Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní

Legislatívny rámec

Základný legislatívny rámec pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní predstavuje § 152 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“).

V zmysle uvedeného ustanovenia školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné:

1. prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,
2. vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálno-patologickým javom,
3. zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
4. poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov,
5. viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.

Citované ustanovenie vymedzuje povinnosti školy a školského zariadenia pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov pomerne stručne a všeobecne. Ako to vyplýva z výslovného znenia citovaného ustanovenia, vyššie uvedené povinnosti je nutné dodržiavať nielen pri výchove a vzdelávaní, ale aj pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb zo strany škôl a školských zariadení, napr. počas školských výletov a exkurzií, v školskej jedálni alebo internáte a pod.

Z ustanovenia § 153 ods. 1 písm. c) školského zákona vyplýva, okrem iného, že školský poriadok upravuje najmä podrobnosti o podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov.

Zákon predpokladá, že podrobnosti o bezpečnosti a ochrane zdravia detí a žiakov si každá škola a školské zariadenie zapracuje podľa svojich individuálnych podmienok a potrieb do školského poriadku.

Ustanovenia týkajúce sa danej problematiky by mali byť v súlade s § 152 školského zákona.

Povinnosti upravené vo vykonávacích predpisoch k školskému zákonu

Osobitné povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia vo vzťahu k jednotlivým druhom škôl a školských zariadení upravujú vykonávacie právne predpisy k školskému zákonu.

Vyhláška Ministerstva školstva č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení neskorších predpisov upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia v ustanovení § 7. V zmysle odseku 1 predmetného ustanovenia:

• „Za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok na predprimárne vzdelávanie zodpovedá riaditeľ.“ Podľa odseku 2 vyššie uvedeného ustanovenia: „Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci materskej školy od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie zákonnému zástupcovi alebo ním splnomocnenej osobe.“

Citovanými ustanoveniami je vymedzený vecný, osobný aj časový rozsah zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa v materskej škole. Vzhľadom k nízkemu veku detí navštevujúcich materskú školu, je tu zodpovednosť pedagogických zamestnancov ponímaná veľmi rozsiahlo.

Aj vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o základnej škole“) obsahuje ustanovenia vzťahujúce sa na bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov. Tieto však na rozdiel od vyššie citovanej vyhlášky nie sú ucelene upravené v jednom ustanovení, ale sú roztrúsené na viacerých miestach.

• Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky o základnej škole: „Škola môže organizovať s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik (ďalej len „lyžiarsky výcvik“), plavecký výcvik, školské výlety, exkurzie a školy v prírode. V jednom informovanom súhlase môže zákonný zástupca žiaka vyjadriť súhlas s uskutočnením viacerých aktivít. Pred uskutočnením výletu, exkurzie a výcvikov zodpovedný učiteľ napíše záznam o organizácii a poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia. Pre žiakov, ktorí sa na uvedených aktivitách nezúčastnia, sa zabezpečí náhradné vyučovanie.“
• Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky o základnej škole „Pred vyučovaním, počas vyučovania, počas prestávok, v školskej jedálni, po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti alebo pri úraze, počas všetkých aktivít organizovaných školou alebo školským zariadením vykonáva nad žiakmi dozor poverený pedagogický zamestnanec podľa pracovného poriadku, ktorý vydáva riaditeľ. Schválený rozvrh dozorov zverejní riaditeľ v budove školy na viditeľnom mieste.“
  

V tomto ustanovení je zakotvená pre základné školy povinnosť vykonávať nad žiakmi pedagogický dozor.

V súlade s citovaným ustanovením by časové rozvrhnutie dozorov malo zahŕňať celý čas, keď je škola v prevádzke, t. j. čas, kedy sa v škole nachádzajú, resp. môžu nachádzať žiaci.

