Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Aktuality

Chyby riadiacich pracovníkov a učiteľov pri hodnotení

Kategória: Aktuality Autor/i: PhDr. Tatiana Soroková, PhD.

Vyberáme z Manažmentu školy v praxi č. 3/2022

Všetky podstatné chyby hodnotenia sa vzťahujú na osobu hodnotiaceho, jeho vnímanie a podvedomé procesy. Tie najčastejšie vyplývajú z osobnostných vlastností a statusu hodnotiaceho, zo zámerov, systému registrovania a spracovania informácií, z variability konkrétneho sociálneho prostredia. Významnú rolu pri hodnotení zohráva hierarchia hodnôt, motívy výkonov a predchádzajúca skúsenosť. Chyby vyplývajúce z psychiky hodnotiaceho pramenia v jeho podvedomí, ktoré zasahuje do procesu hodnotenia a deformuje vnemy – percepciu hodnotiaceho. Nebezpečné pri tomto druhu chýb býva, že si ich hodnotiaci neuvedomuje, pretože skreslenia prebiehajú pod prahom vedomia.

„Modernosť je viera, že človek nevyrába len skvelé stroje, ale aj sám seba“ J.Honzl 

Chyby interpersonálnej percepcie vyplývajú z rôznych dispozícii, ktoré predstavujú odraz spoločenského prostredia, súvisia s psychickými vlastnosťami hodnotiaceho, a tie sú v súčasnom hybridnom modele vyučovania i riadenia zvlášť citlivou témou. Je v moci každého pedagóga, aby v rovine psychologicko-pedagogickej edukácie, autoregulácie a autokorekcie svojho správania tieto chyby postrehol, vyhol sa im, resp. ak vznikli, vedel ich eliminovať a korigovať. Chyby môžu do významnej miery ovplyvniť vzájomné vzťahy, narúšajú pohodu, niekedy aj tú najcitlivejšiu oblasť - spravodlivosť, ako reálnu objektivitu pri posudzovaní iných.

Pramene chybného hodnotenia

Existuje veľa chýb pri hodnotení, ktoré pramenia z:

  • psychiky a zámerov hodnotiaceho - aký ja som ja a ako ja hodnotím iných,
  • systému spracovania informácii - aký dôraz kladiem na informácie,
  • sociálneho prostredia - z akého prostredia pochádzam,
  • hierarchie hodnôt - aká je moja hodnotová os,
  • riešenia situácie - akú mám tendenciu riešiť situácie.

Naše predstava o druhých ľuďoch je vytvorená na základe: vnímaniapozorovania, uvažovania, predstáv i fantázie a jednoznačne určuje naše správanie vo vzťahu k nim. Vychádza zo životnej osobnostnej skúseností, informovanosti, motivácie. Pre vzájomný vzťah je dôležitejšie, ako na sebe pôsobíme, ako sa vnímame (dojmológia), než akí naozaj sme.

Prehľad najčastejších chýb hodnotenia

CHYBA PREDINFORMÁCIE – tendencia hodnotiť na základe predinformácie pred vlastnou skúsenosťou, na základe posudzovania a informácií od iných osôb, na základe dokumentácie. Každý človek sa správa k rôznym ľuďom rôzne a preberať model hodnotenia na základe názorov iných, bez vlastnej skúsenosti je ľahké, ale aj veľmi nespravodlivé. Táto chyba hodnotenia sa potvrdila aj likvidáciou indexov na univerzitách, kde vyučujúci hodnotí študenta podľa prezentovaných vedomostí. Nemá šancu vedieť, ako obstál v iných predmetoch. Študenti i psychológovia hodnotia tento krok ako vyšší rozmer spravodlivosti, aj keď subjektívne hodnotenie, pokiaľ nejde o testovo merateľnú kontrolu poznatkov, v určitej miere môže rezonovať.

