Prevrátené vyučovanie a jeho využitie v edukácii

Pojem prevrátené vyučovanie je novším pojmom v didaktickej literatúre. Okrem tohto pojmu sa vyskytujú aj iné rovnocenné pojmy: prevrátená trieda, invertovaná trieda, obrátená trieda, obrátené učenie, škola hore nohami a pod. Uvedený pojem sa v pedagogike objavil v roku 2007 zásluhou dvoch učiteľov, ktorí prostredníctvom súčasných komunikačných možností zaslali žiakom, ktorí chýbali na vyučovaní, učivo, aby sa ho doma naučili. Zistili, že v zásade aj takto je možné dosiahnuť isté vzdelávacie výsledky a začali rozvíjať v praxi teóriu obráteného učenia (Bergmann, J.; Sams, A. 2012). Dodáme, že aj veľa našich učiteľov v období COVIDu zistilo, že online výučba a jej rôzne variácie, napr. krátke texty, videa, rôzne testy a pod., pri premyslenom didaktickom prístupe môžu výraznejšie pozitívne ovplyvniť učenie sa žiaka.

Podstata koncepcie prevráteného vyučovania spočíva v tom, že na novom učive a mnohých iných úlohách žiaci pracujú doma (Čapek, 2015).

V klasickom vyučovaní sa výučba realizuje tak, že žiaci sa v škole učia nové učivo, najčastejšie ho počúvajú od učiteľa a doma si ho dotvárajú a opakujú, doúčajú sa, aby uspeli pri odpovedi alebo pri písomnej práci na ďalšej hodine a pod. Pri koncepcii prevráteného vyučovania sa žiak učí doma a v škole si učivo overuje, dotvára, obohacuje, aplikuje, analyzuje v rôznych iných súvislostiach a pod. V súčasnosti, keď majú žiaci dostatok dostupných vzdelávacích prameňov, je realizácia edukácie v prevrátenej triede naozaj jednou z vynikajúcich možností nielen ako inovovať edukáciu, ale ako ju urobiť pre žiakov zaujímavou. Rok 2007 sa považuje za rok vzniku koncepcie prevráteného vyučovania, hoci mnohí učitelia obdobu prevráteného vyučovania používali už dávnejšie.

Príklad:

• „Na nasledujúcu hodinu si pripravte zaujímavosti nášho okresu – hľadajte v knihách, prospektoch, spýtajte sa starých rodičov atď.“
• „Pripravte sa na besedu o tom, čo je v našom okolí hodné ochrany a ako zlepšiť ochranu prírody.“
• „Pripravte sa a porovnajte tieto dve krajiny: počet obyvateľov, priemysel, jej štátne zriadenie, podnebie, špecifiká krajiny atď.“

Beseda je však viac vnímaná ako vyučovacia metóda, v ktorej sa uplatňuje rozhovor učiteľa so žiakmi. Rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou spočíva nielen v bohatosti a dostupnosti zdrojov pre samoučenie, ale aj v tom, že prevrátená trieda je moderná koncepcia vyučovania, v ktorej sa kladie dôraz na komplexnejšie učenia sa žiaka mimo triedy, pričom žiak využíva rôzne dostupné zdroje pre pochopenie učiva. Na to nadväzuje práca v triede a podľa povahy učiva žiaci riešia problémy, učiteľ navodzuje rôzne aktivity, žiaci si dotvárajú učivo, prehlbujú vedomosti, a to aj vzájomnými diskusiami a pod.

Vyučovanie v prevrátenom vyučovaní, v prevrátenej triede

Prevrátené vyučovanie možno realizovať s využívaním informačno-komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), ktoré ponúkajú rôzne prezentovanie nového učiva, a to aj v domácich podmienkach. Využitie IKT umožňuje rôzne variácie, napr. prácu s odporúčanými www stránkami, odkazy na YouTube, príprava krátkeho videa pre žiakov a pod. Záleží skutočne len na učiteľovi, ako premyslí zadanie úloh, aby prevrátené učenie nebolo len akousi formálnou obmenou domácej úlohy.

