Kooperatívne učenie v konkrétnych didaktických situáciách

V kontexte humanistického poňatia výchovy a vzdelávania sa pretrvávajúco apeluje na potrebu školy vytvoriť v triedach výchovné spoločenstvo, v ktorom sú žiaci prijímaní, akceptovaní, rovnocenní a pod., pretože len v bezpečnom a motivujúcom prostredí môžu žiaci naplno prejaviť a uplatniť svoj potenciál a formovať si tvorivý štýl života prostredníctvom vnútornej motivácie, citovej bohatosti, rozvinutých intelektuálnych schopností, dobrej socializácie a hodnotovej orientácie. Kooperatívne učenie je tak základom pre sociálny a hodnotovýrozvoj dieťaťa, pre účinnú výchovu s prosociálnym kontextom. Z týchto dôvodov sa v našom príspevku
budeme zaoberať systémom vzdelávania, ktorého podstatným rysom je kooperácia.

Podľa Johnsonovcov (2010, s. 2) možno kooperatívne učenie opísať ako zámerné, riadené využitie malých skupín, v rámci ktorých žiaci spolupracujú, aby maximalizovali ich vlastné učenie a učili sa navzájom. Pozitívna vzájomná väzba – kooperácia predpokladá, že žiak uspeje vtedy (a len vtedy), ak uspejú aj druhí žiaci a naopak. Profit, zažitý pocit úspechu každého žiaka v skupine, participácia, sociálna interakcia, nie sú jediné benefity, ktoré kooperatívne učenie ponúka.

D. W. Johnson a R. T. Johnson (2009, s. 371-373) ich kategorizovali nasledovne:

1. Snaha uspieť – snaha o dosiahnutie cieľa u žiakov s rôznymi učebnými charakteristikami; dlhodobejšie zapamätanie učiva; zlepšenie slovnej zásoby, plynulosti a štylizácie reči; rozvoj motivácie orientovane na úlohu a výsledky; dlhodobejšie zotrvávanie v úlohe; rozvoj kritického a tvorivého myslenia; očakávanie úspechu; formovanie pozitívnych postojov k učeniu a škole.
2. Pozitívne vzťahy a sociálna podpora medzi žiakmi – lepšia atmosféra spoločenstva a kohézie skupiny, harmonizácia práce skupiny, prosociálne správanie, angažovanosť a starostlivosť o druhých, otvorená komunikácia, akceptácia názorov druhých, oceňovanie rozdielov a prijímanie ľudskej diverzity ako pozitívnej hodnoty, znižovane stereotypov a predsudkov, interpersonálna príťažlivosť medzi členmi majority a minority.
3. Psychické zdravie a sebadôvera – vyššia miera emočnej zrelosti, psychickej prispôsobivosti, vyššia sebadôvera, dôvera v druhých a optimizmus, posilňovanie autonómie, nezávislosti, interiorizácia hodnôt a pod.

Popri širokej škále benefitov kooperatívneho učenia poukazujú niektorí odborníci na problematické stránky tohto spôsobu organizácie výučby. Ide predovšetkým o anonymitu žiakov, zakrývanie vlastného výkonu za druhého, vynucovanie si vodcovstva, vynikanie šikovnejších a bystrejších žiakov, neekonomickosť v hospodárení s časom, hlučnosť skupín, fixácia ihneď nekorigovaných chýb a podobne. V súvislosti s uvedeným však možno konštatovať (aj na základe vlastných skúseností), že jednotlivé problematické stránky sú skôr dôsledkom nedostatočných skúseností učiteľa s týmto spôsobom výučby a sú spojené s nerešpektovaním základných princípov kooperatívneho učenia.

Aby kooperatívne učenie fungovalo po procesuálnej stránke treba vytvoriť podmienky pre realizáciu konkrétnych činností v školskej triede. Máme na mysli zabezpečiť pozitívnu vzájomnú závislosť všetkých členov skupiny (jej dosiahnutie možno ovplyvniť zadaním spoločného cieľa, rozdelením rolí v skupine, či obmedzením zdroja učenia, o ktorý sa musí skupina podeliť); vzájomný kontakt členov skupiny (efektívnym zostavením skupín, zabezpečením priamej interakcie a pod.); posilniť osobnú zodpovednosť členov skupiny (prezentáciou výsledkov skupinovej práce náhodným výberom jednotlivca, ocenenie odmenou a pod.); zdokonaľovať interpersonálne a komunikatívne spôsobilosti žiakov a v neposlednom rade zabezpečiť reflexiu skupinovej činnosti. Podmienky pre vytvorenie efektívnej spolupráce spočívajú v jasnom vymedzení cieľov pre konkrétnu vyučovaciu hodinu, v efektívnom rozdelení žiakov do skupín, v jasnom vysvetlení úlohy, cieľovej štruktúry spolupráce učebnej činnosti, monitoringu efektivity kooperatívneho učenia a v zhodnocovaní výsledkov žiakov (Johnson, D. W., Johnson, R. T., Smith, K. A. 2013, s. 105-106).

V nasledujúcej časti príspevku sa pokúsime konkretizovať, akým spôsobom možno plánovať, realizovať a hodnotiť kooperatívne činnosti v školskej triede. Uvádzame návrh dvoch pôvodných aktivít (v praxi experimentálne overených), ktoré sú štruktúrované tak, aby poskytli informácie o zameraní