Stav a úroveň pedagogického riadenia, procesu a podmienok výchovy v ZŠ

V školskom roku 2011/2012 sa vykonali školské inšpekcie v 159 ZŠ (čo predstavuje 7,2 % z počtu ZŠ v SR), z toho v 147 štátnych, v 2 súkromných a v 10 cirkevných školách. Odbornosť vyučovania bola zabezpečená na 85 %. Neodborne boli odučené najmä predmety informatická výchova a prvý cudzí jazyk, svet práce, informatika, občianska náuka, technika, technická výchova, hudobná výchova. Vo viacerých špeciálnych triedach zriadených pre žiakov s mentálnym postihnutím nevyučovali špeciálni pedagógovia.

Stav a úroveň výchovy a vzdelávania

Školskí inšpektori vykonali celkovo 5 025 hospitácií na vyučovacích hodinách, z toho v nultom až 4. ročníku 2 187 a v 5 až 9. ročníku 2 838. Vyučujúcim bola po hospitáciách poskytnutá spätná väzba formou motivačného hodnotiaceho rozhovoru uskutočneného na základe autodiagnostického dotazníka – autoevalvácia učiteľa, reflexia výsledkov jeho činnosti a hodnotiaceho hospitačného záznamu školského inšpektora.

Vyučovací proces sa celkovo vyznačoval pozitívnou pracovnou atmosférou a vzájomným otvoreným, priateľským prístupom učiteľ – žiak. Vyučujúci prevažne zrozumiteľne formulovali výchovno-vzdelávacie ciele a očakávané výstupy a zadávaním stimulujúcich otázok priebežne kontrolovali ich plnenie. Overovali úroveň osvojenia učiva, systematicky verifikovali porozumenie a aktívne počúvanie.

V sledovaných školách evidovali celkovo 31 739 žiakov, z nich 1 743 žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej „ŠVVP“) vzdelávali formou integrácie alebo inklúzie v bežných triedach a 541 žiakov so ŠVVP v 54 špeciálnych triedach. Pre 169 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia zriadili 15 tried nultého ročníka a 21 tried pre 251 nadaných žiakov. V 6 subjektoch vytvorili na 2. stupni špecializované triedy pre 111 žiakov, ktorí potrebovali kompenzačný alebo rozvojový program. Formou individuálneho vzdelávania žiakov 1. stupňa sa vzdelávali 4 jedinci.

Osobité vzdelávacie potreby žiakov so ŠVVP sa na vyučovaní zohľadňovali. Vyučujúci venovali menej pozornosti diferencovaniu a prispôsobovaniu zadaní a úloh rozdielnym učebným štýlom jednotlivcov. Prevažne zadávali činnosti a úlohy rovnakého typu a obťažnosti. V špeciálnych triedach rešpektovali pomalšie pracovné tempo žiakov, ich obmedzené možnosti, uplatňovali predĺžený výklad a individuálny prístup. Jedincom, ktorí reagovali pohotovejšie a pracovali s väčším záujmom, zadávali pri precvičovaní učiva postupne úlohy s vyššou náročnosťou. Asistent učiteľa sa venoval v špeciálnych triedach a v nultom ročníku hlavne tým žiakom, ktorí slabo komunikovali v materinskom ako aj v slovenskom jazyku. Primerané pracovné prostredie, vytvorené najmä v nižších ročníkoch, umožňovalo jednotlivcom prejavovať prirodzený záujem o učenie, spontánnosť pri riešení úloh zameraných viac na praktické využívanie nadobudnutých zručností. Viacerí žiaci sa aktívne podieľali na vlastnom poznávaní, neboli len pasívnymi príjemcami informácií. Pomerne málo z nich však dokázalo zadané úlohy samostatne riešiť, potrebovali pomoc vyučujúceho či asistenta učiteľa.

Hospitáciami sa sledoval obsah a procesesuálna stránka vyučovania, t. j. činnosť učiteľa zameraná na podporu osvojovania a ďalšieho rozvíjania spôsobilostí a zručností súvisiacich s nadpredmetovými kľúčovými kompetenciami a učenie sa žiaka, t. j. ako na stimuly učiteľa odpovedal, s akými už skôr nadobudnutými schopnosťami a zručnosťami disponoval.

Pri sprístupňovaní nových poznatkov kládli učitelia dôraz na vekovú primeranosť, dodržiavali zásadu postupnosti a názornosti vytváraním správnych predstáv pomocou rozmanitých, názorných a manipulačných učebných pomôcok. Audiovizuálnu techniku uplatňovali len na polovici sledovaných hodín, najmenej na vyučovaní maďarského a slovenského jazyka a literatúry a najefektívnejšie na hodinách cudzích jazykov. Žiaci v špeciálnych triedach využívali upravené učebné materiály, primerané a vhodné učebné a kompenzačné pomôcky. Rozvíjanie poznávacích a učebných kompetencií bolo zabezpečené najmä vedením žiakov k aktívnemu využívaniu osvojených pojmov, postupov, algoritmov, motivovaním k aktualizácii učiva uplatňovaním medzipredmetových vzťahov, vhodným zaraďovaním učiva prierezových tém. Dynamické a pútavé boli vyučovacie hodiny, počas ktorých prebiehalo vyučovanie formou zážitkového učenia alebo formou hrových aktivít, didaktických hier, situačných scénok.

Uplatnené metódy neposúvali vždy ťažisko výchovno-vzdelávacej práce k rozvíjaniu tvorivého potenciálu žiakov, zadávané úlohy a činnosti boli zameraná najmä na rozvoj nižších myšlienkových operácií.

Schopnosti a zručnosti súvisiace s komunikačnými spôsobilosťami boli cielene rozvíjané najmä na hodinách jazykového vyučovania a to podnecovaním žiakov k aktívnemu ústnemu vyjadrovaniu, k tvorbe jednoduchých otázok a odpovedí, niekedy aj k diskusii a k prezentácii výsledkov riešení zadaných úloh. Utváranie širšieho porozumenia sa realizovalo podnecovaním k práci so súvislým aj nesúvislým textom, k čítaniu a počúvaniu s porozumením, vyhľadávaním hlavnej myšlienky textu, jeho dotváraním, reprodukciou, dramatizáciou a pri písomnom prejave zdôvodňovaním jeho správnosti. Viacerí žiaci preukázali osvojené poznatky, zručnosti pri samostatnej práci s textom, vedeli sa orientovať v tabuľkách a v grafoch, vzájomne komunikovať, klásť otázky, správne používať odbornú terminológiu predmetu. Takmer na všetkých vyučovacích hodinách však bolo zjavné, že nie všetci jedinci mali osvojenú požadovanú slovnú zásobu (ich odpovede často dopĺňali spolužiaci alebo učitelia) a čitateľské zručnosti. Viacerí z nich prejavovali o osvojovanie poznatkov málo badateľný záujem.

Žiaci mali problém pohotovo v súvislých vetách sformulovať odpovede (zväčša boli neucelené, často jednoslovné), klásť jednoduché otázky a väčšinou iba s pomocou učiteľa dokázali zdôvodňovať správnosť použitých postupov.

Výkony žiakov hodnotili vyučujúci frontálne s cieľom motivovať triedu ako celok. Výsledky činností jednotlivcov boli len ojedinele klasifikované. Pochvalu, ako motiváciu k učeniu používali častejšie učitelia nižších ročníkov, na 2. stupni