Inovácie v školskom prostredí

Základy postavené v rodine

„Ďakujem Vám, že ste ma naučili myslieť, klásť otázky a skúmať“ ‒ toto poďakovanie venovala svojim rodičom Jo Marchalová, autorka knihy Myseľ ako liek. Čítajúc túto knihu rozmýšľame o šťastí autorky narodiť sa v rodine, ktorá ju učila rozmýšľať, hľadať súvislosti, diskutovať, správne argumentovať, hodnotiť. Je šťastím aj pre učiteľov, keď do školy prichádzajú deti, ktorým rodina dala základy hodnotovej abecedy, prirodzenú chuť objavovať nepoznané, základy veku primeraného hodnotenia, či vnútornú motiváciu učiť sa. Majú na čom stavať.

Očakávania spoločnosti, rodičov a pedagogickej verejnosti

Spoločnosť vo všeobecnosti očakáva, že v priebehu školskej dochádzky získajú žiaci základy kvalitného, funkčného a moderného všeobecného vzdelania v rozsahu ich potrieb, predpokladov a možností.

Rodičia detí očakávajú, že pedagogická komunita bude kultivovať osobnosť ich dieťaťa po stránke rozumovej aj emocionálnej, rozvíjať pohyblivosť a telesnú zdatnosť detí, uvádzať deti do základných životných, duchovných a mravných hodnôt tak, že získajú orientáciu v sebe samom aj v ďalšej ich životnej dráhe.

Pedagogická verejnosť má tiež konkrétne profesijné očakávania. Tie sú pomenované v hodnotách a cieľoch každej školy, v strategických plánoch, v komplexných súhrnoch učiteľských názorov, kompetencií a postojov, v kultúre školy, v jej filozofii a poslaní. V minulosti (a možno niekde aj dnes) sme neučili deti pýtať sa, zdôvodňovať, ale učili sme ich poslúchať. Vzhľadom na predimenzovanosť učiva prevláda v slovenskom školstve povrchový prístup k učeniu. Realizácia školskej reformy môže časť očakávaní naplniť.Dnes vo svete plnom živelnosti a transformácií chceme zabezpečiť prosperitu jednotlivcov a spoločnosti. Vo vyspelých školských systémoch je poslaním škôl rozvíjať kľúčové kompetencie žiakov, ktoré by boli využiteľné vo väčšine povolaní a v reálnej praxi. Pri analýze prieskumov, aké zručnosti budú jednotlivci potrebovať o desať rokov, odborná verejnosť konštatuje, že rastie potreba komplexného riešenia problémov, kritického myslenia, kreativity, racionality, emocionálnej inteligencie, podpory vlastnej skúsenosti, ktorá vedie k samostatnému rozhodovaniu.

Potrebujeme v školách budovať kultúru dôvery, kultúru hodnôt, kultúru spolupráce a delenia sa o skúsenosti. Práve kritické myslenie má zásadný vplyv na kvalitu učenia a učenia sa.

Inovácie v školskom prostredí

V školskom prostredí často hovoríme o inováciách. Etymologické slovníky hovoria, že termín pochádza z latinčiny a významy odvodených slov sú novus (nový, čerstvý), novum (niečo doteraz nepoužité), novo (osviežiť, tvoriť, meniť), inovo (obnoviť). Niektoré slovenské školy už zmenili pozíciu učiteľa a žiaka. Plne využívajú a podporujú detské potreby objavovania, premýšľania a hľadania s pomocou aktivizujúcich učebných metód a s využitím aktivity žiakov. Inovujú. Začali prirodzenú evolúciu vzdelávania. Inovácia v škole by mohla prinášať niečo nové, hodnotné. Ak to zjednodušíme, žiaci prinášajú nové oblečenie, nové typy mobilov, iné otázky, informácie, facebookové hádky, nové predstavy o demokracii, ktoré sa diametrálne líšia od predstáv učiteľov aj rodičov. Prinášajú aj nový chaos, neporiadok a nové vzory kamarátov. Učitelia prinášajú do škôl nové pedagogické nápady, materiály, metodiky z absolvovaného štúdia, vzdelávacie stratégie a prístupy k hodnoteniu. Riaditeľ školy prináša nové informácie, formy kreatívnej práce, nové prvky do štruktúry.

Zásadný rozdiel medzi novinkou (nový nápad, vec) a inováciou (uvedomenie si súvislostí) je vzťah nápadu a systému (systém predmetu, školy, učenia sa a pod.).

História vzdelávacej reformy je presýtená dobrými nápadmi a stratégiami, ktoré neuspeli, alebo za určitých okolností sú úspešné a za zmenených okolností úspešné nie sú.

Mravný účel uskutočnenia zmeny

Pochopiť, prečo sa má zmena uskutočniť, znamená, že treba vymedziť jej mravný účel. Práve hodnotový rámec je základným princípom efektívnej a trvalej zmeny.