Príklad:

  • Klasifikačné záznamy možnosť predinformácie ponúkajú. Je na profesionalite učiteľov, či pri hodnotení konkrétneho žiaka si uvedomia, že ne/majú tendenciu byť ovplyvnení známkami žiakov, ktoré u nich vidia z iných predmetov.

CHYBA SYMPATIE A ANTIPATIE – sympatia pôsobí motivujúco.

  • Sympatia je čiastočne založená na intuitívnych prvkoch, snúbi sa s chybou podobnosti, aj keď nemusí vždy priamo s ňou korešpondovať, vyplýva z postojov a charakteru človeka. Sympatický je ten, kto sa nám v niečom podobá.
  • Antipatia pôsobí demotivujúco, môže ju vyvolať celý rad rôznych charakteristík, napr. predinformácia, zovňajšok človeka, jeho spôsoby správania, schopnosti, postavenie i haloefekt.

V učiteľskom kolektíve je táto chyba vnímaná veľmi citlivo. Dospelý človek postrehne a ľahko porovná, do akej miery je vedúci pracovník v hodnotení profesionálny, a kedy nie je schopný zakryť otvorenú/skrytu sympatiu a antipatiu k svojmu zamestnancovi.

CHYBA CENTRÁLNEJ TENDENCIE – hodnotiteľ sa vyhýba používaniu extrémnych hodnôt. Hodnotenia spriemeruje a využíva stredné hodnotiace škály. Vo verbálnej komunikácii aspekt pozitívneho hodnotenia značne chýba, pretože každý je freudovským ponímaním hnaný túžbou po slasti, a tú prežívame aj v kladnom hodnotení od svojich blízkych, nadriadených. V žiackom kolektíve má rozmer povzbudenia obrovskú moc. Deti reagujú na pochvalu a pozitívne hodnotenie oveľa citlivejšie ako dospelí.

CHYBA PODOBNOSTI, PROJEKCIA („podľa seba súdim teba“) – vyplýva z tendencie posudzovať iných podľa vlastností, ktoré sú vlastné nám. Kolegov a žiakov, ktorí sa nám podobajú, máme vo zvyku hodnotiť pozitívnejšie, priaznivejšie. Nebezpečné sú prípady, keď naše potlačené nedostatky a konflikty premietneme do osobnosti iných a touto formou sa s nimi pokúšame vyrovnať. Napr. projekčná žiarlivosť evokuje pocit získania niekoho na základe túžob, ktoré premietame do túžob iného človeka. Závisť, nenávisť, frustrácia a žiarlivosť vyplývajú v žiackom kolektíve najčastejšie z roviny chybného hodnotenia.

DUNNING-KRUGEROV EFEKT - neschopnosť reálne ohodnotiť vlastné schopnosti a skúsenosti v určitej oblasti života. Ide o presvedčenie, že ak ovládame fragment poznatku, schopnosti, ovládame celú problematiku a sme kompetentní vykonávať rozhodnutia. Problém spočíva v tendencii obklopovať sa podobnými ľuďmi, moc nekompetentných v posilnenej alternácii sa stáva ilúziou kompetentnosti. Opačný efekt spočíva vtom, že kompetentní jedinci, znalí toho, čo všetko ešte nevedia, majú tendenciu podhodnocovať svoje schopnosti a vedomosti. V dôsledku dezilúzie mnoho schopných jedincov zo školskej sféry odchádza.

CHYBA AKCIE - objavuje sa v situáciách posudzovania skutočnosti na základe nutkavej túžby prispieť k nej akčným prejavom, správaním, vykonaním aktivity, ktorá spôsobí zvrat alebo zmenu status quo. Jedinec, ktorý sa rozhodne pre akciu, však nedokáže zvážiť závažnosť a hĺbku svojho rozhodnutia. Chyba akcie môže mať nepriaznivé až fatálne následky v interpersonálnych, politických hospodárskych, osobnostných a iných rozmeroch. Aj v školskom prostredí sú učitelia vystavovaní tejto chybe hodnotenia.

