Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Mediátor ako odborník na riešenie konfliktov (2.)

Dátum: Rubrika: Kultúra školy Zo seriálu: Mediátor ako odborník na riešenie konfliktov

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

V príspevku sa venujeme legislatívnym odporúčaniam pre mediáciu, rozoberieme konflikty v školskom prostredí. Na základe príkladov poukážeme na rôzne druhy konfliktov, venujeme sa konfliktom predstáv, názorov, postojov, záujmov a informujeme o možnostiach vzdelávania sa v oblasti riešenia konfliktov, resp. v mediácii ako v odbornej metóde riešenia konfliktov. 

Legislatívne odporúčania pre mediáciu

Pedagogicko-organizačné pokyny pre školský rok 2019/2020 (ďalej len „POP 2019/2020“), ktoré vydáva MŠVVaŠ SR odporúčajú zriaďovateľom a riaditeľom, aby v rámci utvárania priaznivých pracovných podmienok zamestnancov škôl a školských zariadení prijímali účinne opatrenia na zabezpečenie transparentného riadenia a eliminovania sociálnopatologických javov mobbingu, bossingu a staffingu. Odporúčajú využitie mediácie ako mimosúdneho riešenia sporov pri riešení sporov v školskom prostredí ešte pred uplatnením si svojho práva na súde. Mediátori registrovaní v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vykonávajú svoju činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a sú oprávnení pomáhať osobám zúčastneným na mediácii pri riešení ich sporu, ktorý vznikol na základe ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu a to nestranne a nezávisle voči stranám sporu, dôsledne a s najvyššou odbornou starostlivosťou, v záujme dosiahnuť prostriedkami mediácie pre strany sporu zmier a obojstranné uspokojivé vyriešenie sporu. POP 2019/2020 odporúčajú, aby sa v oblasti riešenia konfliktov využívalo vzdelávanie v oblasti školskej mediácii ako účinnej metódy riešenia konfliktov v školskom prostredí.

V súvislosti s ochranou pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zákonodarca zákonom č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) myslel aj na ochranu telesného zdravia, duševného zdravia a ochranu pred vyhorením ustanovením § 79 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. tak, že Zamestnávateľ najmenej jedenkrát ročne zabezpečí pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v pracovnom čase preventívne, psychologické poradenstvo a umožní im absolvovať poradenstvo zamerané na predchádzanie a zvládanie agresivity, sebapoznanie a riešenie konfliktov.“

Požiadavka vzdelávania v mediácii sa objavuje aj vo vyhláške č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji. V Prílohe č. 2. ustanovuje požiadavky na obsah rozsah a ciele funkčného vzdelávania s cieľom zabezpečiť vzdelávanie v oblastiach pre nadobudnutie aj mediačných zručnosti.

ČASŤ F – Rozširujúci modul - Vedenie ľudí v škole alebo v školskom zariadení

  • poznať zákonitosti komunikácie a chyby v komunikácii vedúceho zamestnanca v škole alebo v školskom zariadení (2.7),
  • poznať zásady efektívneho vedenia pracovných porád (2.8),
  • poznať zásady postupu vhodného riešenia konfliktov (2.10),
  • poznať typy mediácie, jej princípy, proces a možnosti alternatívneho riešenia konfliktov (2.11),
  • vedieť aplikovať jednotlivé fázy mediačného procesu pri riešení školských konfliktov (2.12),
  • osobitosti manažérskej komunikácie (3.2),
  • identifikácia a riešenie konfliktov (3.5).

Absolvent rozširujúceho modulu Vedenie ľudí v škole alebo v školskom zariadení, okrem iných získaných zručností, dokáže v riadiacej praxi implementovať zásady riešenia a predchádzania konfliktov, vytvárania podmienok na predchádzanie sociálno-patologických prejavov v správaní na pracovisku.

