Plánovanie preventívnej činnosti v škole z aspektu profesie sociálneho pedagóga

Prevencia v školskom prostredí realizovaná prostredníctvom preventívnych projektov a programov, ako aj prostredníctvom výchovy k zodpovednosti, zdravému životnému štýlu, hodnotám, úcte, prosociálnosti by mala byť výsledkom plánovitej činnosti.

M. Niklová (2020, s. 275) v zhode s N. Bizovou a M. Neslušanovou (2011, s. 12) uvádza, že: „Aktívna prevencia v školskom prostredí vyplýva z celoročného plánu pre všetkých žiakov školy, vrátane pedagogických i odborných zamestnancov. Zameranie a témy preventívnych činností si sociálny pedagóg zostavuje sám, v spolupráci s vedením školy, podľa závažnosti problémov súvisiacich so sociálno-patologickými javmi, ktoré vyplývajú z potrieb žiakov.“

Zásady efektívnej prevencie rizikového správania

Pri plánovaní prevencie v školskom prostredí je dôležité, aby sociálni pedagógovia vychádzali zo zásad efektívnej prevencie rizikové správania. M. Miovský (2010, s. 39 - 41) vymedzuje 11 zásad, ktoré je potrebné rešpektovať pri koncipovaní preventívnych programov, projektov a pri akomkoľvek preventívnom pôsobení:

1. Komplexnosť a kombinácia viacerých stratégií – preventívne pôsobenie je potrebné koncipovať komplexne ako reakciu na súhrn viacerých faktorov a ako koordinovanú spoluprácu viacerých inštitúcií.
2. Kontinuita pôsobenia a systematickosť plánovania – programy a aktivity musia na seba vzájomne nadväzovať a dopĺňať sa. Preventívne pôsobenie musí byť systematické a dlhodobé. Jednorazové preventívne aktivita = neefektívne preventívne aktivity.
3. Cielenosť a adekvátnosť informácií / foriem pôsobenia – pri každom preventívnom programe alebo pôsobení musí byť zohľadnených viacero faktorov cieľovej  skupiny (vek, prostredie, úroveň vedomosti, etnická príslušnosť, postoje ku konkrétnej forme rizikového správania). Program musí byť pre danú cieľovú skupinu atraktívny.
4. Včasný začiatok preventívnych aktivít – čím skôr sa začne, tým je prevencia efektívnejšia. Názory a postoje jedinca sa formujú už v najrannejšom veku. Formy preventívneho pôsobenia musia byť zároveň prispôsobené veku.
5. Odborná príprava preventistov a evalvácia preventívnych programov.
6. Pozitívna orientácia primárnej prevencie a poskytnutie konkrétnych alternatív – podpora zdravého životného štýlu.
7. Orientácia prevencie na kvalitu postojov a zmenu správania, nielen na oblasť informácii – kvalita postojov a zmena správania často nemusí súvisieť s hĺbkou vedomostí o danej oblasti. Cieľom prevencie je zmeniť správanie. Súčasťou preventívnych programom by preto malo byť nadobudnutie sociálnych zručností a zručností pre život u žiakov.
8. Využitie peer prvkov, dôraz na interakciu a aktívne zapojenie – pre žiakov sú rovesníci často väčšou autoritou než rodičia a učitelia, čo môže prispieť k zvýšeniu efektivity preventívneho pôsobenia.
9. Denormalizácia – znamená, že normy a hodnoty určitého spoločenstva sa zmenia tak, aby ľuďom nepripadalo deviantné správanie ako norma, alebo žiaduca forma správania.Podpora protektívnych faktorov v spoločnosti a vytváranie podporného prostredia.
10. Nepoužívanie neúčinných prostriedkov -  ako neúčinné sa preukázalo poskytovanie len zdravotných alebo iných informácií; zastrašovanie a odstrašovanie (testovanie na drogy, psi v školách); preháňanie následkov; moralizovanie.

Model SMART

M. Miovský (2015, s. 27 - 28) ďalej uvádza, že pri tvorbe preventívneho programu a plánovaní prevencie v škole, je okrem zásad efektívnej prevencie dôležité stanovenie cieľov, pričom ciele musia byť jasne a zreteľne formulované. Ciele môžu byť krátkodobé alebo dlhodobé. Krátkodobé ciele by mali byť konkrétne a vzťahujúce sa na cieľovú skupinu žiakov. Dlhodobé ciele sú skôr všeobecné a časovo náročnejšie, zároveň sú súčasťou preventívneho programu školy. Pri tvorbe preventívneho programu je podľa M. Miovského potrebné nájsť merateľné indikátory, ktoré budú monitorované a pomôžu pri identifikácii naplnenia cieľov. Autor taktiež uvádza, že pre správne formulovanie cieľov je potrebné  vychádzať z modelu SMART:

• S – špecifické,
• M – merateľné,
• A – akceptovateľné,
• R – realistické,
• T-termínované. 

Literatúra

1. BIZOVÁ, N. – NESLUŠANOVÁ, S.: Preventívna činnosť sociálneho pedagóga v škole. Prevencia. 2011. roč. 7, č. 1, s. 12. ISSN 1336-3689.
2. HRONCOVÁ, J. a kol.: Sociológia výchovy a sociálna patológia pre pedagógov. Žilina : IPV, 2020. ISBN 978-80-89902-16-3.
3. MIOVSKÝ, M. a kol.: Promární prevence rizikového chování ve školství. Praha : Univertzita Karlova v praze, 2010. ISBN 978-80-87258-47-7.
4. MIOVSKÝ, M. a kol.: Programy a intervence školské prevence rizikového chování v praxi. Praha : Univertzita Karlova v praze, 2015. ISBN 978-80-7422-394-5.