Časové rezy (1)
od 15. 4. 2020
V období 16.3. - 31.3. 2020 boli zamestnanci doma. Keďže v pracovnom poriadku (PP) ani v inom internom dokumente školy nemáme dojednanú možnosť prace "na doma", uplatnil som na toto obdobie § 142/3 ZP. Bude im vyplatená náhrada mzdy v plnom rozsahu z dôvodu "inej" prekážky v práci na strane zamestnávateľa v plnom rozsahu. Pri výpočte mzdy za uvedene obdobie sa vychádza z platného platového dekrétu zamestnanca, treba vychádzať z platného oznámenia o výške a zložení funkčného platu alebo je aj v prípade "tabuľkových platov" treba vypočítať priemerný zárobok za rozhodujúce obdobie (posledný štvrťrok 4/2019) a podľa tohto priemeru im mzda bude vyplácaná. Od 1.4. budeme mat v platnosti dodatok k PP, kde už bude ošetrená práca na doma a od 1.4. budú učitelia pracovať z domu. Ako je to s výpočtom mzdy pri práci z domu. Vychádza sa z platového dekrétu alebo z priemeru?
Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 553/2003 Z. z. , o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1 obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa tohto zákona
Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce (ZP), ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 553/2003 Z. z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Podľa § 29 ods. 4 zák. č. 553/2003 Z. z. Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 až 4, § 119 ods. 2, § 120 až 122, § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 a 3, § 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.
Podľa § 134 ods. 1 ZP , priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
Podľa § 134 ods. 2 ZP , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného vyplýva, že pre účely náhrady mzdy z dôvodov rôznych prekážok či už na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca, pri výkone práce vo verejnom záujme, platia pre výpočet priemernej mzdy ustanovenia § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 4 zák. č. 553/2003 Z. z., ktoré určujú, že priemerná mzda sa vypočítava z funkčného platu zamestnanca priznaného zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie a na účely výpočtu priemernej mzdy nemožno uplatniť výpočet priemernej mzdy za rozhodujúce obdobie (posledný štvrťrok) v zmysle ust. § 134 Zákonníka práce, lebo § 29 ods. 4 zák. č. 553/2003 Z. z. to vylučuje.
Pri určovaní výšky náhrady mzdy pre pedagogických zamestnancov v danom prípade teda nie je možné postupovať podľa § 134 Zákonníka práce , lebo ustanovenie § 29 ods. 4 zák. č. 553/2003 Z. z. to vylučuje a preto ich priemernú mzdu za obdobie 16.3 - 31.3. 2020 bolo potrebné vypočítať z ich funkčného platu priznaného zamestnancom v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie to znamená, že ide o plat priznaný za 03/2020.
Podľa § 4 ods 4 zák. č. 553/2003 Z. z. Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32 f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u), v) a x). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3.
Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 553/2003 Z. z., o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ak sa pri výpočte peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (napríklad Zákonník práce) z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje.
Podľa § 52 ods. 5 Zákonník práce, za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.
Zamestnanci v konkrétnom prípade vykonávajú prácu doma so súhlasom zamestnávateľa, a to dodatkom k pracovnej zmluve za mimoriadnych okolností, ktorým je významné celosvetové riziko pre ľudské zdravie v súvislosti so šírením nákazy koronavírus, pričom tento druh práce umožňuje tieto práce vykonávať doma podľa pracovnej zmluvy, preto majú nárok na mzdu tak, ako keby ju vykonávali priamo na pracoviskách zamestnávateľa.
16. 4. 2020