Školstvo v rokoch 1939 - 1945

Nový režim sa snažil definovať aj ideologicky. Východiská hľadali v nacionalizme, pápežských encyklikách a radikálne krídlo HSĽS sa inšpirovalo i nemeckým nacizmom. Hlavnú zodpovednosť za stav školstva nieslo Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠaNO). Na jeho čele bol od októbra 1938 Matúš Černák, v januári 1939 ho nahradil školský expert HSĽS Jozef Sivák. Po vypuknutí SNP rezort krátko riadil Aladár Kočiš.

Jedným z prvých zásahov do školstva na Slovensku bol odchod českých pedagógov zo všetkých stupňov škôl. Na Slovensku ostali učiť tí českí učitelia, ktorí boli nenahraditeľní, príp. boli úradmi vyhodnotení ako Slovákom naklonení. Uvoľnené miesta obsadzovali slovenskí pedagógovia. Zamestnanie si nachádzali učitelia vracajúci sa na Slovensko z teritória, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadlo Maďarsku.

Pod taktovkou ministra Siváka sa začalo riešiť nové ideové zameranie slovenského školstva. Hlavnými zásadami bola výchova v duchu nábožensko-mravnom a národnom. Zásady reprezentovalo vládne nariadenie č. 168 z 11. júla 1939 zamerané na stredné školy. Umožnilo zakladanie stredných škôl štátom uznaným cirkvám, rušilo spoločné vzdelávanie chlapcov a dievčat. Nižším stupňom vzdelávania sa zaoberal zákon o ľudových školách č. 308/1940, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 1941. Z predchádzajúcich štyroch typov ľudových škôl mohli byť zriaďované len ľudové školy cirkevné a obecné. Na oboch typoch škôl sa povinným vyučovacím predmetom stalo náboženstvo.

Obyvateľmi Slovenskej republiky boli aj národnostné menšiny. Vzhľadom na zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska zažívalo najlepšie podmienky na rozvoj nemecké menšinové školstvo. O čosi horšie podmienky na rozvoj malo maďarské menšinové školstvo. Napätý vzťah medzi oficiálnymi predstaviteľmi štátu a zástupcami rusínskej menšiny sa negatívne podpísal na stave jej menšinového školstva.

Najtragickejšie sa oficiálne postoje režimu Slovenskej republiky premietli do osudu Židov. Súčasťou ich perzekúcie bolo ich postupné vylúčenie zo všetkých typov škôl. Napokon mohli navštevovať len ľudové školy určené výhradne Židom. Diskriminácia Židov v školskom systéme predznamenala ich budúcnosť, na ktorej sa podieľali i slovenskí politickí predstavitelia.

Výraznými zmenami prešlo vysoké školstvo. V roku 1919 zriadená Univerzita Komenského bola premenovaná na Slovenskú univerzitu. K existujúcim fakultám (filozofická, právnická, lekárska) pribudla fakulta prírodovedecká a do rámca univerzity sa včlenili i bohoslovecké fakulty pre evanjelikov a rímskokatolíkov. Na základe rozhodnutia z čias Československej republiky zahájila činnosť Slovenská vysoká škola technická. Akademickým rokom 1940/1941 začala fungovať Vysoká škola obchodná. Napriek snahám štátu si vysoké školstvo udržalo určitú mieru autonómie od štátnych orgánov.² Horší osud mali židovskí študenti a pedagógovia, ktorí boli postupne z vysokoškolského prostredia úplne vytlačení.