Povinnosť vykonávať dozor zahŕňa aj aktivity mimo školy, napr. školský výlet, exkurzia, prípadne spoločenská akcia organizovaná školou pre žiakov.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 65/2015 Z. z. o stredných školách v znení neskorších predpisov:

• „Riaditeľ strednej školy alebo ním poverený pedagogický zamestnanec pred uskutočnením exkurzie, kurzu na ochranu života a zdravia, kurzu pohybových aktivít v prírode alebo školského výletu poučí účastníkov o bezpečnosti a ochrane zdravia. O poučení sa vyhotoví písomný záznam. Záznam o poučení podpíšu všetci poučení účastníci a ten, kto poučenie vykonal.“

V ustanovení si treba všimnúť, že na rozdiel od základných škôl sa pri stredných školách vyžaduje podpísanie záznamu o poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia zúčastnenými žiakmi, nie zákonnými zástupcami.

V predchádzajúcom texte sme uviedli len niektoré základné povinnosti škôl pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní. Vyššie uvedené, ale aj iné právne predpisy obsahujú ďalšie povinnosti škôl a školských zariadení vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia vo výchove a vzdelávaní.

Školské úrazy

S bezpečnosťou a ochranou zdravia vo výchove a vzdelávaní veľmi úzko súvisí problematika školských úrazov. Školský úraz predstavuje širokú škálu udalostí od porezania prsta na papieri až po vážne úrazy s trvalými následkami na zdraví, prípadne smrteľnými následkami. Školský zákon neobsahuje definíciu školského úrazu.

Ustanovuje dve základné povinnosti vo vzťahu k školskému úrazu, a to:

1. viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým došlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou,
2. pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.

Podrobnosti súvisiace so školskými úrazmi upravuje Metodické usmernenie republiky č. 4/2009-R z 11. februára 2009 k zavedeniu jednotného postupu škôl, školských zariadení a vysokých škôl pri vzniku registrovaného školského úrazu a pri evidencii nebezpečných udalostí (ďalej len „Metodické usmernenie č. 4/2009-R“). Predmetné usmernenie obsahuje predovšetkým definíciu registrovaného školského úrazu, neregistrovaného školského úrazu, nebezpečnej udalosti a povinnosti školy pri zaznamenávaní a evidencii školských úrazov. Okrem toho obsahuje aj užitočnú pomôcku pre všetky školy a školské zariadenia – vzor záznamu o registrovanom školskom úraze.

V zmysle čl. 1 bod (1) Metodického usmernenia č. 4/2009-R registrovaný školský úraz je poškodenie zdravia dieťaťa, žiaka a lebo študenta (ďalej len „žiak“) ak sa stal:

1. pri výchovno-vzdelávacej činnosti na základných školách, základných umeleckých školách, stredných školách, špeciálnych školách, školských zariadeniach a vysokých školách (ďalej len „škola“) alebo nepovinnej činnosti organizovaných školou alebo v priamej súvislosti s ňou,
2. pri činnostiach, ktoré nie sú uvedené v písmene a), ak ich žiak vykonal na príkaz alebo so súhlasom učiteľa alebo povereného zamestnanca školy.

Podľa čl. 3 bod (11) Metodického usmernenia č. 4/2009-R záznam o registrovanom školskom úraze spisuje pedagogický zamestnanec, ktorý vykonával dozor v čase vzniku úrazu, ak to nie je možné, tak triedny učiteľ žiaka, poprípade iný zamestnanec poverený riaditeľom školy alebo dekanom vysokej školy.

Následkom školského úrazu je poškodenie zdravia dieťaťa alebo žiaka, ktoré môže byť rôzneho charakteru. Poškodenie zdravia dieťaťa či žiaka môže mať za následok povinnosť školy nahradiť žiakovi ujmu na zdraví. V niektorých závažných prípadoch môže mať aj trestnoprávne dôsledky pre riaditeľa alebo zamestnancov školy, či školského zariadenia.

