Poruchy správania detí a ich zvládanie v pedagogickej praxi (2.)

(dokončenie z predchádzajúceho čísla - Poruchy správania detí a ich zvládanie v pedagogickej praxi 1.)

Poruchy správania z pedagogického hľadiska chápeme ako široké etiologicky rôznorodé spektrum maladaptívneho správania, pričom jedinec je rezistentný na klasické výchovné pôsobenie. Ide o trvalejší ráz a prejav osobnosti. Prejavy porúch správania sú rozmanité. V sociálnom správaní je evidentná zhoršená schopnosť nadviazať kontakt s rovesníkmi, prítomná je agresivita, egocentrizmus, vysoká vzrušivosť v činnosti. Správanie dieťaťa môže byť na nižšej úrovni než byzodpovedalo jeho mentálnemu veku a inteligencii. Nie vo všetkých prípadoch porúch správania to tak býva, aj keď prejavy môžu indikovať tento obraz kvality IQ. Vo vlastných prejavoch môže ísť hlavne o neadekvátne správanie v rôznych situáciách. Často sa objavuje asociálne alebo antisociálne správanie, negativizmus, negatívny až agresívny vzťah k autorite a k rovesníkom.

Vznik a vývin jednotlivých typov porúch správania - činitele

Vnútorné činitele – osobitosti nervovej sústavy, vrodené vlastnosti, špecifiká procesu dozrievania CNS, choroby, úrazy.
Vonkajšie činitele – nevhodné sociálne vplyvy zo strany rodinného prostredia, školy, rovesníkov a pod.

Problémy v správaní u detí majú rôzny pôvod a prejavy majú širokú variabilitu. V konkrétnych prípadoch sa potvrdzuje kombinácia vnútorných aj vonkajších faktorov, pričom často má „spúšťaciu“ funkciu jedna skupina a druhá tento proces podporuje. Niektoré problémy vznikajú aj kvôli narušenému vnímaniu normálneho vzťahu medzi dospelým a dieťaťom alebo kvôli nevyriešeným otázkam správneho prístupu k takémuto dieťaťu.

Príklad:

• Hyperaktívne deti so syndrómom ADHD, ADD alebo ODD (symptomatika bola opísaná v časti 1.), ktoré svojím impulzívnym správaním pôsobia rušivo na svoje okolie, pričom spätná reakcia najbližšej society posilňuje ich neadekvátne odpovede na celkové správanie.

Medzi najčastejšie spôsoby prejavov porúch správania môžeme zaradiť nasledujúce, ktoré sú zároveň ukazovateľom, že v určitej intenzite sú tieto prejavy diagnostické:

* instabilita (nestálosť) v správaní * znížená koncentrácia pozornosti * pohybový útlm * sebapoškodzujúce správanie v rôznych podobách (napr. trichofágia, trichotilománia) * zvýšená fyzická agresivita voči živým objektom a neživým objektom * zvýšená verbálna agresivita * nápadne infantilné správanie * nepriateľské správanie * principiálny negativizmus * nadmerné klamanie * úteky z domova * túlanie * záškoláctvo * krádeže * fajčenie * požívanie alkoholu * požívanie drog * zvýšený záujem o sexualitu * sexuálne obťažovanie iných detí * homosexuálne prejavy * bisexuálne prejavy * extrémna masturbácia * nadmerné prijímanie potravy * nechutenstvo * nadmerné žalovanie * nápadné výkyvy nálad * nadmerná úzkostlivosť * apatia * zvýšená unaviteľnosť * neschopnosť primerane reagovať na prejavené emócie * vyhýbanie sa blízkemu ľudskému kontaktu * ľahké a povrchné nadväzovanie vzťahov s cudzími ľuďmi * strach z cudzích ľudí * suicidálne (samovražedné) tendencie * poruchy spánku * enuréza (pomočovanie) * enkopréza (pokakávanie) * balbuties (koktavosť) * stereotypné pohyby tela * silné ohrýzanie nechtov (aj na nohách – onychofágia) * bolesti brucha * rôzne prejavy tikov.

Poruchy správania a emočné poruchy

Diagnóza F90 – F98