Prevrátené vyučovanie sa však dá realizovať aj bez IKT. Učiteľ môže pripraviť žiakom texty, otázky, nákresy a pod., k tomu pridať zadania, ktoré budú usmerňovať učenie sa žiakov a upriamovať ich pozornosť na podstatu. Vedome tu nevymenúvame desiatky možností, ktoré má učiteľ k dispozícii. Pravda, záleží len na jeho tvorivosti. Sme presvedčení, že učitelia si vedia nájsť optimálne možnosti pre jednotlivé triedy, skupiny žiakov a aj pre individuálne prístupy k jednotlivým žiakom.

Doteraz sme sa v texte zameriavali najmä na organizáciu a realizáciu, ktoré sú mimoriadne dôležité, pretože od nich závisí úroveň osvojovania si učiva, jeho pochopenie, ale aj to, či sa žiak zameral na podstatu, či bude vedieť v ďalšej práci na hodine odpovedať na otázky, klásť otázky učiteľovi a spolužiakom, či bude schopný aplikovať učivo, dotvárať si ho a pod. Bolo by veľmi mylné a veľmi nesprávne nazdávať sa, že úlohou obráteného učenia je naučiť sa všetko len domácou činnosťou žiaka bez pričinenia učiteľa. 

Práca žiakov, ich rôzne činnosti organizované učiteľom, sa v triede z hľadiska organizácie v zásade neodlišujú od bežných vyučovacích hodín. Činnosť žiakov na vyučovacej hodine môže byť rôzna – plnenie úloh zadaných učiteľom, napr. rôzne cvičenia, tvorba pojmovej mapy, práca na jednoduchšom projekte a pod. Rozdiel je predovšetkým v práci na úlohách s osvojenými alebo čiastočne osvojenými vedomosťami. Tu zohráva učiteľ významnú didaktickú úlohu. V tejto súvislosti uvádzame, že napriek tomu, že prevrátená trieda má svoje didaktické hodnoty, v praxi nie je rozšírená pre isté nároky na prípravu učiteľa.

Pedagogicko-didaktické aspekty prevráteného vyučovania

Z doteraz uvedeného je zrejmá podstata a aj realizácia prevráteného vyučovania. Podstatné je, aby sme pri inováciách edukácie neostávali len pri evidovaní alebo zmene vonkajších podmienok, ale aby sme kládli dôraz a oceňovali tie aspekty, ktoré prinášajú skutočné edukačné benefity. V tomto prípade sú to aj pedagogicko-didaktické aspekty. Skôr, ako ich uvedieme, zdôrazníme základný rozdiel:

• V tradičnej (klasickej) hodine je žiakom spros­tredkúvané nové učivo slovami učiteľa s využitím rôznych vyučovacích metód a následne je doma dotvárané prostredníctvom domácich úloh.
• V prevrátenej triede sa žiaci najskôr pripravia na tému samostatne, prenikajú do učiva, pričom využívajú rôzne IKT, učia sa učivo z kníh atď. a v triede následne učivo rôznymi metódami a činnosťami zvolenými učiteľom si učivo ďalej dotvárajú.

1. Koncepcia prevrátenej triedy výrazne prispieva k rozvoju samostatného učenia sa žiakov, o ktorom sa všeobecne hovorí, že nepatrí k najsilnejším stránkam učenia sa našich žiakov. Netreba osobitne vysvetľovať, že zmena sa neudeje automaticky, ale žiakov treba na túto zmenu pripravovať, vysvetliť im podstatu, zámery, prínosy pre nich samotných, vysvetliť im, že do takéhoto učenia môžu vnášať veľa zo svojich skúseností, predstáv, námetov a podobne. Najpodstatnejšie je získanie žiakov pre takéto metódy učenia a vyučovania. Skúsenosti sa prihovárajú za to, že žiaci takéto učenie sa a vyučovanie neodmietajú.

Prednosťou prevráteného vyučovania je, že žiaci sa zdokonaľujú v samoučení, využívajú vlastné štýly učenia sa, ktoré im vyhovujú, ba dokonca niektorí aj zisťujú, čo im pri učení vyhovuje.

