Zásady práce so žiakmi z marginalizovaných rómskych komunít v procese inklúzie

V posledných rokoch je problematika inklúzie rómskych detí z marginalizovaných komunít často otváranou témou. Či sa nám darí na Slovensku vytvárať inkluzívne prostredie v prospech detí s rôznorodými potrebami, hovoria za nás štatistiky. Už v roku 2012 sa v testoch PISA (2013) ukázal vzájomne prepojený vzťah medzi socioekonomickým prostredím, z ktorého dieťa pochádza a výsledkami, ktoré v škole dosahuje. Znamená to, že v našich školách majú deti z marginalizovaných komunít menšiu šancu dobehnúť rozdiely, ktoré pred príchodom do vzdelávacieho systému majú.

Príčiny zlyhávania žiakov z marginalizovaných komunít vo vzdelávaní

Marginalizované rómske komunity žijú v nepriaznivých životných podmienkach. Obyvatelia zväčša majú zlé bývanie, v komunite je nedostatočná infraštruktúra, nízka miera zamestnanosti a zamestnateľnosti, nízka úroveň dosiahnutého vzdelania (Ministerstvo vnútra, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity). Je to dôsledok dlhodobej segregácie a separácie ľudí a chudoby tejto skupiny obyvateľstva.

Výbornú argumentáciu dôsledkov života v chudobe prináša v knihe A okraje máš kde? (2019) Juraj Čokyna. Vysvetľuje, že chudoba do života človeka prináša stres, ktorý sa v rámci rodiny prenáša aj na deti. V ranom detstve dlhodobý stres pôsobí na dôležité nervové spojenia, ničí ich a dokáže zabrániť aj vzniku ďalších významných nervových spojení. Hladina adrenalínu a kortizolu sa pod stresom zvyšuje a drží človeka v strehu pred možným príchodom nebezpečenstva. Núti ho žiť životom v danej chvíli, budúcnosť je hmlistá. Na akékoľvek zmeny reaguje človek precitlivelo. Keď narazí na prekážku, útočí alebo uniká. Dieťa, ktoré zažíva emocionálnu, sociálnu a materiálnu chudobu takmer s istotou nedokáže bez pomoci a trpezlivosti druhých napredovať ani v prípade, keď vyvinie enormné množstvo úsilia.

Príklad: Nevieme ovplyvniť, kde sa narodíme. Predstavme si život v jedno až dvojizbovom skromnom dome s rodičmi a ďalšími siedmymi súrodencami. Vodu máme k dispozícii len vďaka centrálnemu vodovodu v strede komunity na čip. Keď sa chceme okúpať, musíme si ju nanosiť, zohriať, preliať do vane. Kúrime, keď sa rodičom podarí zabezpečiť drevo. Otec pracuje, keď sú fušky. Vtedy máme v rodine peniaze na jedlo a základné potreby. Keď nie sú fušky, nie sú peniaze a aj rodičia sa viac hádajú. Rodinu máme radi, ale so súrodencami sa aj pobijeme, napr. o mobil s dátovým pripojením na internet. S domácimi úlohami, ktorým nerozumieme, nám rodičia nevedia poradiť a súrodencom sa nie vždy chce. Učitelia sa na nás hnevajú, keď si úlohy nespravíme. Že sme ich nevedeli? Mali sme v škole dávať pozor! Už na hodine sme však učivu nerozumeli, polovica triedy vyrušovala, ťažko sa sústreďujeme, už toľkokrát sme sa snažili a znova sme písomku nezvládli, už nás to ani nezaujíma. Spolužiaci sa nám zvyknú vysmievať za to, kde žijeme a ako žijeme. Nechcú s nami sedieť v lavici. Všetko nám to lezie na nervy, nebudeme si komplikovať život. Aj tak v našej komunite nie je takmer nikto, komu by sa vďaka škole podarilo