Aktuálne - Didaktika č. 5/2022

Legislatívne zmeny prijaté v poslednom období neobišli ani oblasť poradných orgánov riaditeľa školy. V príspevku si pripomenieme významnú úlohu vedúceho metodického orgánu so zameraním sa na kompetenčný profil vedúceho metodického združenia. Téme sa venuje Zdenka Matulová Juríková.

Miestnu krajinu môžeme vnímať tromi spôsobmi: učenie sa o miestnej krajine, učenie sa v miestnej krajine a učenie sa prostredníctvom miestnej krajiny. Cieľom príspevku Márie Nogovej je navrhnúť niekoľko tém, aktivít a úloh pre žiakov tak, aby prostredníctvom nich pochopili javy a procesy v krajine. V článku s názvom „Učenie sa o miestnej krajine“ vysvetľuje regionálny princíp vo vyučovaní.

S pojmom tvorivosť sa človek stretáva na každom kroku. Druhá časť príspevku Michala Pankeviča a Zdenky Zastkovej „Tvorivosť ako nástroj rozvíjania literárnej a jazykovej gramotnosti“ ponúka parciálnu analýzu tvorivosti s dôrazom na aplikačnú prax pri rozvíjaní jazykovej a literárnej gramotnosti dieťaťa v materskej škole.

„Inovácie plánu profesijného rozvoja školy alebo školského zariadenia“ – to je názvov článku Eleny Skalskej. Prináša v ňom zaujímavosti z vypracovania dištančnej úlohy frekventantov funkčného vzdelávania skupiny „Vedenie ľudí v škole alebo v školskom zariadení“. V texte ponúkame výber názorov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na potrebu zmien v plánoch profesijného rozvoja.

O podpore plynulého prechodu z materskej školy do základnej školy informuje Radka Teleková. Sústredila sa na vybrané možnosti programov pre výchovno-vzdelávací proces v materských a základných školách aj pre rodinné prostredie dieťaťa. Prechod dieťaťa z materskej školy a rodiny do základnej školy predstavuje dlhotrvajúci proces, ktorý má špecifické charakteristiky a nároky vyžadujúce zámernú pozornosť zainteresovaných strán - učiteľov, rodičov, odborníkov.

Učebné texty sú svedectvom doby v ktorej vznikli a my si na ich príklade môžeme porovnať, ako sa na rôzne historické udalosti pozeráme dnes, a ako boli vnímané v období komunistickej totality. V článku „Druhá svetová vojna optikou československých učebníc dejepisu v rokoch 1948 – 1989“ sa téme venuje Adam Bielesz.

Empatiu možno trénovať prostredníctvom hier a aktivít, na základe ktorých vieme navodiť zážitok alebo skúsenosť. Erika Tornyaiová sa v príkladoch z praxe venovala empatii ako schopnosti cítiť to, čo cíti ten druhý.

Vychádzajúc zo Sokratovho príkazu „spoznaj sám seba“ Martina Kosturková vo svojom článku upozorňuje, prečo je dôležité zamýšľať sa nad vlastnými presvedčeniami. V príspevku „Intelektuálna empatia a jej protipóly“ pripomína, že „Poznanie charakteru človeka umožňuje učiteľovi s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať jeho správanie, a tým korigovať očakávané konanie.“

Správne rozhodnutia v práci vedúcich metodických orgánov nemusia byť vždy ľahké. Dôležité však je, že si to uvedomujeme a čas vynaložený na posúdenie situácie správne investujeme.