Autonómne školy si vytvárajú, podľa svojich cieľov, vlastnú mieru hodnôt. Pochopenie procesu zmeny a práca na zmene vyžaduje:

• množstvo energie pri prekonávaní nevyhnutných prekážok,
• prístupy k zdrojom,
• vytváranie učiacej sa klímy,
• iné chápanie a presvedčenie,
• odlišné vzorce správania,
• vzájomné nadobúdanie nových zručností a postojov,
• rozvíjanie inovatívnej kultúry učenia sa a vyučovania.

Cieľom je produktívna zmena, inovatívnosť, t. j. rozvoj a priekopníctvo, nielen zavádzanie jednoduchých, kozmetických nápadov. Podpora zmeny vyžaduje vo všeobecnosti viac času na výučbu, sebareflexiu a spoluprácu.

Dobrý vzdelávací systém nie je dôsledkom reformy, ktorá sa niekedy v minulosti stala, ale je výsledkom debát a životaschopných zmien, ktoré sa dejú nepretržite...  

... diskusií, ktoré angažujú druhých do zmeny, nekončiacich debát, ktoré umožňujú prekonávať strach zo zmeny, prepájajú pedagogické situácie a učebné činnosti, potrebu ľudí, ktorí nečakajú na zmeny zhora, ale naopak iniciujú zmeny zdola nahor. Pre úspech učenia treba vytvoriť také vyučovacie prostredie, ktoré zamestná žiakov a umožní im premýšľať, vytvárať zo skúsenosti záver. Téma podpory a rozvoja kritického myslenia sa týka nás všetkých. Zručnosti čítania, písania a myslenia tvorili oddávna základ vzdelania človeka. Kritické myslenie nemožno oddeliť od ďalších zručností, pretože úzko súvisí s logikou, argumentáciou, s tvorivosťou, so schopnosťou vcítiť sa do prežívania iných, ale aj s morálnymi hodnotami, ktoré často dávajú argumentom tú najväčšiu váhu. Keď kriticky premýšľame, v podstate sa len riadime múdrym príslovím „Dôveruj, ale preveruj“.

Práca s informáciami

V škole vnímame kritické myslenie ako stratégiu uchopenia poznávania. Človek sa prostredníctvom neho učí zaobchádzať s informáciami. Je dôležité, aby žiaci vedeli hľadať a filtrovať informácie, budovať si argumenty, vyvodzovať nové závery, porovnania, dopady a presvedčivo komunikovať. Pri príprave na diskusiu musia žiaci rozmýšľať nad možnými protiargumentmi a pripraviť sa na ne. Tak sa učia vnímať problém z viacerých perspektív. Práve kritické myslenie je tá schopnosť, ktorá oddeľuje lídrov od ich nasledovateľov. Vzdelávanie sa vo všeobecnosti zameriava na zapamätanie si informácií.Svet sa rýchlo mení a prístup k informáciám je takmer neobmedzený. Preto je dôležité, vedieť sa v takom prostredí zorientovať. Väčšine detí chýba schopnosť vyberať si medzi informáciami, pracovať s nimi a na ich základe sa rozhodovať. Ak chceme pripravovať žiakov na budúce výzvy, je nutnosťouučiť kritické myslenie na všetkých typoch škôl (generácia Z).

Najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach.

Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že:

• pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii článku pozerá pod povrch,
• skúma motívy a kvalifikáciu autorov,
• hľadá logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení,
• študuje dôveryhodnosť použitých dôkazov,
• dbá na poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov,
• chápe, že na jednu vec sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu a miesto toho, aby si z nich vybral jeden konkrétny a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viacero.

Väčšina ľudí si myslí, že je objektívnejšia než iní, že dokáže odhaliť populizmus a odolávať mu. Dobrou správou je, že racionálne myslenie sa dá dlhodobo rozvíjať, trénovať.

Medzi najčastejšie nedostatky rozvoja kritického myslenia v školskej praxi patria:

• stereotypy vo vzdelávaní, zameranosť na obsah, na nižšie kognitívne funkcie,
• pretrvávajúce dominantné postavenie učiteľa pri sprostredkúvaní obsahu,
• obmedzené využívanie rozmanitých učebných a informačných zdrojov,
• tlak z okolia na voliteľnosť, variabilitu a na zmeny obsahu vzdelávania,
• nedostatočná kompenzácia rozdielov medzi žiakmi daná odlišnou úrovňou podnetnosti domáceho zázemia,
• absencia kvalitných podporných nástrojov pre učiteľov (učebnice, metodiky, webový portál, poradenská činnosť, výmena skúseností a p.).

