Možnosti vzdelávania v rámci krajín OECD

Po vstupe Slovenska do EÚ majú naši študenti právo študovať, vzdelávať sa a pripravovať sa na budúce povolanie, ako aj uskutočňovať výskum vo všetkých členských štátoch EÚ. Podmienkou prijatia na zvolené štúdium je splnenie kritérií, ktoré si stanovujú konkrétne vzdelávacie inštitúcie.

Čoraz viac záujemcov o štúdium je z radov stredoškolákov a vysokoškolákov, ktorí sa po absolvovaní jedného alebo dvoch rokov na Slovensku rozhodnú v svojom štúdium pokračovať a ukončiť svoje vzdelanie na zahraničnej univerzite, čím získajú nielen diametrálne kvalitnejšie jazykové znalosti, odbornú kvalifikáciu, ale aj medzinárodne uznávaný vysokoškolský titul. Vyzbrojení vedomosťami a skúsenosťami sa potom ľahšie etablujú na trhu práce, nehovoriac o tom, že majú oveľa väčšiu odvahu a predpoklady k úspešnému podnikaniu.

OECD predstavuje skratku pre anglické pomenovanie inštitúcie Organisation for Economic Co-operation and Development, ktorú v slovenčine poznáme pod názvom Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. Sídli v Paríži, v Château de la Muette. Predchodcom OECD bola tzv. Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorú pôvodne založili v roku 1948 ako administratívny aparát Marshallovho plánu, ktorý iniciovali USA s Kanadou a mal pomôcť Európe dostať sa z hospodárskej krízy spôsobenej svetovými vojnami. OECD vznikla v roku 1961 v Paríži po podpísaní zakladajúceho dokumentu 14. decembra 1960.

Úlohou OECD je pomôcť budovať silné ekonomiky svojim členským štátom, zvýšiť ich efektivitu ako aj rozširovať liberalizáciu medzinárodného obchodu. OECD má tiež pomôcť udržiavať stabilitu a rozvíjať národné ekonomiky a prispievať k znižovaniu nezamestnanosti. K členským štátom patria: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Island, Taliansko, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Rakúsko, Grécko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, USA, Veľká Británia, Japonsko, Austrália, Fínsko, Nový Zéland, Mexiko, Kórejská republika, Poľsko, Maďarsko, Česko (1995), a od roku 2000 aj Slovensko. Vstupom našej krajiny do tohto spoločenstva nastala možnosť uchádzať sa o štúdium v ktorejkoľvek krajine v rámci OECD.

Ak chceme kvalitne vzdelávať našu mladú generáciu, či už doma alebo v zahraničí, mali by sme posilňovať kvalitu v rovine formálnych, ako aj neformálnych foriem vzdelávania a nezabúdať na vzdelávanie zamerané na podnikateľské zručnosti, ktoré absentujú v akejkoľvek forme odborného vzdelávania.

Formálne vzdelávanie

Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, ktoré vzniklo v roku 2000 ako pracovný materiál Európskej komisie, sa vzťahuje na formálne vzdelávanie k inštitú­ciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie, ktoré je spravované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Strediskom pre ekvivalenciu dokladov o vzdelávaní.

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) považuje formálne vzdelávanie za vždy organizované s vytýčenými cieľmi štúdia a z hľadiska učiaceho sa ide o zámerný proces. Podmienkami formálneho vzdelávania je učenie sa na základe programu inštrukcií vo vzdelávacej inštitúcii, tréningovom centre dos­pelých alebo na pracovisku, ktoré je vo všeobecnosti uznané prisúdením kvalifikácie alebo certifikátom.

Pedagogický slovník definuje formálne vzdelávanie ako „vzdelávanie, ktoré sa realizuje vo vzdelávacích inštitúciách (školách), ktorého funkcie, ciele, obsah, prostriedky a spôsoby hodnotenia sú definované a legislatívne vymedzené. Reflektuje politické, ekonomické, sociálne a kultúrne potreby spoločnosti a vzdelávaciu tradíciu. Prebieha v stanovenom čase a formách. Zahrňuje nadväzujúce vzdelávacie stupne a typy, ktoré sú určené celej populácii alebo určitým skupinám populácie.“

Neformálne vzdelávanie

Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa referuje o neformálnom vzdelávaní nasledovne: „prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Neformálne vzdelávanie môže byť realizované na pracovisku a v rámci aktivít občianskych združení a organizácií (napr. mládežnícke organizácie, odbory a politické strany). Môže byť realizované aj prostredníctvom organizácií, ktoré boli vytvorené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (napr. výtvarné, hudobné, športové krúžky, súkromné hodiny ako príprava na skúšky).“

OECD zhrňuje, že okolo neformálneho vzdelávania je najmenší konsenzus, pretože k nemu existuje mnoho teoretických apraktických náhľadov. Všeobecne zaraďuje neformálne vzdelávanie medzi formálne a informálne, ako prostriedok, ktorý vypĺňa priestor medzi nimi.

Európske štúdium

Európske štúdiá obsahujú najmä otázky spojené s históriou, geopolitikou, medzinárodným právom, sociálnymi otázkami a ekon