Využitie pojmového mapovania v edukačnom procese

V posledných desaťročiach zaznamenávame silnejúci negatívny ohlas na kvalitu didaktických postupov uplatňovaných v edukačnej praxi. V školách žiakov neučíme, ako sa majú učiť. V edukačnej praxi treba inovovať didaktické postupy, modifikovať kvalifikačnú štruktúru jednotlivca, odpútať sa od transmisívnych modelov sprostredkovania informácií a adekvátne reflektovať požiadavky kladené na školu spoločnosťou v kontexte rozvoja kognície učiacich sa. Máme na mysli implementovanie adaptívnych vyučovacích stratégií pre rozvoj kritického a tvorivého myslenia žiakov, modelovanie vyučovacích situácií, aby boli žiaci aktívnymi subjektmi edukačného procesu, čím sa stanú projektantmi vlastného poznávania. Jednou z možností je využitie pojmového mapovania. Vizualizácia vnútorného systému poznatkov žiakov (ich mentálnych reprezentácií) prostredníctvom pojmového mapovania je špecifickou, doposiaľ neprebádanou problematikou, ktorá sa úzko spája s metódami konštruktivisticky orientovanej výučby.

Používanie pojmového mapovania sa javí ako prvotný krok k zlepšeniu kritického a divergentného myslenia, podporuje učenie s porozumením a blokuje mechanické učenie.

Mentálne reprezentácie v edukačnej praxi

Je nesmierne dôležité, aby sme žiakom počas edukačného procesu dopriali čas, aby si vytvorili asociačné väzby medzi novými informáciami a tými, ktoré majú v ich vnútornom poznatkovom systéme stabilné miesto. Vplyvom informačnej hypersaturácie môže vzniknúť zmes izolovaných, chaoticky roztrúsených informácií, ktoré nie sú vzájomne prepájané.

Učitelia musia venovať pozornosť tomu:

• čo si žiaci pod prezentovaným obsahom vzdelávania predstavujú,
• akým spôsobom učivu rozumejú,
• či ho dokážu interpretovať vlastnými slovami,
• či dokážu použiť nadobudnuté poznatky v bežnom živote,
• akú predstavu majú o štruktúre učiva,
• ako vyzerajú ich mentálne reprezentácie prezentovaného vzdelávacieho obsahu.

Jednou z najčastejších príčin problémov v edukačnom systéme je učenie sa a vyučovanie v cyklických, často neproduktívnych myšlienkových vzorcoch. Myslenie sa nerealizuje len prostredníctvom textov, cez písmená, ale aj pomocou obrazov, vizualizácií, štruktúr a schém, ktoré sú následne prekódované do slov. Základným princípom tvorby mentálnych reprezentácií je komplexná štrukturácia obsahu, v ktorej nie sú izolované fakty, ale informácie organizované do sémanticko-logických funkčných jednotiek. Ak žiak vytvára mentálne reprezentácie vnímaných informácií, tvorí zároveň svoje individuálne poňatie učiva.

Je dôležité, aby mali žiaci ku každému učivu vytvorenú určitú mentálnu reprezentáciu, ktorá bude zobrazovať jednotlivé informácie, ale čo je dôležitejšie, aj vzťahy a spojenia medzi nimi.

Ako uvádza Slavík a kol. (2017, s. 221): „Bez schopnosti reprezentovať obsah svojej mysle by si ľudia nemohli nič uvedomovať a nemohli by rozumieť svojmu jednaniu, vedome posudzovať vhodnosť, či správnosť, alebo viesť vnútorný dialóg.“

V rámci vzdelávania sa stretávame s mnohými novými prístupmi. Jednou z možností, ako zistiť mieru správneho porozumenia informáciám a ich vzťahom, je tvorba individuálnej štruktúry. Ide o postup označovaný ako pojmové mapovanie. Kinchin (2000) považuje mapovanie pojmov za vhodnú metódu na analýzu a interpretáciu žiackych mentálnych reprezentácií. Vďaka tejto metóde dokážu žiaci nielen zaznamenávať, ale aj analyzovať a hodnotiť svoje mentálne reprezentácie vybraného učiva. Pojmovú mapu ako koncept mysle považujeme za vrcholný výkon myslenia.

Pojmové mapovanie

Hlavným poslaním edukácie musí byť naučiť žiakov nachádzať zmysel a porozumieť učivu. Tu sa dostávame k problému, ako uľahčiť žiakom učenie sa tak, aby nezostávali len na povrchu informácií a rozvíjali poznatky prevažne deklaratívnej povahy, či reprodukovali obsah naučeného bez pochopenia vzájomných vzťahov a súvislostí.

Prioritou pre každého učiteľa musí byť zistenie:

• ako sa žiaci učia,
• ako si informácie zapamätávajú a vybavujú z pamäte,
• ako