Sociopatia a histriónske črty osobnosti

Duševná trauma v detstve, nesprávna výchova, hlboké komplexy menejcennosti a túžba ich potlačiť, vedú k rôznym zmenám správania, ktoré môžu vyústiť do disociálnych a sociopatických prejavov správania. Tento rozmer je zvlášť nebezpečný v dobe sociálnej poloizolácie, izolácie, kedy vo zvýšenej miere je spoločnosť traumatizovaná „koronovým syndrómom“, ktorý neprináša len fyzickú bolesť, ale jeho dôsledky zasahujú do psychického zdravia celej spoločnosti.

Sociopatia – asociálna/disociálna porucha osobnosti

Profesionálny personál škôl na čele s riadiacimi pracovníkmi sa v súčasnosti ocitá v situácii, kedy sa strácajú klasické interakcie a práca aj v online režime neposkytuje priestor pre postrehnutie niektorých javov, ktoré môžu deťom prinášať traumu a nezvládanie emócií. Prestáva fungovať sociálno-spoločenská kontrola, ktorá bola rámcovaná a prehľadná v rámci školskej interakcie dieťaťa s učiteľom a spolužiakmi. U mnohých dospelých sa môžu prejaviť sociopatické črty osobnosti, ktoré môžu byť potenciálnou traumou pre dieťa. Existujúce linky dôvery sú preplnené traumatickým prežívaním a strachom detí, ktoré sa ocitajú v spleti zvládania týchto problémov. Existujú jedinci, ktorí trpia rôznymi poruchami osobnosti. Jednou z týchto porúch je aj sociopatia alebo disociálna porucha osobnosti, ktorá sa prejavuje významnými problémami vzťahu medzi jednotlivcom a spoločnosťou, v ktorej žije. Najčastejšie ide o správanie spojené s asociálnymi až antisociálnymi následkami, nerešpektovaním bežných noriem a pravidiel správania vrátane porušovania zákona.

Sme svedkami ako porušovanie sociálnych noriem, nariadení, prosieb v spoločnosti funguje. Deti, ktoré sú súčasťou spoločnosti, tento rozmer vnímajú, napodobňujú. Utvára sa ich sociálno-osobnostný potenciál, ktorý môže nadobudnúť neželateľné podoby.

Podľa J. L. Griffitha, profesora psychiatrie a behaviorálnych vied, sociopatia predstavuje komplexný pohľad na stav duševného zdravia, ktorý je ovplyvnený viacerými faktormi a poskytuje širokú paletu nežiadúcich príznakov. Upozorňuje,  že sociopati sami nedokážu mať obraz sebareflexie, necítia, že trpia poruchou osobnosti, ktorá môže negatívne vplývať na okolie. Mnohí si môžu sociopatiu zamieňať s diagnózou psychopatie. Treba zdôrazniť rozdiel, že psychopatia je považovaná za ochorenie genetického pôvodu, kým sociopatia je niečím, čo bolo počas života získané, naučené a dokonca prijaté za správne.

PSYCHOPATIU spôsobujú biologické, dedičné a psychosociálne vplyvy, môže byť aj následkom perinatálneho poškodenia mozgu, zápalových ochorení mozgu, úrazov hlavy, endokrinných a iných ochorení. SOCIOPATIA sa vyznačuje tým, že jedincimajú tendenciu byť oveľa impulzívnejší a nevyspytateľnejší ako psychopati. Aj napriek citovým problémom, sociopati dokážu vytvárať vzťahy, ktoré sú okoliu ťažko čitateľné, pretože sú výrazne menlivé. Sociopatia nesie v sebe najrôznejšie prvky, počnúc narcistickými prejavmi, končiac impulzívnym, agresívnym, trestajúcim, satisfakčným správaním.

Sociopati sú