Skúsenosť škôl s prítomnosťou podporných tímov (1.)

Jednou z najsilnejších tém, ktoré rezonujú v medzinárodnom pedagogickom diskurze je nepochybne téma inkluzívneho vzdelávania. V intenciách tejto globálnej témy sa mnohé krajiny snažia reformovať svoje vzdelávacie systémy na inkluzívne. Slovensko na tieto výzvy reaguje len formálne. Napriek tomu, že ratifikovalo mnohé medzinárodné dokumenty a v roku 2012 získalo i členstvo v Európskej agentúre pre špeciálnu a inkluzívnu edukáciu, zotrváva vo svojom historicky preverenom modeli existencie dvoch paralelných prúdov – prúdu bežných škôl a prúdu špeciálnych škôl, v ktorých sa vzdeláva omnoho väčšia skupina detí ako je v Európe štandardné. Princípy inklúzie sa nepretavili ani do školského zákona a slabá podpora zo strany štátu stavia bežné školy pred neľahkú úlohu. Inkluzívne vzdelávanie je tak v kultúrnom zmysle v našich školách stále len fikciou (Kusá, Juščáková, 2017). Do veľkej miery aj preto, že učiteľom a učiteľkám chýba pomoc a podpora pedagogických asistentov a odborných zamestnancov. Prezrádzajú to zistenia iniciatívy To dá rozum, ako aj oficiálne štatistiky Centra vedecko-technických informácií.

Slabá personálna podpora však nesúvisí len s počtami odborných zamestnancov a pedagogických asistentov v školách. Problémom je aj systém ich financovania. Ten vedie k výraznej nestabilite týchto pracovných pozícií.Riaditelia škôl s nimi nemôžu počítať do budúcnosti. Nedokážu im zabezpečiť istoty v podobe pracovaných zmlúv na dlhšie obdobie a učiteľom, rodičom a žiakom nedokážu garantovať podporu s výhľadom na viac rokov. To prirodzene ovplyvňuje aj adaptáciu odborných zamestnancov a pedagogických asistentov na prostredie konkrétnej školy, ich akceptáciu zo strany kmeňových pracovníkov, celkovú pracovnú klímu a aj kvalitu ich pracovných výkonov. Tieto problémy sa týkali aj členov podporných tímov, ktorých základné a materské školy mohli prijať vďaka prostriedkom z národných projektov, napr. PRINED alebo ŠOV. Ich pobyt v škole bol vždy vymedzený trvaním projektu. Napriek tomu bola táto skúsenosť pre mnohé školy veľmi vzácna. Preto sme sa ju rozhodli hlbšie preskúmať.

Zistenia prezentované v článku sú výstupom výskumnej úlohy, ktorá nadväzovala na projekt PRINED – Projekt INkluzívnej Edukácie (2014 - 2015). Žiadateľ, Metodicko-pedagogické centrum, využilo veľkú časť získaných prostriedkov na pokrytie miezd pedagogických a odborných zamestnancov (školských psychológov, školských špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov, príp. aj liečebných pedagógov alebo logopédov, ako aj pedagogických asistentov). Vďaka tejto podpore bolo vytvorených 604 nových pracovných miest a do sto škôl bol implementovaný nový prvok - podporný tím (ďalej len „tím“).

Autori príspevku patrili medzi odborníkov, ktorí školám poskytovali metodickú a poradenskú pomoc. Úspechy i neúspechy integrácie tímu prežívali v priamom kontakte s aktérmi. Práve možnosť sledovať fázy adaptácie nových zamestnancov bola impulzom pre zrod výskumnej úlohy, na ktorej participovalo celkovo šesť výskumníkov.[1] Ich cieľom bolo identifikovať podporné a zbrzďujúce činitele adaptácie tímov v školách, ktoré určovali kvalitu ich práce.

Výskum mal charakter štruktúrovanej reflexie. Svoje prežité skúsenosti respondenti komunikovali v ohniskových skupinách (v prípade členov tímov) a v individuálnych rozhovo