Koučing ako inovatívny prvok v prostredí školy

„Nemá zmysel, aby ste sa pokúsili žiariť, ak si nenájdete čas na naplnenie svojej lampy.“ Robert Frost

Pojem koučing v súčasnosti naberá na popularite. Nevídaným tempom sa množia agentúry ponúkajúce služby koučingu, v časopisoch sa na každý úsek života objavuje „renomovaný odborník“, ktorý sa nazýva koučom. Prináša to neistotu do chápania významu pojmu a jeho potenciálu. Skutočný koučing dáva do formalizovanej podoby štruktúry a postupy pomáhajúceho a vzájomného rozhovoru, ktorý pomáha druhej strane kvalitnejšie rozmýšľať a presnejšie vnímať realitu a seba samého. Rozhovor, ako dôležitý interaktívny prvok komunikácie, sa medzi kolegami vytráca. Ak sa ľudia pohybujú v sieti internetových interakcií, na klasický rozhovor nemajú čas a v neposlednej miere už ani odvahu. Tvárou v tvár úprimne sa rozprávať s kolegom nám umožňuje ujasňovať si postoje, ciele, rozmery práce, kreatívne nápady. Túto úlohu začínajú suplovať agentúry zamestnávajúce koučov, ktorí v mnohých prípadoch nemajú dostatočné vzdelanie a fungujú v rovine manipulatívnych konzultantov, pričom ozajstný koučing má svoje miesto nielen v riadiacej, manažérskej práci, ale naprieč celým vyučovacím procesom.

Rozmery a druhy koučovania

Najstaršou a najrozšírenejšou oblasťou, v ktorej sa koučovanie pôvodne využívalo, boli športové odvetvia. Čím populárnejší bol šport, tým ponúkal početnejší tím zostavený z odborne-metodického trénera, kouča, osobnostného psychológa, mentora, ktorý sa staral o správny životný štýl, vzťahy, pohodu, pozitívne wellbeingové stratégie vrátane stravovania a zvládania tlaku výhry a prehry, rivality a v neposlednom rade aj smerovania po ukončení športovej kariéry. Tento reťazec, ak mal byť športovec úspešný, fungoval od žiackych čias, počnúc prvými učiteľmi a končiac renomovanými odborníkmi, ktorí adepta na športový úspech previedli celým procesom vývinu v úspešnú osobnosť.

Ďalším rozmerom, kde koučing dostával široký priestor pre skvalitnenie, je koučovanie v business sektore a v rôznych odvetviach. Išlo o rozmery zručnosti a spôsobilosti podnikania, vedenia ľudí s cieľom rozširovať pôsobnosť firiem nad rámec krajiny a viesť pracovníkov k zdokonaľovaniu ich zručností a k motivácii k vyšším výkonom. Obchodný koučing slúžil na zdokonaľovanie obchodných zručností, akými sú iniciatíva, tímová práca, predaj, komunikácia, efektívne určovanie cieľov a strategické plánovanie.

Rola kouča sa v priebehu posledných rokov postupne mení a prispôsobuje podmienkam doby. Niektoré štúdie dokazujú, že isté formy organizačného koučovania sa používali už v období medzi rokmi 1930 a 1960, keď manažéri, supervízori už zastupovali rolu kouča pre svojich podriadených. Vplyvom rôznych rozvojových filozofických smerov, vzdelávania dospelých, psychológie a ďalších organizačných a lídrových praktík sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia koučovanie vyvinulo do nezávislej disciplíny. Prijal sa rad noriem a dnes je koučovanie známe ako disciplína, ktorú používajú mnohí profesionáli zaoberajúci sa personálnym a profesijným rozvojom osôb.

