Až 93 % učiteľov vníma negatívny vplyv hluku na svoje zdravie

Obdobne dopadol v tomto aspekte aj prieskum v ČR, kde vnímajú učitelia ozvenu v triedach ako faktor, ktorý negatívne ovplyvňuje kvalitu výuky viac ako hluk z ulice. Tento faktor skončil u našich susedov dokonca na prvom mieste zo všetkých skúmaných faktorov. Vnímanie učiteľov potvrdzujú aj odborné štúdie zo zahraničia, podľa ktorých bola v triedach nameraná priemerná hladina hluku vyššia ako na vonkajších detských ihriskách, niektoré dokonca prekonali aj hustú cestnú premávku (75 dB).

Za najhlučnejšie časti školy považujú učitelia podľa slovenského prieskumu triedy počas prestávky a vyučovania, čo uviedlo vyše 40 % respondentov, a tiež jedáleň (takmer 35 %). Na treťom mieste skončili chodby s 18 %. Zaujímavosťou je, že napríklad v Českej republike skončila na prvej priečke jedáleň, po nej nasledovali chodby. Podľa zahraničných meraní chodby a jedálne sa v hlučnosti približovali k úrovniam vyše 80 dB, čo je hluk, ktorý vydáva cirkulárka na drevo zo vzdialenosti 10 metrov. Doterajšie merania na Slovensku potvrdzujú tento stav, ba často je situácia u nás ešte horšia.

Až 93 % učiteľov vníma negatívny vplyv hluku na svoje zdravie. Medzi najčastejšie uvádzanými problémami sú celková únava (29 %), bolesť hlavy (18 %), problémy s hlasivkami (15 %) a stres (takmer 14 %). V Českej republike uvádzali pedagógovia zo zdravotných problémov súvisiacich s prácou najčastejšie stres, problémy s hlasivkami a bolesť hlavy. Ide zároveň o najfrekventovanejšie zdravotné problémy, ktoré sa podľa odborníkov vyskytujú pri dlhšom pobyte v hlučnom prostredí. „Hluk pôsobí totiž ako stresor, ktorý vyvoláva stresovú reakciu organizmu. Pod vplyvom hluku tak môžu vznikať reakcie v psychickej a neurovegetatívnej oblasti, napríklad môže dôjsť k zmenám krvného tlaku, pulzu či dychovej frekvencie, zmenám v tráviacom trakte, vo vylučovaní hormónov, k vzniku hypertenzie, neuroticizmu a mnohým ďalším zdravotným problémom,“ vysvetľuje profesorka MUDr. Jana Jurkovičová, CSc., prednostka Ústavu hygieny LF UK.  Otorinolaryngológ MUDr. Tibor Barta PhD., primár Kliniky ORL a Chirurgie hlavy a krku UNB na Antolskej v Bratislave dodáva, že „učitelia mávajú v porovnaní s priemernou populáciou častejšie problémy s hlasom. Stretávam sa prípadmi, že sa u učiteľov po nadmernej hlasovej námahe objavuje akútny zápal hlasiviek a hrtana ako následok preťaženia hlasiviek.“

To, že učitelia vnímajú nepriaznivý vplyv nevhodnej priestorovej akustiky na výkon svojho povolania a zdravie potvrdzuje aj skutočnosť, že najviac z nich, až takmer tretina, by investovala finančné prostriedky práve do zlepšenia priestorovej akustiky na školách, ak by o tom mohli rozhodnúť. Nasledujú s väčším odstupom nákup pracovných pomôcok (18 %), vzdelávacie aktivity pre učiteľov (13 %) a investície do iného spôsobu vetrania než pootvorením okien počas vyučovania (12 %). Českí učitelia uviedli z preferovaných investícií do pracovného prostredia investíciu do akustického riešenia hneď na druhom mieste. Predbehla ju len investícia do vybavenia tried.

Problémy s nadmerným hlukom v školských priestoroch je možné zmierniť úpravou akustických podmienok, a to nielen počas výstavby, ale aj dodatočne. Pritom aj malé zníženie úrovne hluku môže priniesť veľký efekt. „Montážou vysoko absorpčného stropu a/alebo panelov na steny je možné znížiť vnímanie hladiny hluku až o polovicu. To mení situáciu v triede. Nakoľko je všetkých počuť a rozumieť bez toho, aby museli zvyšovať hlas, študenti a učitelia začnú hovoriť tichšie a celkovo sa hlasitosť zníži o 10 dB. Rovnako sa skráti čas dozvuku a minimalizuje sa trepotavá ozvena. Vďaka tomu môžu učitelia aj deti hovoriť tichšie, rovnako dobre je počuť z ktorejkoľvek lavice v triede a hluk prítomných nerozptyľuje, ani im nespôsobuje zdravotné problémy,“ hovorí Peter Petraško, odborník na akustické riešenia spoločnosti Ecophon. Podľa štúdie štokholmského Inštitútu pre výskum stresu inštalácia akustického stropu dokáže znížiť mieru vyrušovania pri úlohách či práci až o 16 % a stres o 11 %.

Až 60 % učiteľov, ktorí sa zapojili do prieskumu na Slovensku je vo veku od 22 do 47 rokov, zvyšných 40 % tvorili starší učitelia. Viac ako polovica učí viac ako 16 rokov, 21 % má prax od 1 do 5 rokov. Len 12,5 % respondentov tvorili muži, zvyšok boli ženy. V prieskume sú najreprezentatívnejšie zastúpení učitelia z bratislavského, trnavského a košického samosprávneho kraja.