Globálne vzdelávanie a edukácia k udržateľnému rozvoju

Praktická realizácia globálnej edukácie k udržateľnému rozvoju sa v Slovenskej republike spája vo formálnom vzdelávaní prioritne s osnovami multikultúrnej a environmentálnej výchovy. Rozvíja témy, ktoré nie sú obsahovo homogénne, požaduje interdisciplinárny prístup a jej princípy si vyžadujú zmeny v myslení a nazeraní na svet.

Globálna edukácia, jej ciele a činitele

Globálna edukáciajeprogresívne sa rozvíjajúci prístup vo vzdelávaní podporujúci porozumenie a spoluprácu medzi ľuďmi. Zahŕňa učenie o problémoch a javoch, ktoré presahujú hranice štátov, sú celosvetovej, globálnej povahy, najmä ekologické, kultúrne, ekonomické, politické a technické problémy. Zdôrazňuje spoločné perspektívy, potreby a vízie vnímania a chápania problémov z rôznych pohľadov, kooperatívne učenie, kritické myslenie a zodpovedné konanie rešpektujúce rozdiely interkultúrne, etnické, národné, regionálne, lokálne, skupinové i individuálne. Realizuje sa predovšetkým na stredných a vysokých školách formou praktických aktivít, medzipredmetových tém a komplexných projektov (Průcha, Walterová, Mareš, 2001).

Cieľom globálnej edukácie je vybaviť súčasné a budúce generácie do života tak, aby uspokojili svoje potreby s využitím vyváženého a integrovaného prístupu k ekonomickým, sociálnym a environmentálnym rozmerom udržateľného rozvoja. Udržateľný rozvoj má byť integrovaný do vzdelávania a vzdelávanie do udržateľného rozvoja. Tento typ vzdelávania sa zaoberá obsahom a výsledkami vzdelávania, inovatívnou pedagogikou a učením sa v praktických situáciách. Využíva celoškolský prístup s cieľom zapojiť komunity do dosahovania udržateľnej zmeny. Edukácia k udržateľnému rozvoju podporuje vyučovanie a učenie sa interaktívnym spôsobom orientovaným na žiakov, ktorý umožňuje bádateľské, akčné a transformačné učenie. Žiaci majú možnosť myslieť kriticky a systematicky rozvíjať hodnoty a postoje k udržateľnej budúcnosti (Leicht, Heiss, Byun, 2018).

Prvým rozhodujúcim činiteľom edukácie sú najmä rodičia, rodina a príbuzní. Druhým činiteľom je škola a učiteľ,ktorý musí žiakov vychovávať a vzdelávať v intenciách princípov a kritérií udržateľného rozvoja. Priorita má byť kladená na integráciu kultúrnych, prírodných, historických a spoločenských aspektov, zdrojov a potenciálu do jednotlivých vyučovacích predmetov do základného a stredného školstva ako súčasť široko koncipovaného procesu výchovy a vzdelávania. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú práve učitelia, ich schopnosť tlmočiť teóriu a prax mladej generácii. Sú vnímaní nielen ako mediátori dôležitých vedomostí, ale aj spoločenských hodnôt, postojov a vzorcov správania. Pre zabezpečenie úspechu je preto dôležitá príprava a vzdelávanie pedagógov práve v oblasti edukácie k udržateľnému rozvoju (Šimonovičová, Kosková, 2011) a v oblasti širšieho zastrešujúceho konceptu globálnej edukácie.

Na základe existujúcich vzdelávacích programov je školám umožnené okrem vzdelávacích oblastí, ktoré sú rámcom pre školské predmety príbuzného zamerania, aj povinnosť realizovať prierezové témy. Ich realizácia nie je iba nadpredmetová, ale môže prebiehať aj ako voliteľný predmet alebo kurz v blokovej výučbe.

Východiská metodiky globálneho vzdelávania

V Maastrichtskej deklarácii je globálne vzdelávanie definované ako „...vzdelávanie, ktoré otvára ľuďom oči a mysle voči realite sveta a podnecuje ich k tomu, aby uviedli do sveta viac spravodlivosti, rovnosti a ľudských práv pre všetkých“ (Maastricht Global Education Declaration, 2002, s. 1).

Metodika globálneho vzdelávania musí byť prepojená s realitou sveta. Vychádza z reality:

• okolností a potrieb žiakov,
• miestnej komunity obklopujúcej žiakov,
• globálnej spoločnosti ovplyvňujúcej miestnu realitu a z prepojení medzi nimi.

Ciele a jednotlivé kroky činnosti vo vyučovaní musia byť jasné a zrozumiteľné každému, aby všetci mohli participovať, ale tiež pre vybudovanie spoločného pochopenia reality sveta a jej súvislostí. „Holistický prístup v globáln