Útoky rodičov na riaditeľa školy pre protiepidemiologické opatrenia

Relevantná právna úprava 

Riaditeľ školy má pri svojom postupe zohľadniť najmä túto právnu úpravu:

• Ústavu Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“);
• ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v z. n. p. (ďalej ako „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“);
• zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej ako „zákon o ústavnom súde“) ;
• zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“);
• zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v z. n. p. (ďalej ako „zákon o prokuratúre“);
• uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 z 17.03.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyhláseného uznesením vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej ako „uznesenie vlády SR č. 160/2021“);
• uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 215 z 26.04.2021, ktorým schválila návrh na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.  vyhláseného uznesením vlády SR č. 587 z 30.09.2020, ktorý bol vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie (ďalej ako „uznesenie vlády SR č. 215/2021“);
• vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 175/2021 V. v. SR ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej ako „vyhláška ÚVZ č. 175/2021 V. v.“);
• vyhlášku č. 197/2021 Z. z. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa (ďalej ako „vyhláška ÚVZ č. 175/2021 V. v.“);
• zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v z. n. p. (ďalej ako „antidiskriminačný zákon“);
• zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej ako „zákon č. 400/2015“);
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej ako „OZ“);

Základné práva a slobody

Ústava SR predstavuje základnú normu štátu, ktorá vyjadruje základné politické zásady štátu, ktoré určujú predovšetkým zloženie, právomoci a procedurálne pravidlá legislatívnych orgánov, orgánov moci výkonnej a súdnictva, spôsob menovania vysokých úradníkov, štruktúru úradov a funkcií, ktoré potvrdzujú, vyjadrujú a sprostredkovávajú výkon moci.

Tzv. „ľudské práva“, ktoré sú upravené v II. hlave Ústavy SR označené ako „Základné práva a slobody“ sú vo všeobecnosti chápané ako práva a oprávnenia jednotlivca, ktoré zabezpečujú slobodu a dôstojnosť človeka a požívajú inštitucionálne záruky. Podľa článku 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

Podľa článku 13 ods. 3 a 4 Ústavy SR, zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Princíp materiálneho právneho štátu zaisťuje obmedzenie práva štátnych orgánov na zasahovanie do života občanov výhradne v súlade s ústavným vymedzením - na základe zákona. Takéto zákony však musia byť v súlade s prirodzenými právami človeka a hodnotami demokracie. „V zmysle čl. 13 ods. 4 veta druhá ústavy sa ustanovené obmedzenia môžu použiť len na ustanovený cieľ. Zmyslom tohto ustanovenia je vylúčiť obchádzanie ústavných garancií základných práv a slobôd tak, že zavedenie obmedzenia sa použije na cieľ konformný s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.“ (Rozsudok NS SR sp. zn.: 1Sža/39/2011).

Slovenská republika, podobne ako aj iné vyspelé demokratické kultúry, rešpektovala požiadavku zakotviť garancie základných ľudských práv a slobôd do svojich právnych poriadkov, avšak tieto nemožno vnímať ako neobmedzené a bezbreho sa uplatňujúce. Ústavou SR formulované práva a slobody ponúkajú základné široké mantinely pre tvorbu a prijímanie právnych noriem, ktoré majú konkretizovať a podrobne formulovať úpravu celospoločenských vzťahov do ktorých sa len premietajú tieto ústavou garantované práva a slobody. „Každý právny akt, či už ide o akt normotvorby alebo aplikácie noriem, je možným zásahom do základných práv a slobôd, a preto vyžaduje určitú podobu legitimácie.“ (Nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 2/2021).

Obmedziť do istej miery správanie jednotlivca pre zachovanie práva iných je prirodzenou súčasťou všetkých právnych poriadkov. Práva jednotlivca deklarované a chránené Ústavou SR je možné brániť len do momentu, kedy ich výkonom nedochádza k neprípustnému zásahu do prá