Konflikty v školskom prostredí

Konflikty veľmi úzko súvisia s neverbálnym prejavom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou komunikácie. Bubák (1999, s. 153) v prednáškach hovorí, že „po zvážení, že konflikt je naozaj hodný toho, aby bol“, je dobré ho riešiť, „pretože ide o vážnu vec – o obhajobu skutočných hodnôt. Avšak, ak už vopred cítime, že naše správanie vyprovokuje konflikt, ktorý v sebe nebude mať žiadne pozitívne hodnoty, ktorý ľudí iba zbytočne oberie o energiu a nebude mať v sebe žiadnu potenciu prispieť k rastu čo len niekomu, vtedy sa musíme vážne zastaviť a poriadne si premyslieť, či taký konflikt bude stáť za to.

Mediátor ako odborník na komunikáciu v mediácii by mal vedieť správne odhadnúť fázu konfliktu, pretože spolupráca osôb v konflikte nie je možná v každej jeho fáze. Najväčšie konflikty sa neobjavia z ničoho nič. Zvyčajne rastú postupne, silnejú, môžu vyústiť do totálnej deštrukcie. Jednotlivé stupne nám umožňujú riešiť konflikt buď samostatne, resp. vyhľadať pomoc odborníka na riešenie konfliktov,napr. mediátora.Správne zvolené preventívne, resp. intervenčné nástroje v jednotlivej fáze konfliktu môžu konflikt upokojiť alebo umožnia predísť jeho stupňovaniu.

Škola je prostredím, kde sa koncentrujú rôzne povahy, názory, záujmy, a to zároveň so sebou prináša rôznu škálu problémov, sporov. V tomto prostredí dochádza k rôznym druhom konfliktov spôsobeným práve spomínanými faktormi. Konflikt nemusí vždy škodiť, ak sa nerieši násilnou formou, ale naopak, ak sa rieši konštruktívnou hádkou či diskusiou, prispieva k pohode účastníkov konfliktu a môže byť užitočný.

MŠVVaŠ SR vydalo v roku 2015 Praktickú príručku k ochrane práv pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorej snahou je zvýšenie právneho povedomia pedagogických a odborných zamestnancov, ako aj ostatných subjektov regionálneho školstva (riaditeľov, zriaďovateľov, zamestnancov školských úradov a pod.) o možnostiach riešenia vzniknutých negatívnych prejavov správania. Príručka slúži ako stručný návod na predchádzanie súdnym konaniam v sporoch o právo s využitím mediátora ako osoby oprávnenej na mimosúdne riešenie sporu.

Najčastejšie vznikajú konflikty medzi stranami sporu pri nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov a pri sporoch, ktoré súvisiace so zásadou rovnakého zaobchádzania.

Príklad:

  • škola a pedagogický, resp. odborný zamestnanec v prípade neplatnej výpovede alebo sťažnosti na nerovnaké zaobchádzanie zo strany školy,
  • dvaja pedagogickí, resp. odborní zamestnanci ako kolegovia v spore o urážku alebo iný vedomý zásah do osobnosti jedného z nich,
  • spor rodiča dieťaťa/žiaka a pedagogického, resp. odborného zamestnanca v prípade šírenia nepravdivých informácií o pedagógovi.

Či už pôjde o mobbing, bossing, resp. o právny spor medzi jednotlivými aktérmi, dôležité je vedieť, že existuje účinný spôsob na predchádzanie negatívnym prejavom správania a riešenia už vzniknutého konfliktu v jednotlivých jeho fázach, ktorým je mediácia.

Druhy konfliktov v školskom prostredí

Interpersonálne konflikty sa odohrávajú medzi dvoma osobami. Na účely pochopenia konfliktov vyskytujúcich sa v školskom prostredí si priblížme aspoň niektoré z nich.

