28. október 1918 Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov

Dňa 28. októbra si každoročne pripomíname vznik Československa. Tento rok uplynie od pamätného výročia už 104 rokov. Vznik nového štátneho útvaru na mape strednej Európy bol dlhodobo pripravovanou akciou československého odboja doma aj v zahraničí. Do svojho finálneho dejstva dospel koncom októbra 1918, v čase stále prebiehajúcej 1. svetovej vojny. 

Počas 28. októbra  predstavitelia Národného výboru československého prevzali Obilný ústav v Prahe, zabránili odvozu obilia na front a nechali zamestnancov prisahať vernosť novému československému štátu. Zároveň sa šírila Prahou informácia o prijatí podmienok prímeria zo strany rakúsko-uhorskej vlády. Prímerie malo zastaviť boje, jeho súčasťou však bolo aj uznanie autonómneho vývoja národov v habsburskej monarchii. Obyvateľstvo si poslednú vetu vyložilo svojsky a začalo živelne demontovať zvyšky bývalej moci. Ešte v ten deň bol na Václavskom námestí vyhlásený československý štát a pätica mužov z Národného výboru československého (Antonín Švehla, Alois Rašín, Vavro Šrobár,  Jiří Stříbrný a František Soukup) spísala zákon o založení samostatného štátu česko-slovenského. V nasledujúcich dňoch sa nová československá moc konštituovala aj v ďalších miestach českých krajín.

Situácia na Slovensku bola podstatne komplikovanejšia. Predstavitelia slovenských elít o dianí v Prahe ešte nevedeli, rozhodli sa však stretnúť v budove Tatrabanky v Martine a reagovať na situáciu súvisiacu s rakúsko-uhorským prijatím podmienok prímeria. Uhorská vládna moc dočasne pokračovala v činnosti a do Martina odoslala dokonca vojsko. V nejasnej situácii sa prijal text vypracovaný Samuelom Zochom, a modifikovaný Milanom Hodžom. Slováci sa oficiálne odtrhli od právomocí uhorskej vlády, prihlásili sa k jednotnému česko-slovenskému národu a zásadám prímeria prijatého rakúsko-uhorskou vládou. Jedinou organizáciou oprávnenou hovoriť v mene slovenského národa mala byť Slovenská národná rada.

K definitívnemu konštituovaniu československej moci ešte viedla dlhá cesta obzvlášť na slovenskom území. Udalosti v Prahe a Martine sa však ukázali ako výrazné medzníky v budúcom vývoji českého a slovenského národa.