Existuje niekoľko inštitúcií, ktoré prevzali iniciatívu zaoberať sa touto relatívne novou disciplínou. Medzi najznámejšie patria International Coaching Council, International Coach Federation, International Association of Coaching, Certified Coaches Federation, European Coaching Institute a International Guild of Coaches. V krajinách, kde sa profesia rozšírila, pôsobia aj národné asociácie, napr. v Česku Česká asociace koučů, na Slovensku Slovenská asociácia koučov (od r. 2006). Tieto profesijné združenia, neziskové organizácie, podľa medzinárodných alebo národných štandardov profesie akreditujú školy koučovania a priznávajú tituly profesionálnym koučom. Existencia takýchto inštitúcií posúva kvalitatívnu úroveň koučovania. Pre klientov, ktorí majú záujem o služby profesionálnych koučov, je certifikácia profesijným združením určitou garanciou ich profesionality.

V priebehu niekoľkých desaťročí sa koučovanie dostalo na profesionálnu úroveň. Za certifikovaného odborníka v rovine koučingu sa môže považovať len profesionál, ktorý absolvoval špecifické koučovské vzdelanie, ktoré musí v sebe snúbiť poznatky aj z oblasti psychológie, pedagogiky, andragogiky, manažmentu, marketingu, športu, zdravia, stravovania a ďalších odvetví s akcentáciou na prostredie, v ktorom bude koučing realizovaný.

Špecializácie koučovania

Okrem klasického koučovania sa dnes možno stretnúť s ďalšími špecializáciami koučovania:

• Životné koučovanie (life coaching) – zameriava sa na stanovovanie si životných cieľov, rozpoznávanie životných príležitostí a vytvorenie si spokojného a naplneného života.
• Zdravotné koučovanie (health coaching) – zameriava sa na zdravý životný štýl, na spôsoby, ako si vylepšiť a udržať pevné zdravie.
• Koučovanie konfliktu (conflict coaching) – zameriava sa na to, aby sa konflikty konštruktívne premieňali na obojstranne prijateľné riešenia typu výhra-výhra (win-win).
• Vzťahové koučovanie (interaction coaching) – pomáha ľuďom prekonávať osobné prekážky pri nadväzovaní, udržiavaní a ukončovaní vzťahov, ide o schopnosť žiť v kvalitnom, obojstranne uspokojujúcom vzťahu s inými ľuďmi.
• Tímové zvládanie problémov (team coaching) – zameriava sa na úspešné riadenia pracovného i školského tímu; ide o rozmer kvality fungovania a dosahovania výsledkov v rámci triedy a následne školy, ktoré chcú odstáť v konkurenčnom prostredí.
• Kariérové koučovanie (career coaching) – zameriava sa na výber, na zmenu povolania, možnosti, kde by sa jedinec mohol uplatniť, čo by ho v živote tešilo, s čím by rád pracoval.
• Koučing v školstve (school coaching) – pomáha hľadať a selektovať metodický a didaktický prístup vo výučbe, skúma výkon, motiváciu, vytvára SWOT analýzy silných a slabých stránok osobnosti učiteľa i žiaka.

V súčasnosti sa koučovanie v oblasti riadenia prenáša z externých služieb do vnútra organizácií. Výsledkom koučovania by mala byť určitá postupnosť od najvyšších riadiacich pracovníkov v školstve, cez riaditeľov škôl až k pedagógom. Vzniká tým potreba, aby každý riadiaci pracovník sa naučil koučovať a pomáhal členom svojho tímu rozvíjať sa v oblastiach, ktoré si vyžaduje fungovanie organizácie v podmienkach neustále sa meniacej klientely. Dnes sú rodičia a deti iné, aké boli pred dekádou, práve preto riadiaci pracovníci musia kráčať s dobou. Koučovanie predstavuje overený a efektívny nástroj osobnostného rozvoja, spôsob podpory rozvoja schopností a zručností jednotlivcov aj skupín, manažérov a pedagógov.

Koučovanie je partnerstvo s klientom v rozhovore, ktorý provokuje myšlienky a inšpiruje človeka maximalizovať svoj osobný a pracovný potenciál (definícia Internation Coach Federation).