Príklad:

  • Rodičia sú precitlivení na domáce úlohy detí a aj na hodnotenie, pretože nie raz sú participantami vypracovania a hodnotenia úloh. Z moci rodiča sa stávajú hostilnými s prvkami agresívnosti, ktorá prekračuje dvere domova a svojou akčnosťou zasahujú do priestorov školy, kde demonštratívne útočia na učiteľov, vedenie školy. Neuvedomujú si, že ak nebudú posilňovať jednokoľajnosť vo výchove a v požiadavkách kladených na žiaka, vyvolajú u detí rozmer nezodpovednosti, nedisciplinovanosti, nenáročnosti a celého radu charakterových vlastností.

Chyba apofénie – chyba posudzovania

Apofénia je tendencia vnímať zmysluplné vzorce v náhodných dátach, súvislostiach, výtvoroch situácie, prírody. Apofénické vizuálne stimuly, prisudzovanie významu náhodným obrazcom, optické zjavenia a počutie hlasu vlastnej myšlienky, môže nadobúdať rozmer presvedčenia.

Príklad:

  • Zastavia sa hodiny a niekto z blízkych umrie, dieťa si to vysvetľuje podľa fantázie, či motivačných zdrojov. Praskliny na zemi, opadaná omietka nastenách budov, môžu byť vnímané ako profil/portrét človeka; ide o prisudzovanie náhodných okolností konkrétnym javom.

V súčasnosti deti v obrannom mechanizme, ktorý vychádza zo znížených osobných interakcií, upadajú do sveta mediálnych bludov a konšpirácií. Prezerajúc si internetové zdroje podliehajú konfirmačným skresleniam v rovine vyhodnocovania vyhľadaných poznatkov a kombinujú ich s fantazijnými predstavami, ktoré sú pre toto vekové obdobie typické a bohatšie ako u dospelého jedinca. Dieťa fantáziou, ktorú vníma ako realitu, zachádza do rôznych foriem vnímania a hodnotenia sveta, až sa ocitá na pokraji psychického zdravia.

Apofénia je chyba posudzovania, ktorá môže za tendenciu veriť v paranormálne javy, ako sú duchovia, démoni, v parapsychológii mimozmyslové vnímanie, telepatia, rôzne druhy veštenia, typy proroctiev, celý rad iných paranormálnych a nadprirodzených zážitkov a javov. Sklon vidieť spojenie medzi zdanlivo nesúvisiacimi objektami alebo myšlienkami tesne spája psychózu s kreativitou, takže niekedy apoféniu aj tvorivosť možno dokonca vidieť, ako dve strany tej istej mince. Najčastejšie sa to objavuje v umeleckom svete.

Pokategórie apofénie

  • PAREIDOLIA - vyskytuje sa špeciálne pri vizuálnych stimuloch, napr. ľudské tváre v neživých predmetoch.
  • GAMBLEROV KLAM prepadnutie hráčskym klamom, vnímanie vzorov, významu v náhodných číslach, interpretovanie vzoru ako náznaku blížiacej sa výhry.
  • PREDPOJATOSŤ POTVRDENIA – osoba testuje hypotézu za predpokladu, že je pravdivá, môže to viesť k nadmernému zdôrazňovaniu údajov, ktoré potvrdzujú hypotézu a vysvetľovaniu informácií, ktoré ju vyvracajú.
  • ZHLUKOVÁ (KLASTROVÁ) ILÚZIA nastáva pri pohľade na veľké množstvo údajov, ľudia majú tendenciu vidieť vzorce, trendy v dátach, aj keď sú úplne náhodné.
  • OPTICKÁ ILÚZIA známa ako Brockenský prízrak alebo gloriola na hmle, môže do významnej miery ovplyvniť psyché človeka, ak nepozná existenciu týchto javov.

