Učebné štýly žiakov stredných škôl (1.)

Úvod

Každý z nás využíva pri učení určité postupy. Niekto sa učí učivo naspamäť, no poriadne mu ani nerozumie, iný sa snaží učivo pochopiť, usiluje sa rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Niekto sa učí nahlas, iní potichu, jeden si robí pri učení poznámky, ktoré si farebne vyznačuje, iný nie. Niekto potrebuje pri učení ticho, pokoj, druhý si radšej púšťa hudbu. Niekto pri učení radšej sedí, iný sa prechádza. Niekto sa učí diskutovaním, počúvaním, iný rozmýšľaním, kladením otázok alebo manuálnou činnosťou. Každý využíva sebe vlastný špecifickýpostup, stratégiu učenia – učebný štýl.

Charakteristika učebných štýlov

Štýly učenia sú spôsoby narábania človeka s každodennými situáciami, čomu dáva prednosť, ale aj ako pristupuje k mysleniu, ako najlepšie vníma a spracúva informácie. Sú to jedinečné programy, ktoré človek preferuje pri učení na základe vlastných osobnostných charakteristík. Žiak pri učení využíva tento program, súbor postupov a metód, ktorý je pre neho charakteristický a typický. J. Mareš (1998, s. 75) opisuje štýly učenia ako tzv. metastratégie tvoriace učebné stratégie, taktiky, ktoré si jedinec buduje a mení na základe vonkajších práve prebiehajúcich podmienok.

Štýly učenia tvoria tri hlavné zložky (Kaliská, L., 2013):

1. chápanie učiva, ku ktorému zahrňujeme:

• kognitívnu oblasť (chápanie obsahov, pojmov, princípov a vzájomné vzťahy navzájom),
• afektívnu oblasť (postoje, hodnoty, presvedčenie k daným poznatkom),
• konatívnu oblasť (do ktorej zahrňujeme snahu učiaceho správať sa k určitému obsahu učiva).

2. chápanie procesu učiva, v ktorom si žiak vytvára názor na to, prečo je dôležité učiť sa, aký osoh bude mať učenie sa pre jeho ďalšie uplatnenie v živote, ale žiak si uvedomuje aj kedy sa učiť, aký je najprijateľnejší výsledok učenia sa pre jeho osobnosť, ako by sa pri učení mali správať učitelia, aké zážitky má učenie sa vyvolať u žiaka,

3. prístupy učiaceho sa k učeniu - zložka, ktorá je ovplyvnená osobnosťou žiaka, jeho vnútornou motiváciou učiť sa, želaným cieľom učenia sa, výsledkom procesu učenia sa a samotným sociálnym kontextom.

Štýly učenia sa môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako postupy, ktoré vznikajú na vrodenom základe, majú charakter metastratégie učenia sa, ktoré žiak uplatňuje v určitom období svojho života. Často závisí od učiva a učebných predmetov, vedie k výsledkom určitého typu a vyvíja sa pod vplyvom vonkajších a vnútorných podmienok (Škoda – Doulík, 2011).

Druh