Zážitok ohrozenia života alebo psychickej integrity, ktorý sa spája s intenzívnym strachom, s ktorým sa v danom momente nemožno vysporiadať, je psychickou traumou.
Traumatický zážitok ovplyvňuje postoje a správanie človeka z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska (Matoušek, 2020). Jedná sa o udalosť, ktorá prekoná schopnosť jednotlivca vyrovnať sa s ňou a zanecháva ho v strachu o život. Zážitok je vo všetkých ohľadoch preťažujúci a vyvoláva pocity hrôzy a bezmocnosti. Spracovanie traumatických zážitkov ovplyvňujú rôzne okolnosti, napr.:
- vek dieťaťa, v ktorom sa udalosť vyskytla,
- závažnosť nepriaznivej udalosti alebo traumy,
- jej trvanie.
Títo ľudia sú vystavení väčšiemu riziku zlých výsledkov v oblasti duševného a fyzického zdravia a dokonca aj predčasnej úmrtnosti v porovnaní s tými osobami, ktoré takéto zážitky nemajú (Hughes et al, 2017).
Nepriaznivé zážitky z detstva ovplyvňujú nervový, endokrinný a imunitný systém detí aj dospelých, čo znamená, že môžu spôsobiť významné biologické zmeny a ovplyvniť ich fyziologickú reakciu na stres (Danese a McEwen, 2012). Ľudia, ktorí mali v detskom veku traumatizujúce skúseností s dospelými, majú v dospelostí väčšie množstvo zdravotných problémov, depresií a suicidálnych pokusov.
Následky nepriaznivých a traumatických udalostí v detstve sú podstatne závažnejšie v porovnaní s udalosťami, ktoré sa udejú v dospelosti. Je to z toho dôvodu, že v detstve sa človek vyvíja a zároveň nemá možnosti, zdroje, ani kapacitu brániť sa na úrovni dospelého. Práve naopak, jeho bezpečie závisí na dospelej osobe.
Z toho dôvodu majú nepriaznivé a traumatické zážitky potenciál byť prekážkou pre zvládanie vývinových úloh dieťaťa (Levine a Klineová, 2012). Schopnosť sebaregulácie je ovplyvnená vývinovým obdobím a do výraznej miery sa odvíja od prítomnosti a ochrany dospelých. Pokiaľ nie sú dospelí v okolí dieťaťa z určitého dôvodu schopní dieťa chrániť, ale sú tými, ktorí dieťa poškodzujú, narúšajú tým proces jeho zrenia a integrácie psychických procesov.
Vplyv týchto udalostí je kumulatívny. Čím viac takýchto skúseností človek zažije, tým väčšie zdravotné a psychické problémy má neskôr (Matoušek, 2020). Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že nepriaznivé a traumatické zážitky z detstva zvyšujú možnosť neskoršieho rozvoja alkoholizmu, depresie a porúch príjmu potravy, nebezpečného sexuálneho správania, zvyšujú riziko srdcových chorôb, rakoviny a iných chronických ochorení, taktiež riziko nadváhy, fyzickej nečinnosti a fajčenia, problémovej konzumácie alkoholu, problémového správania a výskytu duševných chorôb (Hughes a kol., 2017).
Výskyt nepriaznivých zážitkov z detstva na Slovensku
Okno tolerancie
Ak 46,2 % dospelých ľudí na Slovensku uvádza, že zažívalo počas svojho detstva vo svojej rodine stredne závažnú až závažnú mieru traumatických zážitkov, je vysoko pravdepodobné, že podobná situácia je i v populácií aktuálnych študentov. Je možné, že tretina až polovica každej triedy je tvorená klinicky traumatizovanými študentami.
Zranenia, ktoré pochádzajú z nepriaznivých zážitkov z detstva, sa môžu prejaviť ako zneužívanie návykových látok.
Pre mladého človeka môže byť zážitok užívania návykovej látky pokusom ako vyliečiť psychickú bolesť, avšak samotné užívanie sa stáva problematickým kvôli zdravotným rizikám a po