Závažné dopady na školu môže mať školský úraz hlavne v tom prípade, keď sa stal v dôsledku porušenia povinností školy.

Spolu s poškodením zdravia môžu byť pri školskom úraze poškodené aj veci rôznej materiálnej hodnoty, napr. značkové oblečenie, obuv, kalkulačka, mobilný telefón, športové potreby a pod. K poškodeniu vyššie uvedených predmetov však môže dôjsť aj bez toho, aby sa stal školský úraz, napr. poškodenie športového vybavenia alebo oblečenia na školskom výlete, prípadne poškodenie tabletu. Poškodenie rôznych vecných predmetov, ktoré majú deti a žiaci môže mať za následok povinnosť školy a školského zariadenia nahradiť žiakovi škodu na majetku.

Pre konkrétnych zamestnancoch školy, ak opomenuli svoje povinnosti, môžu byť vo vzťahu k vyššie uvedeným okolnostiam vyvodené aj pracovnoprávne dôsledky, napr. upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď z pracovného pomeru, prípadne odvolanie riaditeľa z funkcie. Nie je vylúčený ani súbeh viacerých, prípadne všetkých uvedených dôsledkov.

Vznik vyššie uvedených dôsledkov sa odvíja od viacerých okolností. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, či škola, školské zariadenie alebo ich zamestnanci porušili svoje povinnosti stanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, prípadne v interných predpisoch. Z uvedeného hľadiska je pre školy veľmi dôležité dodržiavať všetky povinnosti stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Právo na náhradu škody

Podľa § 144 ods. 1 písm. o) školského zákona: „Dieťa alebo žiak má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu.“

V zmysle legislatívneho odkazu je osobitným predpisom zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 17 uvedeného zákona:

• „Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu“ (pozn. autora: zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Z uvedeného vyplýva, že v týchto prípadoch je škoda krytá úrazovými dávkami poskytovanými Sociálnou poisťovňou, a preto školský zákon nepočíta s tým, aby škodu nahradila škola.

V zmysle citovaného ustanovenia § 144 ods. 1 písm. o) školského zákona dieťaťu prípadne žiakovi prislúcha právo na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že školský zákon neobsahuje podrobnejšiu úpravu, na uvedenú náhradu škody sa vzťahuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Občiansky zákonník okrem iného stanovuje predpoklady, spôsob a rozsah náhrady škody. Na to, aby škole vznikla povinnosť nahradiť žiakovi škodu musia byť splnené podmienky podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného zákona škoda môže byť spôsobená na majetku, ale aj na zdraví.

Vyčíslenie škody na zdraví sa môže v niektorých prípadoch vyšplhať na vysoké sumy, ktoré môžu veľmi negatívne ovplyvniť rozpočet školy. Z uvedeného dôvodu je vhodné, aby škola zvážila možnosť poistenia zodpovednosti za škodu.

Trestnoprávne následky

Ani poistenie však nedokáže pokryť prípadné trestnoprávne následky. Trestnoprávne následky môžu vzniknúť pre riaditeľa, ako aj pre jednotlivých zamestnancov školy. Ide o situácie, kedy konanie zamestnancov školy, ktorí porušili svoje povinnosti pri výchove a vzdelávaní naplnilo znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedeného v Trestnom zákone. I keď v týchto prípadoch trestný zákon nepočíta s vysokou sankciou, netreba zabúdať na predpoklad bezúhonnosti stanovený v § 15 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odsúdenie konkrétneho zamestnanca môže mať za následok stratu predpokladu bezúhonnosti. V dôsledku toho zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer so zamestnancom a daný zamestnanec stráca možnosť zamestnať sa ako pedagogický zamestnanec aj do budúcna.

Školy a školské zariadenia by nemali zabúdať na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní. O závažnosti uvedenej problematiky svedčia aj medializované prípady z minulosti, ktoré prevažne skončili s negatívnymi dôsledkami pre školy, prípadne ich zamestnancov.