Environmentálna výchova žiakov a mládeže vo Švédsku a Fínsku

„Ukradli ste mi svojimi prázdnymi prejavmi moje sny a moje detstvo. Ľudia trpia, ľudia umierajú, rozpadajú sa celé ekosystémy. Sme na pokraji hromadného vyhynutia. A vy ste schopní rozprávať iba o peniazoch a rozprávať rozprávky o stálom ekonomickom raste. Ako sa vôbec opovažujete?!“ Gréta Thunbergová švédska študentka, summit OSN o klíme

Gréta Thunbergová  a klimatický štrajk

Len šestnásťročná Gréta tieto slová vyslovila veľmi emotívne, ale pevne a sebavedome. A okamžite sa stala globálnym symbolom boja za ochranu životného prostredia. Stala sa laureátkou „alternatívnej Nobelovej ceny“ – ceny Right Livelyhood Award a bola nominovaná na skutočnú Nobelovu cenu. Jej vášnivá reč prinútila štyri milióny ľudí v 170 štátoch, aby vstúpili do „klimatického štrajku“. Nemali by sme však zabúdať, že za naivitou Gréty nestoja len tí, ktorí bojujú proti znečisteniu životného prostredia. Na vlne, ktorú vyvolala mladá ekologická aktivistka, kalkuluje s možnosťou prosperity veľmi veľa záujmov. Taký už je egoistický svet, v ktorom žijeme. Každý sa snaží maximálne využiť ostatných na svoj vlastný prospech.

Greta Thunbergová začala protestovať vlani 20. augusta pred budovou švédskeho parlamentu a politikov svojej krajiny žiadala, aby urobili viac v boji proti klimatickým zmenám a zníženiu produkovaných emisií. Svojím štrajkom inšpirovala mladých ľudí v Európe aj inde vo svete k vlne protestov známych ako „Piatky za budúcnosť“. Poradca prezidentky Z. Čaputovej J. Rizman priznal, že „Študentské štrajky za zlepšenie životného prostredia nie sú až také výnimočné. V minulosti však nemali globálny charakter a ich odkaz nepadal na takú úrodnú pôdu ako dnes“.

Štúdia o vplyve klimatických zmien na svetové oceány a ľadovú pokrývku Zeme

V najnovšej štúdii o vplyve klimatických zmien na svetové oceány a ľadovú pokrývku Zeme, ktorú zverejnil Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) – inštitúcia, ktorá pracuje pod patronátom OSN a združuje svetové vedecké špičky, okrem iného uvádza: „Je nevyhnutné, aby sa ľudstvo pripravilo na doteraz nepredstaviteľné tempo stúpania hladiny oceánov a roztápania sa ľadovcov, ktoré okrem iného spôsobí, že do konca tohto storočia budú neobývateľné niektoré celé ostrovné štáty. Azda najalarmujúcejšou správou je to, že ak ľudstvo nezačne okamžite konať a drasticky nezníži objem skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry, hladina svetového oceánu stúpne podľa IPCC do roku 2100 o 1,1 metra. V ďalších storočiach by pri takomto scenári narastala ešte dramatickejšie“.

Podľa správy IPCC je veľmi pravdepodobné, že do roku 2100 sa stanú neobývateľnými viaceré celé ostrovné štáty. Bude to mať ďalekosiahle dôsledky pre nízko položené prímorské oblasti, v ktorých žije takmer 700 miliónov ľudí. Svetoví politici a predstavitelia biznisu sa stále nedokázali dohodnúť na adekvátnych opatreniach na zabránenie najhorším scenárom klimatickej krízy. Správa IPCC však len konštatuje, že aj keby ľudstvo okamžite a úplne prestalo vypúšťať do ovzdušia skleníkové plyny, niektoré drastické a nebezpečné procesy sú už aj tak nezvratné. Ak sa nezastaví vypúšťanie oxidu uhličitého do atmosféry, zmienený scenár pripraví ľudstvo o mestá ako Hongkong, New Orleans, New York, Hamburg, Kalkata či Šanghaj. Z uvedeného vyplýva, že situácia v tomto smere je natoľko vážna, že musíme všetkými prostriedkami vplývať na myslenie ľudí a takto možno aspoň čiastočne spomaliť tie ničivé procesy.

Ekologická situácia vo svete je väčšinou odborníkov považovaná za kritickú.

Pre riešenie tohto globálneho problému ľudstvo sa pokúša využívať obvyklé metódy:

• zdokonaľovanie priemyselných technológií,
• finančné investície,
• prijatie zákonov ochraňujúcich životné prostredie.

Avšak toto všetko len zostruje protirečenia medzi progresívne vzrastajúcimi potrebami civilizácie a relatívne ohraničenými možnosťami ­prirodzených ­ekosystémov a vedie k neodvratným likvidačným zmenám biosféry, nevyhnutne robiac toto prostredie nevhodné pre život človeka. Preto, hlavné nebezpečenstvo hrozí nie prírode, a človekovi, ktorý môže zaniknúť ako druh.

Environmentálna výchova a konferencia

Jedným z faktorov, vplývajúcich na zmenu hierarchie ľudských hodnôt je vzdelanie. V systéme všeobecného humanistického vzdelania je environmentálna výchova dôležitým faktorom stabilného rozvoja civilizácie, schopným konsolidovať spoločnosť pre formovanie nových svetonázorových hodnôt a environmentálne orientovaného spôsobu života. Environmentálna výchova je proces nepretržitého systematického a cieľavedomého formovania emocionálno-mravného, humánneho a šetrného vzťahu človeka k prírode a životnému prostrediu. Environmentálne vzdelávanie je jediný cieľavedomý proces výchovy a vzdelania, ktorý je spoločensky významným ­dobrom uskutočňovaným s cieľom formovania ekologickej kultúry, racionálneho využitia prírodných zdrojov ako aj súhrnom získaných znalosti, návykov, hodnotových orientácií, skúsenosti a kompetencii v oblasti ochrany životného prostredia a racionálneho využitia prírody pre uspokojenie potrieb súčasných a budúcich pokolení, zabezpečenia environmentálnej bezpečnosti v krajine a následne na celej planéte. Hlavným cieľom environmentálneho vzdelania je formovanie ekologickej kultúry. Posledná je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry, úroveň morálneho rozvoja spoločnosti, zahrňujúc morálne normy správania sa ľudí v práci, doma a na dovolenke, vytvorené počas života a činností mnohých generácií prostredníctvom systému neustáleho environmentálneho vzdelávania, ktoré prispieva k zdravému životnému štýlu, duchovnému rastu spoločnosti, udržateľnému sociálno-ekonomickému rozvoju a environmentálnej bezpečnosti krajiny.

Prvá známa medzinárodná konferencia o životnom prostredí (o ochrane lososa v povodí Rýna) sa konala v roku 1886 v Berlíne. V roku 1895 sa v Paríži uskutočnila podobná konferencia o ochrane vtákov. Počas tohto obdobia sa