Riadenie času v školských jedálniach, ale nielen v nich (1.)

Veľa ľudí si myslí, aké pohodlné a pokojné zamestnanie má vedúca školskej jedálne. Zhon a chvat sú jej ochotní priznať iba v čase začiatku alebo konca školského roka a potom vždy na začiatku mesiaca, kedy predáva stravné lístky a robí uzávierku. Je dosť ľudí, ktorí si myslia, že inak má vedúca jedálne v kancelárii pokoj. Ráno objedná potrebné potraviny, prípravu jedla zvládne hlavná kuchárka, len raz za mesiac musí pripraviť jedálny lístok.

Vo svojej profesii som navštívil množstvo jedální – malé i veľké, mestské i dedinské, typicky školské, ale aj také, kde sa k príprave obedov pre deti pridávali obedy pre stredoškolákov aj cudzích stravníkov. Na základe týchto skúseností môžem prehlásiť, že nie je nič vzdialenejšie realite ako názory, ktoré som uviedol. Telefonáty rodičov, obchodných zástupcov, krátke konzultácie s kuchárkami, zavolá účtovníčka, riaditeľ, medzitým sa do kancelárie tlačí neodbytný dealer, opravár, revízny pracovník – to je realita pracovného dňa vedúcej jedálne.

Typickým pre túto profesiu je komunikácia s veľkým množstvom ľudí a veľká miera vyrušovania. Úspešná vedúca školskej jedálne však musí tieto problémy zvládnuť.

Času máme všetci rovnako

To, že sa vedúcej jedálne nedostáva času na plnenie všetkých povinností, je bežné a netýka sa to len jej. Otázkou však je, či sa s tým dá niečo robiť. Čas je jedným z podstatných zdrojov nášho života rovnako ako zdravie, šťastie, peniaze, ale na rozdiel od nich si čas nemôžeme nasporiť, požičať ani zarobiť. Je absolútne spravodlivý, všetci ho máme každý deň k dispozícii presne a iba 24 hodín. Už len fakt, že množstvo času je obmedzené, si zaslúži, aby sme aspoň premýšľali nad jeho využitím.

Otázka: Dá sa čas vôbec riadiť?

To je základná otázka, ktorú by si mal každý položiť. Ak je dopredu presvedčený, že nedá, potom nemá zmysel, aby uvažoval o lepšom využití času. Musí sa ale zmieriť s tým, že ďalej nebude stíhať svoje povinnosti. Možno si povie, že by rád pre lepšie využitie času niečo urobil, ale: „to viete, stále tu niekto chodí – deti so stravnými lístkami, rodičia, kuchárky, občas riaditeľ, nejaký remeselník, obchodní zástupcovia,...“.

Každá profesia má určité množstvo času, ktorý si nemôže sama zorganizovať. V literatúre sa to niekedy nazýva povinný čas. Najlepšie sú na tom top manažéri podnikov, ktorí si čas môžu organizovať z veľkej časti podľa svojej úvahy. S organizovaním času sú na tom objektívne najhoršie robotníci pri páse, čo nie je iba ich vnímanie, nakoľko ich povinný čas je z veľkej časti daný chodom linky.

Z rôznych prieskumov vyplýva prekvapivý fakt, že aj robotníci pri páse majú povinného času iba 75 %. Tzn. že štvrtinu pracovnej doby majú vo svojich rukách! Vedúca školskej jedálne na tom iste nebude tak zle. Určite bude mať povinného času aspoň 50 % a mnohí sa domnievajú, že to bude ešte menej. A to už stojí za to, aby o jeho organizovaní a lepšom využití premýšľala.

Podobné uvažovanie o organizovaní času umožnilo už v stredoveku vznik cielenej náuky o metódach ako hospodáriť s časom. Náuka mala rôzny názov: hospodárenie s časom, riadenie času, time management. K nej boli vyvinuté rôzne metódy, často závislé na kultúrnom prostredí. Niektoré predpokladali modernú elektronickú techniku, iným stačil papier a ceruzka.

Ako lepšie využiť čas

Lepšie využitie času možno docieliť v zásade dvoma spôsobmi:

• vyššou kvalitou práce – skúsená kuchárka určite uvarí obed v oveľa kratšej dobe ako začínajúca kuchárka,
• lepšou organizáciou práce – lepším usporiadaním povinností, prípadne kombináciou oboch metód.

Práve fakt, že do školských jedální nastupujú nové a málo skúsene vedúce, niekedy aj menej kvalifikované, že skúsené kuchárky odchádzajú d