Obr. Zhluková ilúzia, zdroj: https://www.google.com/search?q=apophenia&clien


Ďalšie chyby hodnotenia

PARKINSONOV EFEKT NEGATÍVNEJ PROLONGÁCIE - senzitivita pre optimálny čas na vykonanie rozhodnutia, ospravedlnenia, vyjadrenie pochvaly, pokarhania, vyhodnotenia situácie. Po uplynutí času rozhodnutie, ospravedlnenie, zmena rozhodnutia už nemusí byť efektívna. Zo včas neriešenej situácie vyplývajú ďalšie podvedomé reakcie, ktoré predstavujú podprahovú potenciu reťazca konfliktných reakcií. Môžu mať charakter intrapersonálneho alebo interpersonálneho rázu. Ospravedlnenie po týždni, mesiaci už nemá efekt ospravedlnenia, ale skôr hovorenia o minulom probléme.

CHYBA STEREOTYPIZÁCIE - hodnotenie na základe obmedzenej predchádzajúcej skúsenosti - získanej priamo alebo prostredníctvom mienky určitej skupiny ľudí, s ktorou sa hodnotiaci zhoduje, zaraďovanie ľudí do určitých kategórií na základe znakov, ktorým prisudzujeme určité kvality, napr. vek, pohlavie, rasa, skupina, národnosť, profesia, záujmy a pod.

Príklad:

  • Pestovaní muži sú hodnotení ako samoľúbi, jemnocitní, metrosexuáli, homosexuáli. Umelci sú vnímaní ako čudní, žijúci vo svojom uzavretom svete, vedú bohémsky život, sú nekonformní. Seniori v západnej Európe sú schopnejší, samostatnejší, nezávislejší, akčnejší, pohodovejší, sú solventnejší, nadväzujú nové kontakty, pracujú s internetom, cestujú po svete, ženy aj muži riadia autá do vysokého veku. Nemci sú vnímaní ako disciplinovanejší, dôslednejší pedantnejší, pracovitejší, doprajú si dovolenky, cestujú po svete. Učitelia sú vnímaní ako profesionálne deformovaní poučujú, kontrolujú, hovoria hlasno, sú autoritatívni, podráždení, nervózni. Ženy sú vnímané ako zlé šoférky, nekonštruktívne, zbytočne všetko zveličujú. Športovci sú hodnotení ako bezcitní, namyslení, extravagantní, excentrickí, inteligenčne podpriemerní, agresívni.

Chyba stereotypizácie spočíva v tom, že vyššie uvedené vlastnosti prisúdime každému učiteľovi, športovcovi, umelcovi, človeku, ktorý sa stará o svoje telo a pod. Ide o globálne zovšeobecňovanie, uplatňuje sa najmä pri posudzovaní osôb zo skupín, do ktorých nepatríme.

CHYBA REFERENČNÝCH SKUPÍN - tendencia posudzovať a hodnotiť iných podľa spoločenskej skupiny, s akou sa stýkajú, trávia čas. Ak nám referenčná skupina nevyhovuje, hodnotíme ju negatívne, prísne, odsudzujúco, znevažujúco. Ak sa nám referenčná skupina páči, prisudzujeme jej pozitívne kvality. Je to zvlášť citlivá otázka, pretože má skrytý podtón - „hranie príslušnosti k určitej skupine“ podľa znakov, ktorými symbolizuje zovňajšok.

Príklad:

  • Pretetovaní jedinci zvyčajne spadnú do hodnotenia na základe „referencie“, avšak v svojej podstate nemusia charakterovými vlastnosťami, spôsobom života patriť ku skupine, pre ktorú je táto symbolika vlastná.

Hranie „referencie“ má obrovskú vypovedaciu hodnotu. Môže byť vnímaný ako kompenzačný syndróm obrany z pocitu neistoty, slabosti k silnej skupine; ako vodcovský imperatív moci v danej skupine. Referenčné skupiny majú svoje klady i zápory. V školstve napr. imperatív vysokoškolského vzdelania nadobudol moc nad akýmkoľvek iným odborným a pre spoločnosť potrebným vzdelaním. Hodnota referencie sa môže meniť na degradačnú úroveň, nehovoriac o tom, ako sa k „referencii“ možno dostať, napr. vyhlasovaním, že univerzitný študent na prednášky, semináre nechodil alebo exemplárne kauzy plagiátorstva vysokoškolských diplomov politikov.

