Psychologické aspekty vplyvu inteligencie a testovania žiakov na školský výkon

Školy sú vo významnej miere zodpovedné za optimálny vývin inteligencie a osobnosti žiakov. Vďaka intenzívnemu vplyvu rozvoja informačných technológií dochádza k búrlivému rozvoju poznania. Pre školy budúcnosti sa stáva dôležitou úlohou naučiť žiakov novým stratégiám myslenia, učenia sa i osvojovaniu si špecifických informácií.

Úsilie rozvíjať inteligenciu a osobnosť má dva ciele:

1. prvý spočíva v úprave deficitných podmienok, ktoré môžu narúšať intelektuálny alebo osobnostný vývin žiaka,
2. druhý tkvie v rozvíjaní žiaducich intelektových a osobnostných funkcií všeobecnej populácie školských detí.

Tento prístup v dominantnej rovine predstavuje kultiváciu kognitívnych a osobnostných charakteristík, ktoré daná spoločnosť pokladá za pozitívne a očakáva, že školy budú predstavovať priestor pre nadobúdanie týchto schopností. Školy pri zvyšovaní intelektových a osobnostných vlastností žiakov často aplikujú špecifické programy, ktoré sú orientované na vývin a interpretáciu kognitívnych schopností, ktoré možno generalizovať v akademickom i sociálnom učení sa. V mnohých krajinách sa zdôrazňuje primárna úloha škôl, ktorá je založená na snahe naučiť žiaka ako sa má učiť a ako má interpretovať svoje poznatky. Učebné postupy na zvyšovanie kognitívnych schopností sú označované rôznymi názvami, z ktorých sa do popredia dostávajú v rôznych časových úsekoch rôzne, napr. schopnosti kritického myslenia, sylogické myslenie, ktoré učí analyzovať širší problémový rozsah, či inštrumentálne obohacovanie, v neposlednom rade aj čítanie s porozumením a iné.

Napriek mnohým protikladným názorom, k základným úlohám škôl patrí výber žiakov a ich zoskupenie podľa inteligencie a v určitom zmysle aj podľa osobnostných premenných. Výber je riadený s cieľom:

• identifikovať a pomáhať menej schopným žiakom,
• identifikovať a aktivovať nadané a talentované deti.

Prispôsobovanie sa individuálnym rozdielm a schopnostiam a hodnotenie žiakov

Každý z prístupov v sebe spája základnú líniu, na ktorú má právo každé dieťa. Spočíva v prispôsobovaní sa individuálnym rozdielom a schopnostiam detí. Tento prístup je praktizovaný na celom svete s rôznymi modifikáciami. Vzhľadom na to, že primárnym cieľom každej školy je odovzdať žiakovi penzum poznatkov, školská interakcia medzi učiteľom a ostatnými žiakmi nesie ešte jeden dôležitý a neodmysliteľný rozmer, ktorý spočíva v hodnotení žiakov.

Táto problematika je mimoriadne citlivá, nakoľko dieťa v procese vývinu svojej osobnosti je konfrontované s kvalitami iných, čo neraz vedie ku vnútorným a vonkajším konfliktom, k narušeniu identity, k pocitom krivdy a iným negatívnym vplyvom na osobnosť žiaka.

V priebehu dejinného rozvoja vplyvov školského pôsobenia na dieťa bolo realizovaných mnoho rôznych foriem a metód, ako čo najobjektívnejšie ohodnotiť školskú edukáciu žiaka, avšak do dnešných dôb nebola implementovaná žiadna absolútne objektívna forma, ako dieťa ohodnotiť „spravodlivo“. Do interakcie učiteľ – žiak vstupuje nespočetné množstvo pozitívnych a negatívnych premenných, ktoré môžu deformovať skutočnú úroveň poznania a prezentácie poznatkov.

Testovacie metódy

V poslednom desaťročí a