Koučovanie pomáha učiť sa. Je to cielené uvoľňovanie a posilňovanie rozvojového potenciálu človeka, ktoré sa uskutočňuje buď priamo pri práci koučovaného človeka alebo mimo nej, spoločne s odborníkom na koučovanie, koučom. Koučovanie pomáha rozvíjať potenciál pracovníka, umožňuje maximalizovať jeho výkon. Kouč pomocou otázok podnecuje premýšľanie, pomáha jasnejšie si uvedomovať súvislosti, zvyšovať vnútornú angažovanosť a zdokonaľovať sa. Využíva pritom vnútornú motiváciu človeka, pomáha premeniť vedomosti pomocou nadobudnutých skúseností na zručnosti, ktoré mu pomáhajú v práci, pri zlepšovaní výkonu práce, ale aj v osobnom živote. Dnes je koučovanie dôležitou súčasťou rozvoja ľudských zdrojov.

Formy a metódy koučovania

Najčastejšiu formu a metódu koučovania predstavuje individuálny alebo skupinový koučovací rozhovor, koučovacie interview. Koučovanie samo osebe už nemožno nazývať metódou, pretože samotný priebeh tvoria rôzne metódy a techniky. Koučovacie techniky a koučovací prístup možno využiť aj priamo v zborovniach, na seminároch a v team buildingových aktivitách. Existuje veľa metód koučovania, ktoré sa líšia v závislosti od prístupu, resp. od smeru, z ktorého koučing vychádza.

Najviac využívanými metódami sú:

• kladenie účinných otázok (účinné pýtanie sa) a 
• aktívne /proaktívne/ konštruktívne počúvanie.

Koučovací rozhovor môže využívať množstvo metód a nástrojov, ktorými kouč pomáha klientovi prehĺbiť svoje uvedomenie, lepšie vidieť vzájomné súvislosti javov, ľahšie sa rozhodovať alebo jasnejšie si uvedomovať ciele a napredovať k nim.

Veľmi efektívnym prístupom pri koučovaní je prístup zameraný na riešenie, napr. viac sa zamerať na pragmatické a konštruktívne riešenie problémov než na analýzu ich príčin.

Individuálne koučovanie podporuje rozvoj schopností klienta buď priamo v praxi alebo v rámci reflektovania situácií z reálnej praxe. Ak napríklad riaditeľ, vedúci pedagogický zamestnanec, vedúci odborný zamestnanec absolvuje tréning k technikám riadenia, mal by ich hneď implementovať do reálnych interakcií s učiteľmi. Takto mu môže kouč pomôcť nájsť kvalitatívne lepšie vzťahy s podriadenými a následne lepšie celoškolské výsledky v mnohých oblastiach fungovania školy. Pre mechanický nácvik naučených techník je pridanou hodnotou koučovania najmä kongruencia (vnútorný súlad) a vnútorné stotožnenie sa s tým, čo si riadiaci pracovník sám vytvorí, resp. zoberie za vlastný štýl komunikácie a riešenia problémov.

V školstve existuje nesmierne veľa situácií, ktoré sú vhodné na koučovanie. Riaditeľ vstupuje do interakcie s rodičmi, kde musí riešiť zložité problémy, modely, ktoré si osvojí vďaka koučingu, dokáže implementovať do roviny win-win, pričom bez tejto edukácie, by tieto problémy riešil určite inak, možno podľa temperamentu a predchádzajúcich vzorov, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na riešenie situácie. Rozmer kvality komunikácie s pracovným tímom, rozhovory, prezentačné zručnosti, vedenie porád, individuálne rozhovory s pedagógmi, vedenie prijímacích pohovorov, komunikácia s partnerskými školami doma i v zahraničí, to všetko dnes kladie nároky na kultivovaný kooperatívny prístup, ktorému sa treba učiť aj v priebehu praxe.

? Aké sú očakávania z kvality koučovania?

Medzi kvality koučovania patrí jednoznačne vyššia individuálna pracovná výkonnosť, rozvinutý potenciál jednotlivcov, vyššia angažovanosť, stotožnenie sa s cieľmi, zvnútornenie a ľahšia aplikácia nadobudnutých poznatkov v reálnej praxi školy a následne triedy.