CHYBA EGOCENTRIZMU - PRECEŇOVANIE SEBA - tendencia všímať si seba v centre diania, nezlomná predstava a pocit, že všetci si všímajú práve nás, hovoria o nás, myslia na nás. Niekedy to vedie k tendencii vykresľovať sa „horšie“, aby nás okolie „presviedčalo“, že to s nami nie je až také zlé. Sofistikovane si robíme „alibi“ pre prípadný neúspech. Ide o preceňovanie vlastných schopností v mentálnom a fyzickom rozmere. Predstava zvýšenej potencie v odhadoch, tempe a kvalite práce a interakcie v rôznych oblastiach (všetko vybavím, viem riadiť, odhadnúť, zabezpečiť a pod.), môže neraz priniesť prekvapenie pre tých riadiacich pracovníkov, ktorí uveria jedincom, ktorí podľahli vysokej mienke o svojich schopnostiach. V školskej praxi to vnímame u veľmi aktívnych žiakoch, ktorých výsledky sú slabé, ale motív výkonu a prezentácie je nesmierne vysoký, silný.

Záver

Chyby v komunikácii a v hodnotení spôsobujú výrazné problémy, sú interpretované verbálnym alebo nonverbálnym kanálom, odovzdávajú informáciu, ktorá môže spôsobiť vnútorný alebo vonkajší konflikt. Chyby vyplývajúce z psychiky hodnotiaceho pramenia v jeho podvedomí, ktoré zasahuje do procesu hodnotenia a deformuje vnemy – percepciu hodnotiaceho. Ťažko nájdeme človeka, ktorý by v procese svojho vývinu, vplyvom nedostatočných skúseností neurobil chybu v hodnotení, príp. sám nebol hodnotený chybne. Rozmer a množstvo chýb treba mať na zreteli. Tento psychologický fenomén je veľmi dôležitý pre úspešné zvládanie životných situácií, adaptáciu na nové okolnosti, vhodné a spravodlivé školské prostredie, v ktorom sa formuje mládež. Nebezpečné je, že si ich hodnotiaci neuvedomuje, pretože skreslenia prebiehajú pod prahom vedomia a hodnotiaci jedinec nemá edukačné penzum poznatkov. Chyby možno odstrániť edukáciou, sebareflexiou a tréningom. Tým, že si ich hodnotiaci uvedomuje, pripomína a snaží sa zistiť, či neovplyvňujú jeho súčasný úsudok, môže hodnotenie nadobudnúť reálny obraz.

LITERATÚRA:

  1. GARDNER, H.; MORAN, S. 2009. Educating for Good Work: From Research to Practice. British Journal of Educ. Studies.
  2. HAMBRECH, M.; HÄFNER, H. 1993. Trema, apophany, apocalypse. Fortschr Neurol Psychiatr. APA Psych.
  3. HEWSTONE, M.; STROEBLE, W. 2007. Sociálni psychologie. Portál, Praha, ISBN 8073670925.
  4. KOHOUTEK, R. 2004. Psychological counselling at universities and the relating questions of health. Učitelé a zdraví 6, Conference Teachers and Health. Brno, ČR.
  5. KLEIN, P. 1998. A Response to Howard Gardner: Falsifiability, Empirical Evidence, and Pedagogical Usefulness in Educational Psychologies. Canadian Journal of Education.
  6. SOROKOVÁ, T. 2008. Fragmenty psychológie. Elfa s.r.o. TUKE, Košice ISBN 9788080860837.
  7. SOROKOVÁ, T. 2011. 2011. Repetitórium psychológie. Elfa s.r.o. TUKE, Košice ISBN 9788080861773.

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Archív článkov