Špeciálnopedagogické poradenstvo (1.)

Špeciálnopedagogické poradenstvo je „inštitucionalizovaný interaktívny, intencionálny špeciálnopedagogický proces, ktorý pomocou špeciálnopedagogickej diagnostiky odhaľuje a pomenúva problémy v uspokojovaní potrieb klienta so špeciálnymi edukačnými potrebami. Nadväzne v spolupráci so sociálnym prostredím klienta a odborníkmi z kooperujúcich disciplín a z pomocných vied špeciálnej pedagogiky prispieva aplikáciou komplexu poradenských služieb k dosiahnutiu rovnováhy medzi špeciálnymi edukačnými potrebami a ich spoločensky akceptovateľnou saturáciou.“ (Németh, 2010).

Špeciálnopedagogické poradenstvo zastrešuje nielen proces poznávania (diagnostiky) a predikcie možného stavu (prognostiky) špeciálnych edukačných potrieb jednotlivca, ktoré sú východiskom následných intervencií, ale aplikáciou metód komplexnej rehabilitácie prispieva k ich saturácii.

Špeciálnopedagogické intervencie v škole a v centrách poradenstva

Klientom zariadení špeciálnopedagogického poradenstva môže byť jednotlivec alebo skupina jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami alebo zákonní zástupcovia spomínaných osôb alebo jednotlivci, či inštitúcie podieľajúce sa na edukácii a komplexnej rehabilitácii týchto osôb.

Značná časť práce odborníkov v zariadeniach špeciálnopedagogického poradenstva, pracujúca s klientmi predškolského a školského veku, je orientovaná na edukačný proces – na uľahčenie a sprístupnenie nadobúdania kompetencií v škole. Napriek tomu sa veľká časť poradenských a terapeutických intervencií nedá vykonávať v rámci edukačného procesu v škole. Pomer intervencií v škole a v poradni je interindividuálne rozdielny a určený viacerými faktormi, napr. druh a stupeň postihnutia, narušenia či ohrozenia, osobnosť klienta, ale aj typ vzdelávacej inštitúcie, do ktorej je klient zaradený, jeho forma vzdelávania a v neposlednom rade vzdialenosť poradenského zariadenia od vzdelávacej inštitúcie.

Snaha odborníkov v centrách o čo najúčinnejšiu komplexnú rehabilitáciu jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami, spolu s dopytom klientov a informatizáciou spoločnosti, pravdepodobne podnietila rozšírenie ponuky intervencií a terapií v týchto zariadeniach.

Poradenstvo v rezorte školstva reflektovalo a reflektuje rýchlo meniace sa potreby praxe, ako aj súčasné nové prístupy a poznatky súvzťažných vied a modernej techniky. Od Psychologickej výchovnej kliniky (1957), cez zavedenie výchovných poradcov (1962), školských psychológov a pedagogicko-psychologických poradní (1976), špeciálnopedagogických poradní a detských integračných centier (1991) až po súčasné CPPPaP a CŠPP (2008) ubehlo viac ako 50 rokov a zmeny kvalitatívneho aj kvantitatívneho charakteru nemožno prehliadnuť. Je zrejmé, že tieto zmeny súvisia nielen s rozvojom psychológie a špeciálnej pedagogiky, ale aj s vedecko-technickým pokrokom, posunom v medicíne, so zmenou politického zriadenia, s medzinárodnou politikou, s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv a s mnohými ďalšími faktormi. Tieto tvoria tlak na skvalitňovanie nielen špeciálnopedagogického poradenstva.

V zmysle uvedeného, nadväzujúc na definíciu špeciálnopedagogického poradenstva, možno povedať, že ide o službu podporujúcu zabezpečenie plnohodnotného napĺňania práva na vzdelanie osôb s postihnutím alebo vývinovou poruchou.

Integrácia a inklúzia

Kurikulum, metódy a formy vzdelávania nie sú konštantné, menia sa v čase, a preto aj poskytovanie suportívnych služieb nemôže zostať statické, ale sa nutne musí meniť podľa dopytu. Výrazným „katalyzátorom“ zmien v našom školskom prostredí bolo zavedenie integrovanej formy vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a súčasné inkluzívne tendencie.