Aktuálne - Didaktika č. 5/2023

Technológia sa stala súčasťou nášho každodenného života. Informácie sa šíria veľmi rýchlo a často bývajú zdieľané z rôznych zdrojov. V tomto rýchlom a dynamickom svete sa mení aj povaha vzdelávania. Tradičné metódy výučby, ktoré slúžili generáciám žiakov, už nemusia byť postačujúce pre prípravu mladých ľudí na komplexné výzvy, ktoré budúcnosť prináša. Tu vstupuje do hry didaktika a otázky, ktoré si treba klásť: Ako môžeme prispôsobiť metódy vyučovania rýchlemu tempu technologického pokroku? Ako môžeme podnietiť kritické myslenie, kreativitu a problémové riešenie situácií? Ako môžeme vytvoriť efektívne vzdelávacie prostredie, ktoré osloví všetkých? Odpovede aj na tieto otázky budeme hľadať spolu s metodikmi v časopise Didaktika.

Erich Petlák v príspevku „Výzvy a reality súčasnej edukácie“ akcentuje, že predchádzajúce storočie veľmi významne obohatilo možnosti edukácie. Upozorňuje však, že nové aspekty sa len pomaly dostávajú do reálnej edukačnej práce a edukácia stále zaostáva za možnosťami, ktoré jej ponúka veda. Zároveň pripomína, že edukácia musí reflektovať a reagovať na zmeny, ktoré sú a budú čoraz výraznejšie v oblastiach demografie, ekonomiky, v sociokultúre, v technológiách, v politike, v práve.

Význam práce s chybou v edukácii nám objasní Nina Bodoríková. Autorka pripomína, že základným procesom hodnotenia a sebahodnotenia by malo byť identifikovanie chyby a jej dôsledná interpretácia. V článku píše: „Ak žiak sám chyby vyhľadáva a opravuje, získava cenné poznatky pre svoje ďalšie učenie sa. Kedy je žiak schopný opraviť chybu sám? Odpoveď na túto otázku je v istej miere závislá od toho, kedy chyba vznikla.“

Gabriela Zábušková v pokračovaní príspevku s názvom „Otvorený klub – inovácie v manažovaní oddelení ŠKD“ prináša návrh realizácie otvoreného klubu, ktorý predstavuje zmenu klasického, zaužívaného spôsobu riadenia školského klubu detí. Uvádza aj príklady dobrej praxe inovácií v manažovaní oddelení ŠKD. Upozorňuje, že ak chce byť vychovávateľ spolutvorcom zmeny, predpokladá sa jeho proaktívne konanie a snaha vytvárať oddelenie nie ako zaužívanú formu vo výchove a vzdelávaní , ale ako učiace sa spoločenstvo detí.

Aktuálnej téme nástrojov strojového učenia v pedagogickej praxi sa v rubrike Umelá inteligencia venuje Adrián Hudák. V príspevku venuje pozornosť tomu, čo je tzv. „umelá inteligencia“, na akom princípe funguje a ako rýchlo sa dokáže učiť v porovnaní s človekom. Súčasťou príspevku je aj konkrétna ukážka práce s programom ChatGPT. V závere autor ponúka stručné predstavenie vybraných aplikácií, ktoré majú potenciál uplatnenia aj v pedagogickej praxi.

Martina Bocánová sa v príspevku s názvom „Ľudová pieseň vo vyučovacom procese“ venuje ľúbostnej piesni, ktorá širokospektrálne odzrkadľuje život ľudí a dobové kontexty, ktoré formovali jej prejav a boli vyjadrením každodennej reality. Zameriava sa na obrazy životných situácií ženy v patriarchálnej spoločnosti, ktorá je silne hierarchizovaná, plne podriadená systému nespochybniteľných autorít.

Aplikovaniu literárnych žánrov v predprimárnom vzdelávaní sa venujú Beáta Pošteková a Alžbeta Kuráková. Vysvetľujú, že: „Pre deti v predškolského veku je typické, že hoci túžia po príbehoch najmä kvôli ich estetickej rovine, nepotrebujú poznať celý príbeh a dokonca ani jeho koniec, pretože nevnímajú prebiehajúci dej. Tešia z rozprávania príbehu, zadaných úloh, ktoré sa spájajú s príbehom.“

Výber zo záverov výskumu zameraného na online vyučovanie elementárneho čítania a písania z pohľadu rodičov prináša v článku Patrícia Tomečková. Prezentované výsledky autorka doplnila o odporúčania pre prax, pričom niektoré z nich možno aplikovať aj pri prezenčnej výučbe, čím sa zefektívni vyučovací proces.

Nové výzvy didaktiky musíme reflektovať včas, musíme sa otvárať novým možnostiam a príležitostiam. Didaktika je kľúčom k celoživotnému vzdelávaniu. Venujme jej patričnú pozornosť.

/redakcia/

PRODUKTY PORTÁLU DIREKTOR, tlačená verzia časopisu Didaktika

10 dňová demolicencia po registrácii užívateľského konta zdarma