Informačné konflikty vznikajú pri nedostatočných, skreslených, resp. nesprávne interpretovaných informáciách. Veľmi dôležité pri riešení týchto konfliktov je správna interpretácia povedaného. Doplnením chýbajúcich informácii získavame nový pohľad na situáciu. V školskom prostredí sa často vyskytujú aj vzťahové konflikty. Naše vnímanie kolegu ako osoby, jeho správanie a naše očakávania od nášho vzájomného vzťahu sa môžu výrazne líšiť. Tento konflikt vnímame na základe kvality vzťahu. Inak riešime rovnaký konflikt s niekým, kto je naším priateľom a inak s niekým, kto nám nie je až tak blízky. Hodnotové konflikty sú spojené s rozdielnymi hodnotami jednotlivca. Všetci si nosíme z primárnej rodiny nejaké vzory správania. Práve školy, v ktorých sa vyskytujú rôzne etnické skupiny, sa musia denne pasovať s hodnotovým vnímaním svojich žiakov, ich rodín, odlišného správania sa jednotlivca a prístupu k vzdelávaniu a k výchove. A napokon štrukturálne konflikty vychádzajú z nerovnocenného postavenia osôb. Ani tento konflikt nie je v školách výnimočný. 

Príklady konfliktov predstáv, názorov, postojov, záujmov

Príklad:Konflikty predstáv (orientované na motiváciu človeka)

Mladý absolvent nastúpi do školy ako učiteľ s predstavou, ako bude vnášať do vyučovania predmetu dejepis inovatívne prvky, navštevovať múzeá, aby žiakom zabezpečil zážitkové učenie. Požiada riaditeľa školy, aby mu umožnil tri exkurzie počas školského roka v múzeu, na hrade a jednu výstavu, na ktorú by rád vzal žiakov. Riaditeľ školy mladému učiteľovi na prvej porade oznámi, že so žiakmi môže absolvovať jednu exkurziu počas školského roka. Z rozdielnych predstáv o spôsobe učenia môže vzniknúť konflikt.

Príklad:Konflikty názorov (orientované na hodnoty a individuálne hodnotenie)

Dieťa druhého ročníka základnej školy prinesie zo školy zlú známku z písomky. Rodič po preštudovaní písomky zhodnotí, že učiteľ vo vedomostnom teste nesprávne znížil body za pravopis. Domnieva sa, že učiteľ má hodnotiť testom vedomosti žiaka. Argumentuje tým, že ak by žiak odpovedal ústne, jeho odpovede by boli správne a výsledná známka by bola lepšia. Učiteľ vysloví názor, že v štvrťročnej písomke je oprávnený hodnotiť okrem vedomosti aj pravopis žiaka a z tohto dôvodu považuje za správne, že napriek správnym odpovediam na otázky v písomke žiakom znižuje body za chýbajúci dĺžeň alebo mäkčeň. Obidvaja dávajú známke aj testu rôznu váhu.

 Príklad:Konflikty postojov (orientované na emócie a charakter človeka)

Dvaja kolegovia sa pohádali pre neporiadok v spoločnom kabinete. Jeden voči druhému vystupuje dominantne, resp. arogantne a dáva mu najavo, že je menejcenný, pretože je učiteľom kratšiu dobu, resp. naopak, jeden sa odmlčí a nerozpráva sa s druhým aj niekoľko dní. K hádke zaujal určitý postoj, čím dáva najavo, že ho názor toho druhého nezaujíma.

 Príklad:Konflikty záujmov(orientované na výhru, súboj)

Učitelia idú zo žiakmi na lyžiarsky zájazd. Spolu s autobusom odchádza aj jedno osobné auto, nakoľko v autobuse už nie je miesto pre všetky osoby. V aute je však voľné iba jedno miesto. Jedná učiteľka trvá na tom, že musí ísť autom ona, nakoľko jej v autobuse býva nevoľno. Druhá tvrdí, že autom by mala ísť ona, pretože v hoteli pozná recepčnú a vie rýchlejšie zabezpečiť ubytovanie pre všetkých. Auto tam bude skôr, a preto by mala ísť ona. Obidve majú záujem o jedno miesto.

