Nová filozofia vzdelávania - kreativita a inovácia

„Naši učitelia nesmú byť podobní stĺpom pri ceste, ktoré len ukazujú, kadiaľ ísť, ale sami nejdú.“ 

Ján Amos Komenský

Uvedomenie si významu informatizácie pre ekonomický rast a zvýšenie zamestnanosti viedli Európsku komisiu k prijatiu novej iniciatívy eEurópa – informačná spoločnosť pre všetkých (eEurope – an Information Society for All, Lisabon 2000).

Jednou z hlavných úloh vzdelávania je zvyšovanie kvality fungovania každého vzdelávacieho systému. Jej garancia je tesne spojená s inováciami. Touto úlohou dňa sa zoberajú aj inštitúcie bezprostredne zastrešujúce problematiku vzdelávania – Ministerstvo školstva vedy, výskumu a športu SR, ale aj výchovno-vzdelávacie inštitúcie. Keď sa hovorí o kvalite vzdelávania, mnohí k definícii tohto pojmu pristupujú nejednoznačne. Je zrozumiteľnejšie hovoriť o kvalite vedomosti, ale zložitejšie o kvalite vzdelania. Najväčšou prekážkou pri napĺňaní tejto úlohy je skutočnosť, že ľudia sa často bránia zmenám. Vznikajú tak mnohé bariéry na ceste k zlepšeniu.

Vo vzdelávacích systémoch sa stretávame s nasledujúcimi prekážkami: neochota meniť sa, strach z neúspechu, strach z neznámeho: „Čo so mnou bude po zmenách?“ Vo vzdelávaní prichádzame do kontaktu ešte s jedným javom – s totálnym zavedením nového poznania. Nie náhodou, že v pedagogických kruhoch, a nielen v nich, čoraz častejšie počúvame pojem „inovácia“.

J. A. Schumpeter pod pojmom „inovácia“ rozumie:

• zavedenie nového výrobku, respektíve výrobku novej kvality na trh,
• zavedenie do výroby novej metódy, ktorá sa doposiaľ v hospodárskej činnosti nevyužívala, hoci nespočíva na novom vedeckom objave,
• objavenie nových trhov pre vyrábané produkty bez ohľadu na to, či tento trh už predtým jestvoval,
• využitie nového zdroja surovín,
• zmena v organizácii výroby, vrátane vytvorenia monopolu, respektíve jeho prekonania v dôsledku konkurenčného boja.

Žijeme v období trhového hospodárstva, v ktorom dominantnú úlohu majú zohrávať podnikatelia. Schum­pe­terova predstava o inováciách a ich realizátoroch pomôže prispôsobiť vzdelávací proces tak, aby mohol byť naplnený jeho odkaz.

Otázka č. 1 - Čo treba urobiť, aby všetci zúčastnení vo vzdelávacom procese sa stali časťou uvedomelých zmien? Ako namiesto strachu alebo sebavedomia udomácniť vo vzdelávacej inštitúcii výzvu? Vedú nás výzvy k sebazdokonaľovaniu? Je pravdou, že ľudia sa neboja zmien, ale bránia sa tomu, aby ich zmeny menili?

Hlavnými a určujúcimi kritériami v pojme „inovácia“ sú podstaty ako: „zmena“, „obnova“, „rozvoj“, „zdokonaľovanie“, „obohatenie“. Všetky tieto slová znamenajú procesy, činnosť. Inovácie si preto nemožno predstaviť:

• bez „podstaty“, bez „začiatku“, bez toho čo, alebo kto sa obnovuje,