Klíma školy - významný faktor rozvoja osobnosti učiteľa a žiaka

V priebehu druhej polovice dvadsiateho storočia a prvej dekády dvadsiateho prvého storočia prechádzalo naše školstvo mnohými zmenami, tzv. reformami, ktoré z odstupu času hodnotíme rôzne. Múdrejší o časový odstup a mnohé skúseností vieme, že každá školská reforma (organizačná, obsahová a pod.) vždy obsahuje aj istý ideovo-politický podtext. Záleží na pedagogickej praxi, v akej miere to dokáže v potrebnej miere eliminovať.

Akékoľvek organizačné a obsahové zmeny v školstve sa vždy dotýkajú života a činnosti školy, žiakov a pedagógov, ale sprostredkovane aj rodičov, zriaďovateľov, a v konečnom dôsledku, čo je najpodstatnejšie majú veľký spoločenský dosah. Najmarkantnejšie to vidíme v súčasnosti, keď zriaďovatelia škôl najmä z finančných dôvodov reagujúc na konkrétne situácie v školách v svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, takmer v každom meste rôznym spôsobom redukujú počty škôl. Rušia ich alebo spájajú, aby zefektívnili ich prevádzku podľa požiadaviek a potrieb trhu.

V tejto súvislosti treba uviesť školskú klímu, ako významnú realitu v každej škole, školskej triede a školskom zariadení. V tejto súvislosti sa uvádza, že „Klíma školy je závislá na spoločenských súvislostiach.“ (Balvín, J. 2008) ´´. Práve školská a triedna klíma, jej charakteristika, neustále vytvára praktickú, každodennú reálnu kvalitu sociálnych vzťahov medzi ľuďmi predovšetkým v pedagogických a žiackych kolektívoch, ale aj medzi nimi navzájom. To sú zároveň najpodstatnejšie sociálne vzťahy v škole a školskej triede. Tie sa však dopĺňajú aj o vzťahy rodičovskej verejnosti k škole a k jej pedagogickým zamestnancom. Stručne povedané, sú to vzťahy v známom trojuholníku škola – žiak – rodič, ale aj vo vnútri jeho jednotlivých vrcholov.

„Od toho, aká je klíma školy a triedy, vo veľkej miere závisí, či žiak chodí do školy so záujmom alebo či školu vníma, ako nutnú samozrejmosť.“ (Petlák, E. 2006)

Inými slovami školská a triedna klíma dlhodobo ovplyv­ňuje motiváciu učiteľov a žiakov a ich postavenie v škole, či v triede, ako aj mienku rodičov a verejnosti o škole a o jej riaditeľovi a pedagógoch. Je pochopiteľné že bez priaznivého školského prostredia (školskej klímy) nemôžeme očakávať zvyšovanie efektivity práce žiakov a ich učiteľov. Školská klíma okrem iného v značnej miere pôsobí na sociálne správanie žiakov, má vplyv aj na správanie pedagógov vrátane vedenia školy, ale aj na výkonnostný status triedy, tzn. aký je počet úspešných žiakov v porovnaní s neúspešnými.

Učiteľská komunita a s ňou súvisiace sociálne skupiny a inštitúcie, ako sú žiaci, rodičia, zriaďovateľské a pedagogické inštitúcie, si v rôznej miere uvedomujú, že cieľavedomé a pozitívne vytváranie a formovanie pozitívnej školskej a triednej klímy, teda optimálnych sociálnych vzťahov v školskom prostredí a jeho sociálnom zázemí, je jednou zo základných a nevyhnutných podmienok rastúcej úspešnosti výchovno-vzdelávacej práce učiteľov a študijnej úspešnosti žiakov. Zbavenie učiteľa niektorých dôležitých kompetencií, najmä rozhodovacích, nie je pri všetkej ústretovosti k žiakom dobré ani správne. Učiteľ nemôže byť v situácii keď nemá rozhodovacie kompetencie, pričom žiaci ich majú široké. Dostáva sa tak do nerovného postavenia pri vytváraní klímy v triede či v škole.

Za pozitívnu školskú klímu je v súčasnosti považovaná tzv. mäkká klíma, ktorá sa javí, „ako relevantná koncepcia sebaurčenia založená na sebariadení, priateľskej a uvoľnenej učebnej atmosfére a kolegiálnych vzťahoch“ (Seebauerová, R., 2005). Podľa toho je dobrá klíma taká, keď učiteľ nie je dominantný, celková atmosféra nie je nátlaková a existujú široké rozhodovacie právomoci detí. Vtedy sú podľa tzv. soft pedagogiky položené základy subjektívnej spokojnosti žiakov.