2. Efektívne využívanie času na vyučovacích hodinách. Ako vyplynulo z uvedeného, žiaci na hodiny prichádzajú s tým, že učivo sa naučili, ale majú k nemu viac otázok, ba aj námetov a ďalších súvisiacich zistení. Aj tí žiaci, ktorí sa učivo nenaučili a potrebujú jeho dotváranie, majú na učivo istý pohľad. Následne si ho ľahšie v spolupráci s učiteľom, ale aj s ostatnými spolužiakmi osvoja, ako keď začínajú od úplného začiatku. Rozdielna úroveň zvládnutia učiva žiakmi nijako nenarúša stanovené ciele a zámery. Pripomenieme, že ani v bežných vyučovacích hodinách si všetci v rovnakom čase a na rovnakej úrovni neosvoja učivo. Prístupy a mnohé metódy využívané v klasickom vyučovaní možno využiť aj pri prevrátenom vyučovaní.

3. Prevrátená trieda, poskytuje oveľa zaujímavejšie hodiny. Žiaci na týchto hodinách majú viac času na pýtanie sa učiteľa, na rozvíjanie diskusie, na overovanie si alebo zamietanie svojich prekonceptov, môžu robiť pokusy skúmania a pod. Mimoriadne cenným prínosom je, že žiaci do edukácie vnášajú aj svoje tvorivé prístupy, majú možnosť využívať mnohé vedomosti získané v mimoškolskom živote.

Tab.: Základné aspekty prevrátenej triedy, zdroj: vlastné spracovanie

4. Vedomosti, ktoré si žiaci osvojujú, sú oveľa trvácnejšie. Transfer vedomostí je pri prevrátenom vyučovaní takmer samozrejmosťou. Vyjadríme to laicky: „žiak loví v pamäti“, čo by mohol využiť pre pochopenie učiva. Získané vedomosti sú takmer automaticky využívané v ďalšom učení, sú aplikovateľné na ďalšie situácie a pod. Zásluhu na tom má predovšetkým to, že žiak ich získal vlastnou tvorivou činnosťou a ľahšie ich využíva v procese učenia sa. V neposlednom rade uvedieme aj vplyv emócií na učenie sa a následne podržanie si učiva v pamäti. Je dokázané, že pozitívne emócie majú kladný vplyv nielen na samotné učenie, ale aj na dlhodobejšie podržanie si učiva v pamäti. Radosť z poznávania a známy „aha efekt“ (zistil som, pochopil som, odhalil som...) sú mimoriadne cenné symptómy tohto vyučovania.

Okrem uvedeného možno uvažovať o viacerých ďalších aspektoch, napr. žiak sa učí v čase, ktorý mu vyhovuje, pri učení si volí vlastné tempo, keďže sa učí v rôznych súvislostiach (zadania pripravuje učiteľ) preniká hlbšie do témy, zvládnutie učiva podporuje radosť a spokojnosť z učenia, žiak sa neformálne „učí učiť sa“ atď. V klasickom vyučovaní sa vyučovanie a aj učenia sa žiaka zameriava predovšetkým na to, aby si žiak učivo zapamätal a pochopil.

Systém učenia sa v prevrátenej triede, práca s učivom, prispieva k tomu, aby žiak učivo aj analyzoval a používal, a to je mimoriadne hodnotné z hľadiska rozvoja kognície žiaka.

Pri prevrátenom vyučovaní nejde len o zmenu činností žiaka, resp. len o prenos učenia do domáceho prostredia. Učenie sa je veľmi flexibilné – žiak si môže zvoliť štýl učenia, ktorý mu vyhovuje, môže sa učiť v prostredí, ktoré mu vyhovuje (napr. aj v knižnici), môže sa učiť so spolužiakmi, a to aj prostredníctvom komunikačných technológií a pod. V klasickom vyučovaní je všetka činnosť riadená spravidla učiteľom vrátane sprostredkúvania vedomostí žiakom. V prevrátenom vyučovaní je organizátorom svojho učenia sa žiak. Pravda, pri tomto treba zdôrazniť, že sa to neudeje automaticky. K učeniu sa prevráteným vyučovaním treba žiakov motivovať, získať si ich pre takúto formu učenia sa, pomáhať im v prvých dňoch a pod.

Práca učiteľa s obsahom učiva má tiež svoje špecifiká. Didaktická činnosť v prevrátenom vyučovaní nemôže spočívať len vo formálnom zadaní úloh na učenie sa.

