Finančná gramotnosť – psychologické aspekty chápania hodnoty peňazí

Finančná gramotnosť a kľúčové aspekty hospodárenia s peniazmi

Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to kontinuum schopností, ktoré sú podmienené mnohými premennými ako vek, rodina, kultúra, miesto bydliska. Predstavuje stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále sa meniace ekonomické prostredie.

Finančná gramotnosť predpokladá, že deti vo všeobecnosti budú chápať všetky kľúčové aspekty hospodárenia s peniazmi a bude im jasná aj terminológia, ktorá sa priamo hospodárenia s peniazmi týka. Tento rozmer je nesmierne dôležitý, pretože narastá počet rodín, ktoré nezvládli svoje finančné hospodárenie práve vďaka tomu, že o probléme nedostali potrebné informácie nielen doma, v rodine, ale ani v škole. Treba sa tomuto problému vyhnúť, zvlášť v čase, kedy sa trh s finančnými produktami a službami vyvíja v histórií zatiaľ najrýchlejším tempom.

Na finančnom trhu je dnes už nespočetné množstvo produktov a služieb. Sú pomerne ľahko dostupné, no sú často veľmi komplikované. Needukovaný jedinec stráca možnosť porozumieť jednotlivým finančným súvislostiam.

V súčasnosti sa venuje pozornosť finančnej gramotnosti v školách v určitých formách, ktoré sú veľmi motivujúce. V poradenskej psychologickej praxi sa však presviedčame, že edukačne nie úplne dostatočne. Cesta projektov, jednorazových prednášok, hier, ako aj edukácie v rovine detských univerzít naznačujú, že deti majú o tento rozmer enormný záujem, čo treba využiť a preniesť do kvalitnej kontinuálnej výučby. Je veľa možností, ako žiakom ukázať základy finančného sveta, ale aj dôsledky, ku ktorým môže človek nesprávnym prerozdeľovaním financií dospieť. Začať je vhodné už v predškolskom veku, pretože jednoduchými hrami deti zistia a postupne sa naučia vnímať hodnotu peňazí v reálnej podobe. Zážitkové hry majú omnoho vyššiu moc ako dávanie inštrukcií a prikazovanie ako s peniazmi hospodáriť.

Príklad: Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach kooperuje s materskými školou a opakovane usporadúva akciu „Zlatá horúčka“, pri ktorej deti prostredníctvom hry zbierajú v tráve zlaté kamene, ktoré potom dávajú vážiť. Prácou si zarobili. Kamene zamenia na peniaze, za ktoré si môžu niečo z bohatej ponuky kúpiť, teda minúť, resp. ­ušetriť a na ďalší rok môžu získať aj úrok.

Tento rozmer hospodárenia s peniazmi už dokážu pochopiť aj deti v materskej škole, čo predpokladá dobrý štart do výučby na základných a následne na stredných školách, kde tieto aktivity môžu byť rozvíjané do edukačného reťazca. Základná téza, že ak si chce človek niečo kúpiť, musí si najprv na to zarobiť, resp. opakovane zarábať