Mediátor ako odborník na riešenie sporov

Mediátor je odborníkom vyškoleným na asistované vyjednávanie, ktorý ako nestranná a neutrálna osoba mimo školského prostredia dokáže vniesť medzi sporiace sa strany objektívny pohľad s cieľom nájsť porozumenie pre stanoviská jednotlivých strán. Sleduje najmä záujmy a potreby jednotlivca a snaží sa spolu s účastníkmi mediácie vyriešiť spor. Na výkon činnosti mediátora zákon stanovil potrebnú prípravu v minimálnom rozsahu 200 hodín. Vzdelávanie obsahuje oblasť právneho poriadku, interpersonálnej komunikácie, teórie konfliktov, psychologických aspektov ich riešenia, tréningu sociálnych zručností a oblasť pravidiel správania sa mediátora.Oprávnenou osobou na výkon mediácie podľa zákona o mediácii je mediátor zapísaný v registri mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Dokáže pomôcť riešiť aj právne spory, ktoré môžu skončiť na súde, a to zmierlivou cestou v mimosúdnom konaní, ktoré by malo predchádzať tomu súdnemu.

V školskom prostredí pôjde najčastejšie o:

  • pracovnoprávne spory vzniknuté z neplatného skončenia pracovného pomeru,
  • spory o náhrade škody,
  • spory súvisiace s nerovným zaobchádzaním,
  • spory spojené s napätými vzťahmi, konfliktami a šikanovaním na pracovisku.

Mediátor ako odborník na komunikáciu vie byť nápomocný aj pri facilitovaní pedagogických porád, pracovných porád, diskusií na zasadnutiach rady školy, žiackej rady,resp. priiných moderovaných diskusiách. Prístup k riešeniu sporov má vplyv na výsledok aj na klímu v školskom prostredí. Arnold Kiss (2019) poukazuje na potrebu urobiť prvý krok k tomu, aby sme vedeli efektívnejšie riešiť problémy v škole. Tým je samotné priznanie si, že v danej škole je konkrétny problém a pomoc sama od seba nepríde. Odporúča využívať odborníkov z externého prostredia, ak pokusy riešiť konflikty opakovane zlyhávajú.

Vzťahy v školskom prostredí sú veľmi úzko prepojené, preto je veľmi zložité pre manažment školy zostať neutrálnym pri riešení konfliktu, ktorý vznikol na pôde školy.

Príklad:

V škole sa stal školský úraz. Žiak spadol z lavice a musí byť ošetrený v nemocnici. Dôsledkom pádu žiak utrpel otras mozgu. Rodič sa po pár dňoch príde informovať do školy, ako k úrazu prišlo, nakoľko dieťaťa tvrdí, že ho z lavice zhodila pani učiteľka. Pri prešetrovaní úrazu sa zistí, že úraz skutočne spôsobila pani učiteľka, navyše úraz nebol riadne zaznamenaný v knihe úrazov podľa interných predpisov školy a dokonca ani registrovaný na MŠVVaŠ SR ako registrovaný školský úraz. So situáciou sa začnú vynárať otázky na strane rodiča, riaditeľa, učiteľa zodpovedného za zápis úrazu, osôb prítomných pri úraze a pod.

Zostať nestranným pri riešení sporu a vyriešiť ho čo najlepšie pre všetkých, nie je ľahká úloha, a už vôbec nie vtedy, keď je jedna zo strán sporu sama v konflikte zainteresovanou osobou. Výraznú úlohu tu zohrávajú aj emócie. Vzniká priestor pre prácu mediátora, ktorý dokáže pomôcť vyriešiť spor a zároveň po jeho vyriešení pomôcť škole nastaviť pravidlá predchádzania podobným situáciám.

Vzdelávanie v oblasti riešenia konfliktov

Vedieť riešiť konflikty sa učíme celý život. No vedieť ich riešiť tak, aby došlo k uspokojeniu oboch strán je úlohou mediácie. Z pohľadu mediácie možno v školskom prostredí hovoriť o vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov v dvoch rovinách:

  1. vzdelávanie zamerané na zlepšenie vzťahov a celkovej klímy v školách realizované napríklad prostredníctvom programu školskej a rovesníckej mediácie,
  2. vzdelávanie zamerané na nadobúdanie mediačných zručnosti s cieľom efektívnejšie riešiť konflikty a vyjednávať v záťažových situáciách, vzdelávanie je realizované lektormi akreditovaného programu Mediátor v rozsahu 200 hodín a je zároveň odbornou prípravou mediátora pre výkon činnosti mediácie.

