Školy nemôžu dobiehať dobu a učitelia musia byť pripravení na inovácie

Vaše skúsenosti so zavádzaním inovácií do výchovno-vzdelávacieho procesu sú dlhoročné. Bez ktorých inovácií nedokážeme zabezpečiť kvalitnú výučbu?

Ak máme na mysli inovácie, ktorými chceme úroveň vzdelávania zvýšiť tak, aby sme mohli povedať, že je kvalitná, musíme mať na pamäti, že každá zmena si vyžaduje systémovosť. Nemožno zmeniť metodiku bez zmeny kurikula, prípravy pedagógov, zmeny v riadení, sústredenia sa na učiace sa prostredie, vytvárania najlepšej možnej sociálnej klímy a bez spolupráce s komunitou. Hovoríme tomu inovačný rámec. Inovácie sa musia dotýkať najmä toho, aby vytvárali zmysluplný obsah. Učíme tak, aby žiaci videli prepojenie so skutočným životom, aby pochopili súvislosti obsahov učiva z rôznych predmetov, aby boli aktívni, objavovali zákonitosti života, boli pri tom, čo sa učia a v dianí toho, čo sa učia. Inovatívni učitelia dychtia po nových metódach a formách, chcú sa vzdelávať a spolu s inými zanietencami si vymieňajú nápady, skúsenosti. Keďže sa svet mení veľmi rýchle, práve učitelia majú byť pripravovaní na inovácie, aby sa nestalo, že školy dobiehajú dobu. Riadenie škôl v autoritatívnom šate dnes už tiež neobstojí. Vonkajšie prostredie si žiada tímovú spoluprácu a nemalo by tomu byť inak ani v škole. Participatívne riadenie školy je nutnou podmienkou pre školy, ktoré chcú napredovať. Z rôznych poznatkov o tom, ako funguje ľudský mozog, ako sa vytvárajú neurónové dráhy, čo vplýva na to, aby sme mysleli na tej najvyššej úrovni, je známe, že iba neohrozujúce prostredie vedie človeka k vysokým výkonom mozgu. Existujú štúdie a výskumy mnohých neurológov, psychológov, lekárskych vied, ktoré dokumentujú tieto tvrdenia. Dnes vieme, že prostredie, v ktorom sa žiaci učia, sociálna klíma, ktorá v triedach panuje, ovplyvňuje správanie žiakov. Pri správnom nastavení faktorov sa eliminujú hádky, bitky, šikanovanie, agresívne správanie.

Na ktoré požiadavky modernej doby potrebujeme vedieť zareagovať? Ktoré sú v súlade s potrebami detí?

Keďže moji prví odchovanci, žiaci zo školy, kde som aplikovala autorský inovatívny model, sú už dnes dospelí ľudia a poväčšine úspešní, zisťovala som, čo im škola dala, ako dosiahli úspech. Zväčša je to o tom, že sa vedia „obracať“, vedia zvládať prekážky, v škole naučili ako komunikovať a riešiť konflikty, sú obdivovaní za svoju flexibilitu a tvorivosť. Žijeme v rýchlo sa meniacej dobe. Nastávajú obrovské zmeny v spoločnosti, v oblasti technológií, v hodnotovom nastavení. Človek je vystavený nutnosti ustáť zrýchlený beh. Musí vedieť okamžite sa zorientovať v spleti informácií a udalostí. Potrebuje poznať svoje silné a slabé stránky, využiť prirodzené danosti a získať zručnosti, aby bol úspešný. Dávno už nevystačia iba vedomosti, lebo v živote rýchlo pribúdajú nové poznatky. Nestačí byť poslušný, treba vedieť správne komunikovať, byť tímovým hráčom, vedieť pomáhať, byť podporujúci, prijímať podporu, byť empatický, ale aj asertívny. Meniaci sa svet si žiada ľudí vnímavých a tvorivých. Naozaj je prioritnou úlohou školy pripraviť človeka na život.

Kedy sa učiteľ stáva pre žiakov vzorom?

Ťažká otázka. Miešajú sa vo mne spomienky na učiteľa, ktorý bol mojim vzorom s vlastnosťami kolegov učiteľov, ktorým sedí učiteľské povolanie. Je to učiteľ, ktorý prekvapí vždy, keď vstúpi do triedy. Prináša niečo nové, hodina ubehne rýchlo. Vie, že nie je chodiaca encyklopédia, ale nachádza spolu so žiakmi odpovede na mnohé otázky. Skúma s nimi a objavuje. Prináša zážitky, vytvára pamäťové háčiky na učivo v hlavách detí, nevyžaduje memorovanie. Je spravodlivý a vie zrkadliť porušovanie noriem a dohodnutých pravidiel, tvorí hranice. Svojou osobnosťou vyvoláva radosť, nadšenie z chvíľ strávených s ním v škole. Dovolím si povedať, že to nemusí byť práve ten, kto má veľa kreditov, obe atestácie, či rigoróznu skúšku. Odborníkom sa stáva učiteľ, ktorý ochotne nasáva zmysluplné novinky v učení, novinky z oblasti didaktiky, psychológie a iných vied pomocných pre prácu v pedagogike. Zapája sa do výmeny skúsenosti s podobne naladenými učiteľmi.

