Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Integrované tematické vyučovanie
Dátum: Rubrika: Príklad z praxe Zo seriálu: Skúsenosť z praxe
V literatúre sa často píše, že metódy, ktorými pracujú učitelia, patria do repertoáru vyučovacích metód minulých rokov. Pretrvávajúce vyučovacie metódy zamestnávajú viac učiteľa ako žiakov. Hoci tento pohľad na vyučovanie nemôžeme rozumieť doslovne, vyjadruje realitu vzdelávania, ktoré sa v školách ešte uplatňuje. Súčasná pedagogika a didaktika zdôrazňujú, že vyučovať by sa malo tak, aby boli aktívni žiaci a učiteľ, aby u nich prebúdzal záujem o poznávanie a usmerňoval ich učenie sa. Z týchto, ale aj ďalších požiadaviek, vychádzajú viaceré koncepcie vyučovania, ktoré sa do škôl dostali najmä v 20. storočí. Sú to napríklad skupinové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, projektové vyučovanie a rôzne koncepcie alternatívneho vyučovania, ktoré podporujú rozvoj tvorivosti žiakov, ich spoluprácu, zvyšujú záujem o učenie atď. Jednou z nich je integrované tematické vyučovanie. Pre jeho opis sme sa rozhodli najmä preto, že sa v ňom žiaci učia neformálne a aj so záujmom.
Integrované tematické vyučovanie a jeho východiská
Integrované tematické vyučovanie (ITV) je jednou z koncepcií alternatívneho vyučovania. V literatúre sa opisuje ako koncepcia (Petlák, E., 2016, s. 309), ako model (Matulčíková, M., 2007, s. 116) alebo ako alternatívna škola (Zelina, M., 2000, s. 57). Za autorku modelu ITV sa považuje S. Kovaliková, ktorá ho vytvorila so svojou spolupracovníčkou K. Olsenovou v druhej polovici 20. storočia. Pojem sám naznačuje, že je to vyučovanie, v ktorom sa integrujú viaceré vyučovacie témy. Teória ITV vychádza z nedostatkov tradičného vyučovania a z nových pohľadov na možnosti edukácie. Nedostatky S. Kovaliková (1995, s. 6-19) vymedzila v tzv. chybných mémoch vzdelávania, proti ktorým uviedla nové mémy. Porovnaním mémov vidíme rozdiely.
Tabuľka č. 1: Mémy vo vyučovaní
|
Chybné mémy: |
Nové mémy: |
|
Všetci žiaci sa učia rovnakým spôsobom. |
Cieľom vzdelania je zachovanie demokracie. |
|
Včerajšie kurikulum vyhovuje aj dnes. |
Skutočný život je najlepším kurikulom, kurikulum musí byť založené na skutočnosti. |
|
Výklad vedie k vedomostiam. |
Učenie je individuálna záležitosť. |
|
Cieľom vzdelávania je osvojenie si vedomostí a zručností. |
Kurikulum založené na priamej skúsenosti. |
|
Učebnice sú základom kurikula a výučby. |
Žiaci by mali mať možnosť to čo je v súlade s ich jedinečnými spôsobmi učenia. |
|
Stačí zmeniť jeden prvok systému. |
Kurikulum nie „výkladom o“, ale skúmanie, objavovanie a používanie v realite. |
|
------------------------------------------------ |
Hodnotenie musí byť založené na realite. |
V literatúre je opísaná historka, ktorá akiste tiež bola podnetom pre vznik tejto koncepcie vyučovania. Štrnásťročný syn S. Kovalikovej sa nedostal do kategórie testom vybraných nadaných a talentovaných detí. Príležitostne sa jej na jednej z ciest, na ktorej ju sprevádzal, keď chodila prezentovať spôsoby ako podporovať nadaných a talentovaných žiakov, spýtal: „Naozaj si myslíte, že iba tí, čo získali veľa bodov v teste, vyplnenom za jednu hodinu, chcú mať bezchybného učiteľa a učiť sa niečo zaujímavé? Od okamihu tohto osobného precitnutia sa stalo cieľom S. Kovalikovej presadzovať programy, v ktorých sa sústreďuje to najlepšie, čo vieme o učení.“ (Matulčíková, M., 1997, s. 117) Následne S. Kovaliková vytvorila model postavený na troch základoch. Tie spočívajú na:
- výskume mozgu a poznatky o mozgu ako o ľudskom myslení,
- vyučovacích postupoch založených na poznatkoch o mozgu, ktoré podporujú záujem žiakov a prispievajú k radosti z poznávania,
- príprave kurikula, t. j. usporiadanie učiva do tém, podtém.
Obrázok č. 1: Grafické znázornenie modelu ITV S. Kovalikovej (Kovaliková, S., Olsenová, K., 1995, s. 22).
Na základe uvedených troch základov S. Kovaliková odvodila požiadavku mozgovo kompatibilného prostredia.
Mozgovo kompatibilné prostredie obsahuje osem požiadaviek, ktoré sa viažu na edukačný proces. Sú to toto požiadavky:
- Neprítomnosť ohrozenia – uvedená požiadavka vychádza z teórie trojjediného mozgu: mozgový kmeň – kontroluje inštinktívne správanie, je v pohotovosti a chráni náš život, limbický systém – reguluje naše životné potreby, napr. spánok, smäd a pod., mozgová kôra – najdôležitejšia pre učenie sa – spracúva informácie, je schopná riešiť problémy a pod. M. Matulčíková (2007, s. 119) k neprítomnosti ohrozenia zdôrazňuje aj potrebu dôveryhodnosti, pravdivosti, aktívneho načúvania, nevysmievania sa a nepodceňovania žiaka.
- Zmysluplný obsah – hlavnou úlohou je, aby žiak vedel čo sa učí, aký to má pre neho význam a k čomu mu to bude. V podstate je to akoby „vytiahnutie zmyslu z komplexných situácií“ (Kovaliková, S., 1995, s. 54). Ide o to, aby žiak učivo vnímal ako niečo pre neho potrebné. Neduhom klasického vyučovania je práve to, že žiaci majú často dojem, že sa učia to čo nie je potrebné,
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Didaktika 2/2020