Učiteľ musí vyberať učivo a dávať námety adekvátne schopnostiam žiakov. Materiály teda starostlivo vyberá, pripravuje, prispôsobuje žiakom podľa ich schopností a pod.

Z uvedeného vyplýva, že učiteľ musí byť skutočne profesionálom svojej práce. Samozrejme, to sa netýka len výberu učiva a námetov, ale aj konkrétnej realizácie vyučovacej jednotky. Tak, ako sa pripravujú žiaci, sa musí pripraviť aj učiteľ na rôzne otázky žiakov, na dotváranie učiva podľa úrovne osvojenia si ho v domácej príprave a pod.

Námet realizácie prevrátenej triedy

PREDMET: Informatika, 7. ročník ZŠ

VYUČOVACÍ CIEĽ:

• umelá inteligencia (ďalej len „AI“) – jej podstata, pochopiť jej význam a dopad na život ľudí,
• aké sú možné využitia AI v školskom živote a bežnom živote.

ZADANIE ÚLOH NA DOMÁCE UČENIE:

• žiaci mali naštudovať čo je to AI a ako funguje,
• žiaci mali premýšľať o tom, ako by vedeli jednotlivé funkcie prakticky využiť v školskom živote, samozrejme, nie pri opisovaní domácich úloh a písomných prác a pod.
• žiaci si mali rozmyslieť, ako by vedeli jednotlivé funkcie prakticky využiť v bežnom živote.

ODPORÚČANIE ZDROJOV: dostupné časopisy, internet, YouTube kanál „Crash Course Kids“, webová stránka Code.org, webová stránka AIhunters.io, rozhovory s rodičmi.

PRIEBEH HODINY PO DOMÁCOU UČENÍ: Po organizačných častiach hodiny a opakovaní učiva z minulej hodiny sme pristúpili k cieľu, ktorý bol predmetom domácej prípravy. Nasledoval krátky rozhovor so žiakmi o príprave na dnešnú hodinu, ktorý bol zameraný na to, ako ich téma, zaujala, v čom bola pre nich zaujímavá, čo sa čítaním a hľadaním podstaty o tom, čo je AI, dozvedeli nové – čo nevedeli, čím ich AI zaujala a pod.

V tejto časti hodiny žiaci prejavili veľkú aktivitu, prezentovali, čo všetko zistili a aj sa naučili a pod. Žiaci medzi sebou diskutovali, dopĺňali sa a pod. V uvedenej časti hodiny bola evidentná aktivita a záujem o preberanú tému. Potešilo nás, že žiaci mali viaceré otázky, napr. Kto vymyslel AI?, Odkedy je AI známa? Či AI môže celkom nahradiť ľudí v niektorých oblastiach? a pod. O týchto otázkach žiaci diskutovali aj medzi sebou, diskusiu žiakov sme usmerňovali. V tejto časti hodiny bolo evidentné, že žiaci prípravu na hodinu nepodcenili. Boli pripravení a v zmysle zadaných úloh prezentovali získané poznatky a vedomosti o AI.

Po „všeobecnej rozprave“ sme pristúpili k zosumarizovaniu výhod a nevýhod AI. Na základe toho, čo žiaci prezentovali a v zmysle cieľa hodiny sme sa zamerali na nasledujúce oblasti:

1. Vznik, podstata a význam AI – metódou rozhovoru sme so žiakmi zosumarizovali vznik AI, zdroje, ktorými pracuje AI, prínosy, ale aj možné problémové stránky AI.
2. Metódou rozhovoru sme so žiakmi vymedzili výhody AI – dostupnosť informácií, rýchle spracovanie mnohých informácií, veľká pomoc pri učení sa žiakov, možnosť využitia AI v niektorých profesiách, veľká pomoc pri učení sa a pri spracúvaní písomných prác, ale nie opisovanie, veľká pomoc lekárom – diagnostikovanie chorôb. Na priame otázky využitia žiaci uviedli svoje predstavy, napr. nahradenie učiteľov robotmi v kombinácii s AI, recepční v hoteloch, využitie v architektúre, v dizajnérstve,
3. Zamerali sme sa aj na vymedzenie nevýhod, resp. problémových stránok AI - Aj v tejto oblasti boli žiaci aktívni – veľa ľudí sa musí naučiť pracovať s AI, mnohé činnosti bude robiť AI a ľudia sa musia zamestnať v iných profesiách, AI môžu zneužiť zločinci – rôzne fotografie, plány budova a pod.