Dôležité kroky na začiatku cesty ku kritickému mysleniu

• organizovanie aktivít a projektov mimo formálneho vzdelávania aj v spolupráci s komunitou,
• inovácia pedagogických dokumentov, metodík a učebníc, napr. portfólio Autoškola kritického myslenia,
• tvorba podporného prostredia na učenie a rozvoj (autonómna, inovatívna škola),
• zásadné zmeny v koncepcii vzdelávania, rozvoj osobnostného potenciálu žiakov,
• doplnenie štátneho vzdelávacieho programu v intenciách podpory kritického myslenia,
• denne učiť žiakov presvedčivo komunikovať, efektívne hodnotiť a posudzovať informácie, analyzovať, odhaľovať argumentačné a logické chyby.

 Čo treba v školách podporovať?

Podporiť treba predovšetkým zmysluplné učenie, zdravú zvedavosť, otvorenú a partnerskú komunikáciu, umenie prezentovať, modelovať variabilné nástroje pre rozhodovanie, prirodzene učiť žiakov overovať zdroje. Treba realizovať aktivity podporujúce vyššie kognitívne funkcie, napr. vytvárať fiktívne krajiny, simulácie parlamentu a zákonov, analýzy demokratických krajín. Osvedčené je aj vyučovanie v projektových blokoch a hlavne v teréne. Deťom by pomohli aktivity zamerané na slušné a vecné vyjadrenie nesúhlasu, uskutočnenie pozitívnej zmeny v okolí, realizáciu riešenia vyplývajúceho zo školského prieskumu, reálne učenie hrou a tréningy na podporu racionality.

Organizačné formy a metódy pri zavádzaní zmien ‒ skúsenosť z praxe

Konferencia Učiaca sa škola

Šesť rokov organizuje ZŠ P. Jilemnického 1035/2 vo Zvolene pre pedagógov celého regiónu vzdelávacie konferencie. Názov konferencie je Učiaca sa škola, menia sa len nosné témy. Cieľom je rozvíjanie kľúčových kompetencií pedagógov v podpornej oblasti (rozvoj a podpora ľudských práv, čitateľská gramotnosť, finančná gramotnosť, inovatívna škola a pod.). Povzbudzujúce spätné väzby nás posilňujú v myšlienke aj naďalej znášať finančné, priestorové, časové, organizačné a personálne záťaže a naďalej vytvárať produktívny priestor pre neformálne a odborné vzdelávanie pedagogickej komunity nášho regiónu. 

V apríli tohto roku, v čase vedľajších prázdnin, tím zamestnancov školy zorganizoval regionálnu konferenciu, kde nosnou a vysoko aktuálnou témou bolo Kritické myslenie dospelých i detí.Na konferencii v Kongresovom centre Študentského domova Technickej univerzity vo Zvolene odzneli príspevky z oblasti kritického myslenia lektorov Ondreja Gažoviča, Martina Burgra a Arnolda Kissa. 

Následne paralelne prebiehali tvorivé workshopy na témy:

• Ako rozvíjať kritické myslenie na školách (Ondrej Gažovič),
• Ako argumentovať so žiakmi (Martin Burgr),
• Dnešná generácia a kritické myslenie – princípy, problémy, riešenia (Arnold Kiss),
• Prečo je kritické myslenie u žiakov dôležité (Dušana Bieleszová).

Pri vyhodnocovaní spätnej väzby pedagogickej komunity, rodičov a odbornej komunity dominovala požiadavka v téme podpory a rozvoja kritického myslenia pokračovať ďalšími interaktívnymi podujatiami.

Spätná väzba (výber)

Pomoc rodičov

Dobrú školu robia nielen dobrí učitelia. Kritické a tvorivé myslenie detí môžu podporovať aj rodičia žiakov tak, že ich učia kriticky hodnotiť seba, svoje okolie, učia ich pýtať sa, zdôvodňovať, zvažovať alternatívne názory, ale aj vyberať kvalitné, dôveryhodné zdroje (média). Učia ich rozoznávať názory od faktov, predpokladať dôsledky, hľadať logické chyby. Veď svet okolo seba vnímame na základe podobností a rozdielov, ktoré identifikujeme medzi vlastnou skúsenosťou a realitou.

Možno pedagogika tohto storočia nebude detailne plánovaná, ale bude sieťovaná a orientovaná na kritické a kreatívne smerovanie.

V tomto storočí je výzvou pre vzdelávanie vytvorenie živého, adaptabilného prístupu, ktorý je v súlade so životom mladých ľudí mimo školu, ale je aj v súlade s ich budúcnosťou a zamestnaním. Výzvou je systémová inovácia, systém prepojení a vzájomných vzťahov, ktoré cielenú transformáciu umožňujú. Ide aj o vytvorenie prostredia (redizajn učební, škôl), ktorý by umožnil deťom dennodenne žiť zaujímavý a podnetný život, nie sa naň iba niekoľko rokov pripravovať.

Fotografie, zdroj: archív školy