Klíma triedy je v Pedagogickom slovníku zadefinovaná: „Klíma triedy predstavuje dlhodobejšie sociálno-emocionálne naladenie, zovšeobecnené postoje a vzťahy, emocionálne odpovede žiakov danej triedy na udalosti v triede, vrátane pedagogického pôsobenia učiteľov.” (Harčaríková, P., 2008) Pojem „klíma školy“ sa v odbornej literatúre uvádza z rôznych hľadísk. Samotný pojem je nahradzovaný pojmami ako „atmosféra školy, duch školy, étos školy, kultúra školy“ a ďalšie. Iní autori zavádzajú pojmy „školská, vyučovacia a triedna klíma, sociálna či ekologická klíma“.

Klíma školy je relatívne stála kvalita vnútorného prostredia školy.

Objavuje sa však aj kritika tzv. mäkkej klímy, ktorej sa vyčíta, že vedie k zhoršujúcim výchovno-vzdelávacím výsledkom, pričom sa poukazuje na zhoršujúce sa výsledky medzinárodných meraní žiackych vedomostí a kompetencií. Tzv. soft pedagogika s mäkkou klímou je podrobovaná kritike v prácach, ako „Chvála disciplíny“, „O maznavých pedagógoch a apologétoch výkonu“ a pod. Vo všeobecnosti žiadajú návrat k tradičnej pedagogike, založenej na disciplíne, direktívnom riadení pedagogického procesu, atď.

Pozitívna školská klíma prospieva nielen žiakom, ale rovnako pôsobí na psychické rozpoloženie učiteľov a ich pracovnú spokojnosť. V konečnom dôsledku ovplyvňuje existenciu školy, jej schopnosť prežiť a existovať a progresívne rozvíjať svoju úspešnosť a perspektívu v súlade s požiadavkami sociálno-ekonomického vývoja spoločnosti. Škola má vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj vzdelávania, rozvíjať tvorivosť učiteľov a žiakov, formovať pozitívne vlastností osobnosti žiaka. Sú však aj školy s opačným, teda negatívnym trendom vývoja, vedúcim až k zániku školy, čo je škoda.

Príklad: Na základnej škole som mal možnosť vidieť príklad učiteľského kolektívu, ktorý rezignoval na všetko, čo sa týka výchovno-vzdelávacieho procesu. Videl som učiteľov bezradných, plných pesimistických postojov a presvedčení pokiaľ ide výchovno-vzdelávaciu prácu so žiakmi, presvedčených, že tu sa už nedá nič dosiahnuť., teda neúspech bol už zaručený. Videl som v očiach učiteľov smútok, hnev a vyhorenosť.

Klíma školy a školskej triedy je významným formatívnym a motivačným faktorom ovplyvňujúcim nielen efektívnosť výchovnej a vzdelávacej činnosti učiteľov a študijnej morálky žiakov, ale intenzívne formuje sociálne správania žiakov, posilňuje motiváciu a sebamotiváciu učiteľov a žiakov, zvyšuje záujem rodičov o školu a spoluprácu so školou. Jedným z mnohých pozitívnych prejavov praktickej školskej a triednej klímy je to, čo zvykneme nazývať – kultúra školy.

Kultúra školy je odrazom pre ňu charakteristických hodnôt, ktoré tvoria základ identity danej školy a sú zároveň istým štandardom jej správania. Tieto hodnoty vytvárajú akýsi vnútorný a vonkajší obraz školy, ktorý je vnímaný a rešpektovaný tak zamestnancami a žiakmi školy, ako aj jej vonkajším prostredím a verejnosťou. Významnou zložkou kultúry školy sú jej mravné hodnoty. Kultúra ako taká má byť v zhode s mravnosťou, teda má byť mravnou kultúrou. Je to neodňateľný atribút kultúry. Ak kultúre tento atribút chýba, prestáva byť kultúrou. Kultúra školy musí byť založená aj na všeľudských mravných hodnotách. Škola by mala mať jasný hodnotový systém vrátane mravného profilu školy, učiteľa a žiaka.

Prečo je to potrebné? Škola má, resp. musí reagovať na potreby spoločnosti