Stav a úroveň výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach (1.) T

Správa je informačným zdrojom o aktuálnom stave a úrovni pedagogického riadenia, procesu a podmienok výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach. Vychádza z výsledkov kontroly a hodnotenia kvality škôl a školských zariadení, z 28 inšpekčných úloh, ktoré okrem hlavných úloh Štátnej školskej inšpekcie zahŕňali aj požiadavky MŠVVaŠ SR, NÚCEM a zriaďovateľov.

V školskom roku 2012/2013 sa vykonalo 1 808 inšpekcií, čo z hľadiska členenia inšpekčného výkonu predstavuje 360 komplexných, 658 tematických, 114 informatívnych a 676 následných inšpekcií. Kontrolovaných bolo 1 554 (26,2 %) štátnych a 254 neštátnych škôl, z ktorých bolo 111 (36,2 %) cirkevných a 143 (20,9 %) súkromných škôl. Z celkového počtu bolo vykonaných 352 (12,3 %) inšpekcií v materských školách, 827 (38 %) v základných školách, 150 (61,2 %) na gymnáziách, 412 (88,1 %) v stredných odborných školách, 52 (74,3 %) v školách pre žiakov so ŠVVP a 15 inšpekcií bolo vykonaných v iných druhoch škôl/školských zariadení. Inšpekčnú činnosť vykonávalo 174 školských inšpektorov. Na posúdenie odborných činností bolo prizvaných 36 odborníkov z praxe a 1 osoba na základe poverenia príslušnej cirkvi.

Závery na úvod

Od začiatku školskej reformy (r. 2008) predkladá Štát­na školská inšpekcia v poradí už 5. správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorá prináša podobné zistenia ako v minulých školských rokoch bez želateľných zásadných zmien. Aj napriek rôznorodým vzdelávacím ponukám a možnostiam vytvorených pre manažment a učiteľov, napriek účasti škôl v rôznych projektoch nachádzame len minimálny vklad získaných vedomostí, zručností, skúseností do oblastí výchovno-vzdelávacieho procesu či riadenia. Celkovo však môžeme konštatovať, že stav v niektorých sledovaných ukazovateľoch sa zlepšil. Naopak, negatívnou skutočnosťou je zistenie, že v iných nedostatky pretrvávajú, aj keď školská inšpekcia na ne pravidelne upozorňuje.

V tomto školskom roku školskí inšpektori vykonali 676 inšpekcií zameraných na kontrolu odstránenia zistených nedostatkov a ich príčin. Skontrolovali 5 016 opatrení, z ktorých riaditelia škôl a školských zariadení splnili takmer 90 %.

Posun nastal v kvalite vypracovania školských vzdelávacích programov. Ich silnou stránkou bolo zadefinovanie vlastných cieľov, ktoré v prevažnej miere rešpektovali reálne podmienky, boli premyslené, konkretizované, zamerané na potrebu komplexnej prípravy žiakov s prepojením na prax.

K pretrvávajúcim nedostatkom, ktoré ovplyvňovali kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, patrili učebné plány. Nerešpektovali rámcové učebné plány a školám často chýbali vlastné poznámky k nim súvisiace s organizáciou vyučovania. Edukačný proces negatívne ovplyvňovalo aj nevypracovanie učebných osnov niektorých predmetov, alebo aj ich nedôsledné vyhotovenie s mnohými obsahovými nedostatkami. Učiteľom vo všeobecnosti chýbajú spôsobilosti na tvorbu učebných osnov. K negatívnym zisteniam vo vzťahu k vzdelávaniu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prináležalo aj nedostatočné dodržiavanie individuálnych výchovno-vzdelávacích programov.

K povinnostiam riadiacich zamestnancov patrí kontrolná činnosť. Aj tento školský rok však vnútorný systém kontroly a hodnotenia vo všetkých druhoch škôl bol najslabšie hodnoteným ukazovateľom. Stanovené pravidlá, metódy a formy nesmerovali k objektívnemu hodnoteniu žiakov a pedagogických zamestnancov, plány kontrolnej činnosti neboli komplexnými a premyslene vypracovanými materiálmi, riadiaci zamestnanci nevyvodzovali účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov najmä vo výchovno-vzdelávacej oblasti. V tejto súvislosti možno konštatovať, že nevyužitie odborného a pedagogického potenciálu poradných orgánov riaditeľa školy bráni zlepšeniu situácie rovnako, ako aj formálnosť ich fungovania.

Bezpečnosti školského prostredia a prevencii negatívnych javov v správaní sa žiakov venovali školy rozdielnu pozornosť. Aj keď v pedagogickej dokumentácii deklarovali zapracovanie danej problematiky, výsledky dotazníkov žiakov preukázali skutočnosť, že šikanovanie sa vyskytovalo v škole (najčastejšie cez prestávku, ale aj v triede počas vyučovania) aj mimo školy. Žiaci tiež v dotazníkoch uviedli, že zlepšeniu situácie vo vzťahu k šikanovaniu by pomohla častejšia otvorená komunikácia s učiteľmi, zodpovednejší prístup učiteľov pri riešení náznaku šikanovania, dôsledné a pravidelné monitorovanie situácie v škole. Za príčinu nedisciplinovanosti na vyučovaní žiaci považovali málo zaujímavé vyučovacie hodiny (čo potvrdili aj výsledky hospitácií v stredných školách) a nedostatočný rešpekt učiteľov u žiakov.

V oblasti služby školy dosiahli subjekty veľmi dobrú úroveň. Pripravovali bohatú ponuku záujmovej činnosti, zamerali sa aj na riešenie osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb jednotlivcov. Poskytovali kvalitné výchovné poradenstvo žiakom, učiteľom, rodičom, spolupracovali s odbornými zamestnancami poradenských zariadení.

V súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky zaslali príslušným orgánom štátnej správy a obciam oznámenia o žiakoch, ktorí neospravedlnene vynechali viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Prevažne však spätné informácie o ich postupe pri riešení záš