštátnenie školstva deklarované už počas Slovenského národného povstania. Rokovalo sa aj o ďalšom priebehu stredoškolského či vysokoškolského štúdia [3]. V školstve ostávali po vojne i ľudia s praxou počas Slovenského štátu. Ako informuje článok Nový duch vo výchove mládežez 2. júna, preverovanie zamestnancov povereníctva školstva a osvety mali zabezpečovať dotazníky a ďalšie zásady, ktoré mali určiť osudy školských zamestnancov podľa toho, či boli členmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, či sa členmi uvedených organizácií stali dobrovoľne alebo z donútenia [4]. K problému sa 10. júna v úvahe Slovo o školstve a výchove vrátil spisovateľ Fraňo Kráľ. Zdôraznil nutnosť vysporiadania sa so školskými zamestnancami, ktorí sa angažovali v časoch ľudáckeho režimu [5].  

Podstatne širší priestor venovala v roku 1945 Pravda poštátneniu školstva - snahám o jeho propagáciu alebo poukazovanie na jeho kritikov. V júli sa objavilo niekoľko článkov, ktorých autormi mali byť bežní ľudia.[6] Kritizovali dovtedajšie pomery v školstve, existenciu cirkevných škôl a kritikov poštátnenia, najmä z radov rímskokatolíckej cirkvi. Dňa 27. júla sa objavil článok Netrieštiť národ na konfesie informujúci o manifestáciách učiteľov v niekoľkých bratislavských školských inšpektorátoch. Prezentovali sa protesty voči aktivitám niektorých predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi, žiadalo sa urýchlenie procesu poštátnenia škôl a vymanenie školstva spod vplyvu osôb potenciálne zameraných proti novému politickému režimu. Nájsť možno i pokusy o zdôvodnenie nutnosti poštátnenia školstva [7].

Koncom roku 1945 zamestnanec povereníctva školstva Ján Pivovarník v článkoch Prečo poštátňuj