Individuálne koučovanie využíva niektorú z množstva modelov koučovacieho procesu. Jedna z najznámejších štruktúr je G.R.O.W. akronymum pre rast jednotlivca:

• GOAL – želaný cieľ, reálny, ale dosiahnuteľný, ktorý umožňuje prekonanie doterajších limitov človeka,
• REALITY – mapovanie a posúdenie skutočnosti a súčasnej situácie,
• OPORTUNITY – definovanie príležitostí, ktoré má jednotlivec pri splnení svojho cieľa,
• WILL – vôľa, vôľové vlastnosti, ktoré musí pracovník vyvinúť, aby dosiahol svoj cieľ.

Štruktúry koučovacieho rozhovoru zameraného na riešenie predstavujú napr. EARS (Insoo Kim Berg, Steve de Shazer a tím BFTC Milwaukee), SURF (Peter Szabó, MCC, Bazilej, Švajčiarsko), FORWARD (Coert Visser, Holandsko), PAJKOVIA (Klára Giertlová, SR). V týchto štruktúrach kouč zameriava pozornosť partnera na jeho prítomné vnútorné zdroje, ktoré sa už niekedy v minulosti prejavili, alebo sa môžu prejaviť pri riešení aktuálnej situácie. Tieto zdroje sa spoločne umocňujú a využívajú pri vykonaní ďalšieho kroku vpred.

Vízia, ktorá stojí pred školstvom, je pomerne jasná, pripraviť žiakov, ktorí vedia kriticky myslieť, neboja sa objavovať nové možnosti a experimentovať, vedia spolupracovať pre spoločné ciele a rozvíjajú hodnoty, na ktorých stojí naša civilizácia. Úloha nie je vôbec jednoduchá, kvalitný koučing môže účinne pomôcť, pretože vytvára atmosféru partnerstva a otvorenej diskusie umožňujúcej manažmentu školy spoločne s učiteľmi a rodičmi nachádzať primerané stratégie a taktiky, ktoré napĺňajú víziu a poslanie školy. Tento štýl riadenia je príťažlivý predovšetkým pre mladých ľudí generácie Y, ktorí viac ako na rady a poslušné čakanie, kým príde ich čas, chcú hovoriť svoj názor a byť rovnocennými spolutvorcami. Školstvo takýchto ľudí potrebuje a koučing dokáže pracovať s ich potenciálom, pomáha prekonávať ich limity vyplývajúce z menšej skúsenosti. Ak chceme od učiteľov, aby vnášali tvorivosť do vzdelávacieho procesu, učili deti objavovať, dovolili im robiť chyby a poučiť sa z nich, aby im dodávali sebadôveru, že zvládnu výzvy života, musia mať možnosť objavovať, experimentovať v profesionálnom živote aj oni. Jeden zo zákonov úspešného fungovania hovorí, že škola dokáže poskytovať kvalitu len do tej miery, do akej kvalitu v sebe snúbia jednotlivé články edukačného mechanizmu.

Ak má byť na konci výchovného a vzdelanostného reťazca úspešný a spokojný odchovanec školy, na začiatku musí byť manažérsky kvalitne vybavený riaditeľ školy a následne jeho pedagogický zbor.

Záver

Dnes je nespochybniteľné, že zákazníkmi škôl sú žiaci a ich rodičia. Od školy očakávajú kvalitu riadenia školy, triedy, vyučovacieho procesu, učiteľov, motivujúci interiér a exteriér školy. Očakávajú, že ich dieťa dostane kvalitné vzdelanie, pozitívnu participáciu na výchove a kladný prístup k ďalšiemu vzdelávaniu. Žiak ani rodič nezistí za pár dní, mesiacov, či dostane kvalitný produkt. Spätná väzba prichádza neskôr, prostredníctvom kladov a záporov, ktoré musí vedieť rodič aj škola profesionálne riešiť. Školy majú obmedzené možnosti vyvíjania bezprostredného tlaku na inštitúcie, ktoré ich riadia a niekedy nie sú dostatočne flexibilné na inovácie a smery, ktorými by sa mali uberať. Školstvo si musí nájsť spôsoby a mechanizmy, ktorými zabezpečí neustále učenie sa, reflektovanie na zmeny v prostredí a zdravú sebareflexiu.