ZHODNOTENIE HODINY: Stanovený cieľ hodiny bol splnený. Žiaci pochopili podstatu, čo je AI a ako funguje. Prišli na jej aktuálne možnosti využitia v školskom a bežnom živote, ale aj na fakty, ako by sa dala umelá inteligencia ďalej rozvíjať a aké by bolo jej potenciálne využitie v školskom a bežnom živote. Súčasťou zhodnotenia bol zápis do online zošita, ktorý obsahoval odpovede, resp. kľúčové aspekty témy. Vyučovaciu hodinu hodnotíme ako výbornú, a to z hľadiska osvojenia si vedomostí ako funguje AI, ako by sa dala využiť, aký je jej potenciál využitia v budúcnosti v školskom a bežnom živote, ale aj z hľadiska neformálneho záujmu žiakov o danú tému, veľmi aktívneho zapojenia sa žiakov do učenia doma a veľkej aktivity priamo na vyučovacej hodine.

Záver

Prevrátené vyučovanie je modernou koncepciou edukácie. Je realizáciou toho, po čom sa roky volá, aby bola v školách tvorivá práca, aby učiteľ riadil vyučovanie a učenia sa žiakov, aby sa plnila požiadavka J. A. Komenského „učiacemu náleží práca, učiteľovi jej riadenie“. Táto koncepcia ponúka množstvo variácií pre činnosti učiteľa a aj žiakov. V porovnaní s tzv. klasickým vyučovaním je náročnejšia na prípravu učiteľa, ale aj žiakov. Avšak skúsenosti a výsledky tohto vyučovania sa prihovárajú za to, aby sa v školách koncepcia prevrátenej triedy viac rozvíjala, aby sme prekonávali počiatočné úskalia, získavali skúsenosti, vytvárali si kartotéky a videotéky pre žiakov a pod. To isté vzťahujeme aj na žiakov. Aj tých treba učiť „učiť sa po novom“, učiť sa nie formálne, ale tvorivo a so záujmom. Skúsenosti svedčia o tom, že väčšine žiakov takýto systém vyučovania vyhovuje, vyučovanie považujú za zábavnejšie a príťažlivejšie. Samozrejme, v triedach sú aj žiaci, ktorí majú problém s organizáciou času, ktorí potrebujú sústredenejšiu pomoc a individuálny prístup, a teda aj pri prevrátenej triede treba mať na zreteli zásadu individuálneho prístupu k žiakom a v jej zmysle realizovať edukáciu. V prvej vete článku sme napísali, že v súčasnej edukácii sa využívajú viaceré metódy a formy práce a aj rôzne koncepcie vyučovania. Každá z nich má svoje prednosti a aj možné úskalia. Je preto vhodné, aby učiteľ vo svojom odbornom portfóliu disponoval mnohými možnosťami edukácie a podľa povahy učiva, podľa veku žiakov, podľa ich schopností a štýlov učenia sa, záujmu jednotlivých žiakov o predmet vedel adekvátne vybrať tú metódu alebo koncepciu, ktorá je vo vzťahu k uvedenému optimálna. Prevrátená trieda významne prispieva k rozvoju samostatnosti, aktivite a aj tvorivosti žiaka, teda k tým aspektom, ktoré sú typické pre samovzdelávanie, ktoré je a bude čoraz viac aktuálne.

1. BERGMANN, J., SAMS, A. 2012. Flip your classroom. Reach every student in every class every day. Eugene, Oregon : ISTE, ISBN 978-1-56484-315-9.
2. ČAPEK, R. 2015. Moderní didaktika. Praha : Grada, ISBN 978-80-247-7.
3. POTRAL EDUSELF: Čo je to prevrátená výučba a prevrátená trieda? [on line] [dostupné16. 2. 2024] https://www.eduself.sk/clanky/c68/co-je-to-prevratena-vyucba-a-prevratena-trieda.
4. ŠPILKA, R. 2015. Převrácená třída – pedagogický experiment na ZŠ. In Media4u Magazine, č.4, roč.12, ISSN 1214-9187.