Proces zmeny kultúry v školskom prostredí začína uznaním nevyhnutnosti zmeny a pripustením si, že v škole problém existuje (Bieleszová, 2017). Zároveň je dôležitéinformovať všetkých zamestnancov o pripravovaných zmenách, zapojiť ich do tvorby a modelovania zmien, kreovania nových pravidiel. John Kotter (2010) hovorí o pocite vytvorenia nutnosti zmeny. Podľa neho je dôležité identifikovať hrozby a načrtnúť scenáre. Voľne modifikujúc myšlienky Johna Kottera, aj v školskom prostredí je dôležité:

  • Identifikovať prirodzeným lídrov v tíme, získať si ich podporu, podporu ďalších partnerov a požiadať ľudí v tíme o osobnú angažovanosť.
  • Treba vytvoriť víziu a oprieť sa o hodnoty organizácie, vytvoriť stratégiu.
  • Dôležitá je komunikácia vízie – rozprávanie o vízii zmeny, otvorená a konštruktívna diskusia aj o obavách, dôležité je ísť príkladom.
  • Je zásadné vytvoriť krátkodobé výhry a odmeniť ľudí, ktorí by ich pomohli dosiahnuť.
  • Je vhodné stavať na tom, čo zmena priniesla. Po úspechu analyzovať, prečo sme dosiahli úspech. V myslení by mala by ť prítomná idea neustáleho zlepšovania. Treba vyhľadávať a zapájať do aktivít nových lídrov.
  • Netreba zabudnúť na ukotvovanie pozitívnych zmien v organizácii – zdieľať postupy z praxe, s novými zamestnancami hovoriť o hodnotách organizácie, verejne oceňovať ľudí, ktorí stáli pri zmene.

Pre školské prostredie a tréning mediačných zručností odporúčame vybrať si mediátora, ktorý má absolvované vzdelávanie v mediácii v rozsahu 200 hodín, resp. aj jeho nadstavbu v školskej a rovesníckej mediácii alebo má skúsenosti so špecifickým školským prostredím. Zoznam registrovaných aktívnych mediátorov oprávnených vykonávať aj mediáciu podľa zákona o mediácii je zverejnený na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR v registri mediátorov.

Literatúra:

  1. BIELESZOVÁ, D. 2019. Kvalita vzťahov s školskom prostredí (2). Práca s dôverou, otvorenosťou a sebaúctou. In. Manažment školy v praxi č. 9/2019. Bratislava : Wolters Kluwer SR.
  2. BIELESZOVÁ, D. 2017. Školská a rovesnícka mediácia – riešenie konfliktov v školách a školských zariadeniach. Wolters Kluwer : Bratislava. ISBN 978-80-8168-735-8.
  3. BUBÁK, M. 1999. Ľudské vzťahy a komunikácia. Biblický, psychologický a praktický pohľad na vzťahy a komunikáciu medzi ľuďmi a na úlohu slov a emócií v nich. Bratislava : Univerzitné pastoračné centrum. 1999. 184 s. (preložené z originálu od Sr. Fran Ferder: Word Made Flesh. Scripture. Psychology and Human Communication, Ave Maria Press, Notre Dame, IN, 1990).
  4. KISS, A. 2019. Naučená bezmocnosť a ťažisko kontroly. Otvorené a uzavreté školské prostredie. In. Manažment školy v praxi č. 9/2019. Bratislava : Wolters Kluwer SR.
  5. KOTTER, J. 2010. Pocit naliehavosti – zavádzanie zmien v rámci organizácie. Easton Books. 2010. ISBN 978-80-&8109-115-5.
  6. TRAGALOVÁ, D. 2018. Rodinná mediácia. Ako deťom neublížiť rozvodom. Wolters Kluwer : Bratislava, 2018, ISBN 978-80-8168-826-3.a


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály