Zvyšovanie povedomia v oblasti odpadov v kontexte školského prostredia na Slovensku

Kroky smerujúce k ohľaduplnosti k životnému prostrediu treba rea­lizovať aj na vyučovacej hodine, či výchove mimo vyučovania, prostredníctvom implementácie prierezových tém, či zapojenia sa škôl do výchovno-vzdelávacích projektov, ktoré sa prelínajú celým edukačným procesom. Odpad je jedným z najväčších nebezpečenstiev pre životné prostredie. Neustále zvyšovanie produkcie odpadu, predstavuje problémy ekologického, ekonomického a spoločenského charakteru, avšak správne nakladanie s odpadom z neho môže urobiť cenný zdroj surovín. Nakladanie s odpadmi v Európskej únii na úrovni súčasných dokumentov, ktoré venujú svoju pozornosť aj problematike v oblasti nakladania s odpadmi a sú záväzné pre všetky štáty EÚ.

Prvým dokumentom je Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo. Cieľom tohto plánu je stimulovať prechod Európy na obehové hospodárstvo, v ktorom sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov uchováva v hospodárstve, čo možno najdlhšie a minimalizuje sa vznik odpadu.

Akčný plán sa prioritne orientuje na 5 oblastí:

1. plasty,
2. potravinový odpad,
3. kľúčové suroviny,
4. stavebný a demolačný odpad a biomasa, 
5. biovýrobky (Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo).

Iné dokumenty, napr. stratégia Európa 2020, tiež poukazujú na potrebu efektívneho využívania zdrojov. Cieľom stratégie je urobiť z EÚ hospodárstvo využívajúce odpad, založené na princípe recyklujúcej spoločnosti, ktorá sa usiluje znižovať produkciu odpadov a odpady využívať ako zdroje (Európa 2020).

Horizont 2020, uvádza, že treba nájsť spôsoby, ako radikálne zmeniť náš prístup k výrobe, spotrebe, spracovaniu, skladovaniu, recyklácii a likvidácii odpadu a pritom súčasne minimalizovať vplyv na životné prostredie (Horizont 2020). Za dosiaľ najkomplexnejší súbor globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja sa považuje „Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“ Organizácie Spojených národov (OSN). Kľúčovými princípmi Agendy 2030 sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. SR sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016 (Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj).

Nakladanie s odpadmi na národnej úrovni

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 2 za odpad považuje hnuteľnú vec alebo látku, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo povinný sa jej zbaviť.

Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025 vydaný Ministerstvom životného prostredia (MŽP), rozdeľuje odpad na:

• zmesový komunálny odpad (ZKO),
• biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO),
• odpad z papiera,
• objemný odpad,
• plasty a obaly,
• stavebné odpady,
• nebezpečné odpady,
• odpad z ťažobného priemyslu.

Stričík a Čonková (2018) uvádzajú, že SR dlhodobo zaostáva za vyspelými krajinami v oblasti nakladania s odpadmi. V r. 2016 predstavovalo skládkovanie ZKO viac ako 65 %. Cieľom SR je znižovanie množstva odpadu zneškodňovaného skládkovaním a postupný ­prechod na vhodnejšie formy nakladania so ZKO, ako je napr. materiálové zhodnocovanie. Najlepším riešením je prestať vytvárať odpad. Ak to nie je možné, ďalšími možnosťami sú opätovné využitie, recyklácia a zhodnotenie odpadu. Na Slo