V škole máte tím pre rozvoj? Kto je jeho súčasťou a čo je jeho úlohou?

Tím pre rozvoj školy funguje v našej škole od októbra 2018. Pracujú v ňom učitelia 1. aj 2. stupňa základnej školy a materskej školy, vychovávateľky školského klubu, tí, ktorí sa tak sami rozhodli. Členmi sú aj naše zástupkyne. Spoločnou úlohou je vytvoriť zdieľanú predstavu spoločného cieľa, tzv. vízie školy. Z latinského slova videre – vidieť, to znamená, vytvárať obraz, kam má škola smerovať, čo má žiakom, učiteľom, ostatným zamestnancom aj rodičom priniesť, aká je idea školy, na plnení ktorej by sa mali všetci podieľať. Tím pre rozvoj školy slúži najmä na participatívne riadenie zmeny a tvorbu vízie školy, pomáha vedeniu školy napĺňať ju, garantovať realizáciu vízie a modelu vysokoefektívneho učenia. Pracuje na základe princípov: zmysluplnosť a systémovosť, možnosť výberu, spolupráca, okamžitá spätná väzba, obohatenie prostredia.

Súčasťou škôl sa čoraz viac stávajú aj odborní zamestnanci. Ktorý odborný zamestnanec by v škole nemal chýbať?

Podľa nového zákona č. 138/201019 Z. z. sa do kategórie pedagogických zamestnancov dostali aj pozície školský špeciálny pedagóg a učiteľ profesijného rozvoja. Obe pozície považujem za veľmi dôležité. Školský špeciálny pedagóg vykonáva priamu intervenciu so žiakmi s poruchami učenia, ktorých je v dnešnej dobe čím ďalej tým viac. V našej škole je to pozícia veľmi dôležitá a aj na základe výsledkov z minulého školského roka, kedy sme zaznamenali naozaj veľké pokroky u takýchto žiakov, považujem školského pedagóga za nevyhnutného. Rovnako nová pozícia učiteľ profesijného rozvoja je veľmi dôležitá. Je to človek, ktorý sa má starať o uskutočňovanie programu vzdelávania a podieľať sa na tvorbe programov vzdelávania, vykonávať činnosti súvisiace s výkonom atestácií a atestačných organizácií, má byť členom činnosti skúšobných komisií a atestačných komisií. Je to vítaná pozícia pre oblasť rozvoja pedagógov práve v oblasti zavádzania inovácii. Treba spomenúť aj pedagogických asistentov, ktorých je stále málo. Skutočná potreba značne prevyšuje poskytnutie miest asistentov pre školy ministerstvom. Z odborných zamestnancov považujem za veľmi potrebnú pozíciu školského psychológa a pre potreby materských škôl školského logopéda. Znie to priam idealisticky. Prax však ukazuje, že finančné možnosti škôl dokážu pokryť najviac jednu z uvedených pozícii, okrem pridelených asistentov.

Je niečo, čo vás robí skúsenostne opatrnejšou pri presadzovaní zmien?

Zmeny sa reálne dejú zdola, od pedagógov k vedeniu škôl a následne k zriaďovateľom. Tento postup je veľmi náročný a prináša úskalia. V škole, kde sa inovácie zavádzajú, naozaj treba vycítiť, do akej miery a v akom časovom rozmedzí ich možno začať zavádzať. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že zriaďovateľ by mal byť so zavádzaním zmien tiež stotožnený, inak v rámci právomoci zriaďovateľa môže zasiahnuť do procesu modernizácie školy, celý ho pribrzdiť, transformovať ho, alebo aj zastaviť.

Ktoré zásady sú pre prácu pedagogickými a odbornými zamestnancami pri vytváraní zmien kľúčové?

Pri aplikácii inovačného modelu som získala veľa skúseností aj pri práci s kolegami učiteľmi. Pracovala som s učiteľmi, ktorí boli zväčša pre prácu v novšej škole nadšení. Napriek tomu sme prechádzali rôznymi fázami a naučila som sa mnohému. Napríklad, že nemusí každý vnímať zmenu z rovnakého uhla pohľadu, že v istom štádiu nastáva aj u učiteľov (najmä kreatívnych) obdobie vyhorenia, s čím treba pracovať. Naučila som sa, že nie každý má rovnaké plány osobnostného rozvoja. Dnes si dávam pozor, aby sme vytvárali smerovanie školy spoločne, aby nositeľom zmeny nebol len jeden človek, aby sa škola formovala na základe väčšinového presvedčenia. Zo základných zásad môžem spomenúť cielené vytváranie tímovej spolupráce, participácia na riadení zmeny, presné stanovovanie kompetencií, prenášanie zodpovednosti aj podľa toho, kto k čomu inklinuje, cielené budovanie sociálnej klímy s pravidlami rešpektujúcej komunikácie a aplikovaním mediácie, mentoringu a koučingu.

Ďakujeme za rozhovor. (redakcia)